Kalmár: „Záchrana rusovského kaštieľa sa musí stať pre štát prioritou“


Róbert Kalmár, poslanec miestneho zastupiteľstva Rusoviec a jeden z iniciátorov petície za záchranu rusovského kaštieľa si myslí, že rekonštrukcia tejto unikátnej historickej pamiatky sa musí stať pre štát konečne prioritou.

Priblížili by ste Vašu občiansku platformu Pre Rusovce?

Pre Rusovce sa venuje komunálnym problémom a problémom v miestnej samospráve. Sme nezávislí ľudia – miestni poslanci a aktivisti, ktorým záleží na budúcnosti našej mestskej časti.  V našom tíme sa aktuálne nachádza aj starostka Rusoviec, Lucia Tuleková Henčelová. V rámci tejto občianskej platformy sa venujeme aj téme záchrany rusovského kaštieľa.

Ako dlho sa venujete problému rusovského kaštieľa?

Téme rusovkého kaštieľa sa venujem už niekoľko rokov. Keďže kaštieľ a k nemu patriaci park sú prirodzené skvosty Rusoviec, mnohým z nás záleží na ich obnove. Naša platforma komunikovala ohľadom opravy pamiatky aj s Úradom vlády. Keď prebiehalo verejné obstarávanie boli sme v komisiách pre výber. Momentálne sa rieši rekonštrukcia kaštieľa cez verejné obstarávanie, proces sa však dlho naťahuje, aj preto sme sa angažovali a spustili petíciu za urýchlené dokončenie verejného obstarávania na opravu tejto pamiatky a naštartovanie jej rekonštrukcie. Čo sa týka totiž záchrany rusovského kaštieľa samospráva v tomto smere nemá veľa možností.  

Niekoľko rokov dozadu Pre Rusovce robili crowdfundingovú zbierku a zo získaných peňazí sme renovovali lavičky v parku kaštieľa, ktoré už boli v zlom stave. V parku, ktorý je verejne prístupný, zas pravidelne organizujeme kultúrne podujatia. Robíme čo vieme, zároveň čo nám dovolí aktuálny majiteľ kaštieľa, ktorým je Úrad vlády.

V akom stave je teraz rusovský kaštieľ?  

Kaštieľ je uzatvorený, keďže jeho rekonštrukcia prebieha už niekoľko rokov. Objekt je vo veľmi zlom stave, do kaštieľa zateká. Zároveň v ňom nastal taký problém, že sa tam nasťahovali vo veľkom množstve holuby, ktoré tam urobili strašné zlo. Zreštaurované nástenné maľby a drevené obklady zničili a tie začali hniť. Úrad vlády dal preto v zime kaštieľ vyčistiť od vtáčieho trusu a sieťami sa uzatvorili otvory, ktorými vtáci vlietali do kaštieľa. Je to ale problém aj do budúcna, aj preto je dôležité začať čím skôr s opravou kaštieľa, aby z neho napokon neostala len ruina. Zakonzervovanie je len dočasné riešenie, v tomto prípade je nutné začať čo najskôr s rekonštrukciou. Čím dlhšie sa bude posúvať rekonštrukcia, tým sa bude celý proces predražovať.

Pre Rusovce preto spustili petíciu za záchranu rusovského kaštieľa.

Petíciu za záchranu rusovského kaštieľa sme spustili zhruba pred mesiacom, keďže sme sa dozvedeli, že rekonštrukcia pamiatky sa dostala opäť na vedľajšiu koľaj. Prvý uvedený dôvod bol, že nie sú na to peniaze. Ja si ale myslím, že všetko je len otázka priorít a kaštieľ prioritou nebol. Chceme poukázať na to, že čím viac sa bude rekonštrukcia naťahovať, tým viac to bude stáť peňazí. Zároveň sa obávame aj toho, či vôbec niekedy dôjde k rekonštrukcii kaštieľa.  

Plánujete zozbierať 10 tisíc podpisov. V akom stave je teraz petícia? Aké boli reakcie ľudí?

Za prvý deň sa nám podarili vyzbierať tisíc podpisov, čo bol pre nás veľmi pozitívny štart, a tešilo nás, že ľudia majú o to záujem. Teraz to ide trochu pomalšie, ale snažíme sa oživiť túto tému a dostať petíciu aj v papierovej podobe medzi ľudí. Napríklad k starším občanom, ktorí nemajú prístup k internetu, ale prejavili záujem túto petíciu podpísať a podporiť. Momentálne máme zozbieraných zhruba okolo 3000 podpisov. Leto chceme využiť na to, aby sme zozbierali zvyšné podpisy. Práve v lete totiž navštevuje najviac návštevníkov park ako aj okolie kaštieľa a vidia v akom nešťastnom stave je táto kultúrna pamiatka. Veríme, že sa nám podarí zozbierať plánovaných 10 tisíc podpisov.

