„Štatistický úrad SR zverejnil prvé údaje zo sčítania obyvateľov v roku 2021. Hneď sa aj chytali za hlavu bratislavské samosprávy, teda mestské časti, vysvitlo totiž, že Štatistický úrad priznal Bratislave o 20-tisíc obyvateľov menej ako eviduje magistrát,“ píše starosta obce Štvrtok na Ostrove (maď. Csallóközcsütörtök) Péter Őry.
Pre čitateľov, ktorí sú v danej veci menej sčítaný, by som chcel vysvetliť, že na Slovensku je trvalý pobyt identifikačný údaj, ktorý eviduje polícia pri vydávaní občianskeho preukazu. Na základe týchto údajov sa následne identifikuje, kde má dotyčná osoba bydlisko. Tak vznikol spomínaný rozdiel, pretože pri sčítaní obyvateľstva bolo možné uviesť miesto súčasného pobytu zhodné s trvalým pobytom, ako aj miesto iné ako trvalý pobyt. V praxi sa tak ukázalo, že Bratislava má o 20-tisíc obyvateľov menej.
Naskytá sa preto otázka, kde „zmizli“ títo ľudia? Odpoveď je veľmi jednoduchá: nasťahovali sa predovšetkým do obytných parkov obcí v okolí hlavného mesta, akými sú napríklad maďarské (alebo ešte pred pár rokmi maďarské) dediny v okolí Senca, či Horného Žitného ostrova (maď. Felső-Csallóköz), čiže šamorínskeho regiónu. Musím hlasno podotknúť, že podľa môjho názoru reálne vysťahovanie predstavuje oveľa vyššie číslo, nehovoriac o tom, koľko ľudí sa prisťahovalo z iných regiónov do spádovej oblasti (aj) hlavného mesta.
Nechcem sa teraz zmieniť o drastickej zmene národnostného zloženia dotknutých sídel, ale skôr poukázať na to, že jednotlivé obce „bohate slúžia“ občanom žijúcim de iure v hlavnom meste. Lebo tých 20-tisíc obyvateľov práve v týchto obciach využíva finančne stratové verejné služby. Ja by som bol na mieste samospráv hlavného mesta radšej ticho, totiž oni ročne dostávajú 578 eur na obyvateľa zo štátneho rozpočtu, teda po tých osobách, ktorí disponujú trvalým pobytom v Bratislave (20 000 x 578 je spolu 11,56 miliónov eur).
Tieto peniaze naopak chýbajú v kase tých obcí, ktoré verejné služby ponúkajú zadarmo pre spomínaných „bratislavských“ obyvateľov. Čerešničkou na torte je ešte to, že vzhľadom na výškové a veľkostné kvóty, čiže kvôli anomáliám vo financovaní samospráv, je „hodnota“ bratislavského občana spomínaných 578 eur, avšak v prípade obce Štvrtok na Ostrove (maď. Csallóközcsütörtök) je hodnota obyvateľa už len 314 eur. A to aj napriek tomu, že vzdialenosť medzi našou obcou a hlavným mestom je 10 kilometrov, zároveň nemáme ani menej povinností, ani menej právomocí, ale ani cena plynu nie je u nás nižšia ako v hlavnom meste. Napriek tomu pre štát stojíme o 264 eur menej na osobu. Pre „kvázi obyvateľov“ však máme poskytovať služby zadarmo a bezplatne! Ak niekoho zaujímajú detaily, môže si pozrieť podrobný rozpis údajov za posledné roky na stránke www.mennyiterek.sk.
Kto ma pozná, vie, že sa nevzdám, hoc budem jediný, kto bude bojovať za túto vec, pritom by sme v tomto prípade mali kuť železo za horúca, inak odtečú príjmy našich dedín a miest. Je tu však iskra nádeje, keďže Výbor európskeho parlamentu pre petície posudzuje moje podanie a podľa doterajších spätných väzieb Výbor odporúča Európskej komisii, aby vec prešetrila z hľadiska možnej diskriminácie. Bol by som zvedavý na to, čo by robili samosprávy hlavného mesta, keby mali hospodáriť z toľkých peňazí ako my! Len na margo by som poznamenal, že práve nám vypršala zmluva s dodávateľom plynu a od 1. januára budeme dostávať plyn za štvornásobnú cenu! Nuž s týmito problémami by sa bolo treba zaoberať, lebo zo sumy, ktorú dostávame „na občana“, to nebudeme vedieť zaplatiť! Prajem si, aby sa také a podobné „vianočné darčeky“ vyhli našim samosprávam!
Péter Őry
Autor je starostom obce Štvrtok na Ostrove
Preložené z originálu: Őry Péter: Hová tűntek a „pozsonyiak“?
