Gemersko-malohontské múzeum zreštaurovalo unikátne portréty


V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum komplexne zreštaurovalo dva výtvarné diela zo zbierkového fondu výtvarného umenia.

Ide o portrét lekára Jánosa Tóth Pápaiho (1752? – 1831?) a portrét jeho manželky. Diela sú unikátne tým, že sú vytvorené technikou pastelu na pergamene. Výskyt výtvarných diel vytvorených touto technikou je na Slovensku veľmi ojedinelý, a preto je dvojica portrétov od neznámeho autora považovaná za mimoriadne vzácnu. Reštaurovanie realizoval Mgr. art. Štefan Kocka z Banskej Bystrice.

Okrem umeleckej hodnoty je zaujímavá aj ich historická hodnota, keďže ide o významného chirurga a očného lekára, ktorý pôsobil v Gemeri-Malohonte od konca 18. storočia. Nemáme presné údaje o tom, kde a kedy sa János Tóth Pápai narodil, s určitosťou však vieme, že v roku 1793 pôsobil ako chirurg širkovského obvodu. Pravdepodobne už v tom čase sa zaoberal aj liečením očných chorôb, nielen v Gemeri-Malohonte, ale aj v susedných župách. Nevieme ani kedy sa prisťahoval do Rimavskej Soboty avšak v roku 1806 tu už žil.

Bol vyhľadávaným lekárom hoci nedisponoval titulom. Vykonával množstvo operácií (vrátane operácií očí). V roku 1816 býval a liečil v Pešti, kde sa stal riaditeľom očnej kliniky. Po dvoch rokoch pôsobenia na klinike v Pešti sa však pravdepodobne vrátil späť do Rimavskej Soboty.

Druhým umeleckým dielom, ktoré múzeum zreštaurovalo, je veľkorozmerný (260 x 145 cm) závesný obraz, ktorý zobrazuje celofigurálny portrét rakúsko-uhorského panovníka Františka Jozefa I. z roku 1896, od autora Lajosa Ábrányiho (1849 – 1901). Obraz bol pôvodne, spolu so svojím rovnako veľkým pandantom – portrétom cisárovnej Alžbety – umiestnený v hlavnej sále Župného domu v Rimavskej Sobote.

Reprezentatívny portrét cisára Františka Jozefa sa do zbierkového fondu múzea dostal v období po vzniku Československej republiky (1918) už s rozsiahlymi poškodeniami, ktoré boli výsledkom pravdepodobne vedomej a cielenej deštrukcie možno zo strany česko-slovenských legionárov, ktorí takto demonštrovali svoj vzťah k rakúsko-uhorskej monarchii a jej panovníkovi. Nie je vylúčené, že mohlo ísť o reakciu na niektorý z pokusov Karola Habsburského o návrat na trón, keď v reakcii na druhý z nich z roku 1921 Československo mobilizovalo.

Dielo je zaujímavým svedectvom doby a príkladom „obrazoborectva“, ktoré ale má vždy svoje historické súvislosti, príčiny a pozadie. V tomto prípade išlo o zánik Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik nového štátneho útvaru, Československej republiky. Reštaurovanie realizovala Mgr. Art. Andrea Ševčíková z Bratislavy.

Informácie z: https://gmmuzeum.sk/