Aká bola komunikácia s Úradom vlády za posledné roky na tému záchrany rusovského kaštieľa?

Vyzeralo to, že pre nich nie je aktuálnou prioritou oprava kaštieľa. Bolo obdobie kedy sa Úrad vlády tejto téme venoval viac, inokedy menej. Záviselo to aj od toho, kto to mal zo zamestnancov na starosti. Komunikácia s Úradom vlády inak nikdy nebola zlá. Zároveň aj členovia jednotlivých vlád sa boli pozrieť na kaštieľ. Skonštatovali, že je v zlom stave, dali  nejaké vyhlásenie, lenže rekonštrukcia pamiatky sa naďalej odsúvala. Záujem tam teda je, ale reálne zatiaľ nevidíme, že by sa aj niečo začalo diať.

Ako vidíte vyriešenie tohto problému so súčasnou vládou?

Neporovnával by som súčasnú vládu s predošlou vládou. Aktuálne situácia je skôr taká, že by bolo treba dokončiť procesy týkajúce sa verejného obstarávania a hlavne vyčleniť financie na rekonštrukciu. Park mal byť už minulý rok celý zrekonštruovaný, no zatiaľ sa realizoval len výrub stromov, ktoré boli v havarijnom stave, ale nič iné sa neudialo.

Ide teda o to, aby sa rusovský kaštieľ a park stali prioritou pre vládu a aby vyčlenili na to potrebné finančné prostriedky. V tom momente sa aj ďalšie procesy môžu naštartovať. Tento rok sa zatiaľ nič neudialo. Aktuálne sme dostali informácie, že sa začali vyhodnocovať ponuky v rámci verejného obstarávania na rekonštrukciu kaštieľa, čo už sa dá považovať za jemný posun. Momentálne prebiehajú dve verejné obstarávania: jedna na rekonštrukciu parku a druhá na opravu rusovského kaštieľa. Zámer je taký, že park bude v budúcnosti prístupný verejnosti. Kaštieľ však má byť len obmedzene prístupným a bude slúžiť ako reprezentatívne sídlo pre vládu a zahraničné návštevy.

Je pravda, že v rámci Bratislavy by práve zrekonštruovaný rusovský kaštieľ mohol byť najreprezentatívnejším sídlom?

Určite áno. A to aj z toho dôvodu, že keď máme v hlavnom meste nejaké zahraničné návštevy, a chceme ich ubytovať v tých priestoroch, ktoré má k dispozícii štát, je problém nájsť vhodný reprezentatívny objekt. Zahraničné návštevy (či už spomeniem britskú kráľovnú Alžbetu prípadne pápeža Jána Pavla II., ktorí Bratislavu v minulosti navštívili), prichádzajú totiž väčšinou s celým štábom. Rusovský kaštieľ je teda ako stvorený pre takéto reprezentatívne návštevy ako aj prestížne konferencie, ktorých sa má zúčastniť väčšia skupina ľudí.

Stavba je veľmi hodnotná a veľmi mi pripomína zámok Hluboká v českých končinách, ktorý patrí k turisticky najatraktívnejším pamiatkam v Česku. Keď som tam vtedy bol, skoro som plakal, keď som si uvedomil, že aj náš rusovský kaštieľ by mohol takto vyzerať, ak by sa o neho niekto postaral a zrekonštruoval ho.

Budúce plány týkajúce sa rekonštrukcie kaštieľa môže výrazne sťažiť aj pandémia koronavírusu. Vláda môže povedať, že peniaze potrebujeme teraz na iné veci.

Pandémia je aktuálna teraz, ale kým dôjde k fyzickej rekonštrukcii rusovského kaštieľa a kým sa naštartujú všetky procesy, potrvá to nejaký čas a dúfajme, že vtedy už bude dávno po pandémii. Napríklad projekt ohľadom rekonštrukcie kaštieľa ešte vôbec nehovorí o tom, ako má vyzerať interiér. V minulosti už boli nejaké pokusy načrtnúť, ako by kaštieľ vyzeral zvnútra, ale dopadlo to veľmi zle.

Momentálne odhadovaná investícia rekonštrukcie kaštieľa za súčasného stavu už prekračuje 70 miliónov eur (90 miliónov eur s DPH).

Toto bola posledná informácia ohľadom rozpočtu uverejnená dva roky dozadu. Tým, že ceny materiálov prudko rastú, je možné, že aj táto suma bude vyššia. Keďže park ako aj budova čeľadníka majú byť v budúcnosti verejné, projekt ich rekonštrukcie mal byť financovaný z Nórskych fondov. Nóri sa na park boli aj pozrieť a súhlasili s týmto použitím. V prípade stavby čeľadníka však pamiatkári dali podmienku, že je potrebné ju postaviť z pôvodných materiálov, tým sa projekt predražil a robil sa nanovo. Naopak v prípade  kaštieľa bola vízia, že rekonštrukciu zaplatí štát, nakoľko to bude reprezentatívne sídlo na vládne účely.

Predchádzajúca vláda mala zámer vytvoriť z budovy kaštieľa vládny objekt slúžiaci na reprezentatívne účely. Igor Matovič zas povedal, žeby preferoval vzor českého zámku Lednice, teda používať budovu na reprezentatívne účely, no zároveň umožniť jej sprístupnenie aj pre verejnosť.

Prikláňam sa k tomu, že ak kaštieľ patrí Úradu vlády, má slúžiť na vládne účely. Zároveň aj projekt rekonštrukcie je postavený tak, že ide o opravu pamiatky, ktorá má v budúcnosti slúžiť ako vládny objekt pre reprezentatívne účely. Akákoľvek zmena účelu by znamenala, že aj ten projekt rekonštrukcie, ktorý je už hotový, by sa musel prerobiť a celý proces by sa znovu len zbytočne naťahoval. Inak aj v pôvodnom projekte sa rátalo s tým, že obnovený kaštieľ by bol sčasti prístupný verejnosti. Minimálne kaplnka, s ktorou sa v budúcnosti ráta, žeby sa tam mohli konať svadby.

Ako vnímali obyvatelia dlhoročný boj o kaštieľ medzi rádom benediktínov a Slovenskom?

Rusovce boli do roku 1947 súčasťou Maďarska, preto je toto územie historicky trochu iné ako zvyšok Bratislavy a o to bol aj prípad kaštieľa komplikovanejší. Spor medzi rádom  benediktínov a Slovenskom, ktorý začal v deväťdesiatich rokoch bol dôvodom, prečo štát od rekonštrukcie kaštieľa ustúpil.

Rekonštrukcia kaštieľa skončila po roku 1998, dovtedy bola naštartovaná veľmi dobre. Dokonca som počul, že sa už miestnosti v kaštieli pripravovali na mieru väčšie pre pána Mečiara. Proces sa skončil skôr preto, že došlo vtedy k výmene vlády, ktorá nepokladala za dôležité investovať do opravy kaštieľa. Zároveň prebiehal aj spomínaný súdny spor s benediktínmi, čo mohla byť zámienka, prečo sa do kaštieľa vtedy nemalo investovať. Mohlo sa to javiť tak, že čakajú ako dopadne súdny spor a nechcú financovať majetok niekoho iného. To je už ale za nami a dnes sme ďaleko inde. Myslím si, že súčasná vláda deklaruje snahu pokračovať v rekonštrukcii tejto pamiatky, aj preto sme spustili túto petíciu a apelujeme na vládu, že keď niečo sľúbila nech to aj naplní.

Rusovčanom záleží na kaštieli a chcú, aby sa čím skôr začala jeho rekonštrukcia. Aj preto sme spustili petíciu, lebo ľudia k nám prichádzali veľmi často s touto sťažnosťou. Cítili sa byť bezmocní, že sa musia prizerať na to, ako tento krásny kaštieľ pred ich očami pustne a chradne. O záchrane rusovského kaštieľa sa treba rozprávať nahlas, minimálne hlasom tých desaťtisíc ľudí, ktorí našu petíciu podporia.

Aký majú Slováci názor na to, že existuje závet, v ktorom belgická princezná Štefánia a gróf Elemér Lónyay odkázali rusovský kaštieľ ako aj k nemu patriace pozemky Rádu svätého Benediktína v Pannonhalme?

Bohužiaľ mnohí o tom ani nevedia. Väčšina Slovákov ani netuší, že nejaký závet bol, alebo že princezná Štefánia a gróf Lónyay chceli, aby ich rusovský majetok patril benediktínom.