O dvojakom metri pri zákone o štátnom občianstve


Právna úprava zákona o štátnom občianstve bola presadená v roku 2010 druhou Ficovou vládou. Zmena zákona vznikla ako slovenská protireakcia na maďarský zákon o dvojitom občianstve. Prečo sa dodnes nepodarilo v tejto téme dosiahnuť pozitívne zmeny?

OĽaNO aktuálne plánuje zmenu zákona o štátnom občianstve a zmiernenie podmienok za ktorých prichádza k strate občianstva. Po novom v prípade, ak má dotyčná osoba pobyt v cudzom štáte najmenej päť rokov môže nadobudnúť aj občianstvo druhej krajiny. Zákon o štátnom občianstve teda umožní zahraničným Slovákom nadobudnutie štátneho občianstva iného štátu jednoduchšie a bez straty slovenského občianstva. Problém príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, ktorý sa týka straty slovenského občianstva po nadobudnutí občianstva maďarského však zmena zákona nevyrieši. Maďari na Slovensku, ktorí sa rozhodli prijať maďarské občianstvo, to žiadali predovšetkým z citových dôvodov: chceli tým vyjadriť svoj vzťah k maďarskému národu.

Prečo sa dodnes nepodarilo dosiahnuť v otázke zákona o štátnom občianstve pozitívne zmeny? V štúdiu Ma7 Mediálnej skupiny sa na túto tému rozprával politický komentátor Zsolt Kolek s právnikom Dávidom Nagyom.

„Zákon o štátnom občianstve je veľmi vážnou témou, má totiž právny, politický ako aj silný citový aspekt“ – hovorí Dávid Nagy. Ako pripomenul, všetko sa začalo v máji roku 2010, kedy Maďarsko oznámilo, že umožní nadobudnutie maďarského občianstva pre tých ľudí, ktorí vedia po maďarsky a ktorých predkovia žili v Uhorsku. Ešte v ten istý deň druhá Ficova vláda (v zložení Smer-HZDS-SNS) rozhodla o tom, že v skrátenom legislatívnom konaní slovenský parlament prijme protizákon. Ten mal podľa Nagya absolútne politické indície.

Ako vysvetlil, práve spomínaným aktom sa začali problémy, lebo takýto zákon by sa nemal prijať v rámci v skráteného, jednodňového legislatívneho konania. Napriek tomu zákon v slovenskom parlamente prešiel. No keďže išlo o narýchlo pozlápanú vec a  protireakciu na maďarský zákon, obsahoval veľa ústavnoprávnych a ďalších iných právnych pochybností a chýb, ktorých dopady pociťujeme dodnes. Týmto sa začala celá právna kalvária okolo zákona o štátnom občianstve na Slovensku.  

Tí, ktorí sa toho času otvorene priznali k tomu, že prijali maďarské občianstvo a nie sú ochotní vzdať sa slovenského občianstva, boli predvolaní políciou, museli odovzdať svoje osobné doklady, dokumenty a občiansky preukaz. Absolvovali nespočetné množstvo policajných výsluchov či už na okresnej alebo na krajskej úrovni. Nasledovali súdne konania na okresnom a ústavnom súde, ako aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Čo je však príčinou toho, že ani jedno právne fórum na Slovensku, ba ani Európsky súd pre ľudské práva nedokázali zaujať jasné stanovisko v tejto otázke? Dávid Nagy si myslí, že hlavným problémom bol fakt, že Ústavný súd SR nevydal jasné stanovisko. Od Ústavného súdu sa požadovalo, aby prešetril, či zmena zákona o štátnom občianstve je v súlade s Ústavou Slovenskej Republiky. Členovia ústavného súdu však po viacerých odkladoch prerokovania alibistickým spôsobom argumentovali tým, že nebol dostatočný počet hlasov na to, aby padlo rozhodnutie. Ústavný súd SR teda v tejto téme nerozhodol, čo považujú mnohí za zlyhanie tohto štátneho orgánu.

Vo všetkých prípadoch sa príslušné orgány (či už polícia alebo súdy) odvolávali na to, že dokým Ústavný súd nevyhlási, že tento zákon je protiústavným, prihliada sa naň tak, že je v súlade s ústavou a právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Dávid Nagy si myslí, že spomínaná právna úprava zákona o štátnom občianstve z roku 2010 nie je absolútne v súlade so slovenskou Ústavou, tá totiž jasne hovorí, že „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli“. V prípade slovenských Maďarov bola vôľa prijať ďalšie občianstvo, ale bez straty slovenského občianstva. Ako Nagy spresnil, slovenský zákon o štátnom občianstve používa termín „strata občianstva“, pričom v podstate ide o „odňatie občianstva“. Dotyčným osobám sa odníma občianstvo proti ich vôli.

Právnik uviedol, že za uplynulých desať rokov sa nestretol s takou argumentáciou od slovenskej strany, ktorá by jasne vedela dokázať, že táto zmena zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej Republiky.

Diskriminácia maďarskej menšiny  

Podľa novelizovaného ust. § 9 zákona o štátnom občianstve bolo odo dňa 17. júla 2010 možné stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky „nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle nadobúdateľa“. Toto sa v praxi prejavilo tak, že všetkými inými spôsobmi (napr. skrze manželstvo) môže niekto nadobudnúť dvoj alebo viacero občianstiev a pritom si ponechať občianstvo slovenské, výnimkou je práve spomínaný zjednodušený spôsob nadobudnutia štátneho občianstva. Toto je podľa Nagya jednoznačná diskriminácia. Zákon totiž vytvára dve kategórie občanov.

Prvá skupina disponuje tým privilégiom, že si môže ponechať slovenské občianstvo a zároveň nadobudnúť dvoj alebo viacero štátnych občianstiev. Tá druhá, menšia a diskriminovaná skupina si naopak nadobudnutím iného štátneho občianstva nemôže ponechať slovenské občianstvo.  

Zahraniční Slováci (napr. žijúci vo Veľkej Británii, ktorí kvôli Brexitu boli nútení prijať britské občianstvo) totiž po novom dostanú možnosť, aby skrze zjednodušený postup nadobudli slovenské občianstvo, to isté je už ale odopreté Maďarom na Slovensku. Vidno tu teda dvojaký meter.

Slovenskí zákonodarcovia pritom tvrdia, že touto novelou zákona vyriešili všetky problémy. Podľa Dávida Nagya však má novela zákona dve dôležité priťažujúce faktory. Po prvé, diskriminačný charakter zákona sa skrze súčasnej novely zákona bude len ďalej prehlbovať, keďže sa kruh zúžil výhradne len na maďarskú komunitu žijúcu na Slovensku.

Zároveň nastanú zmeny aj v praxi. Doteraz to fungovalo tak, že ak niekto zo Slovenska požiadal o občianstvo cudzieho štátu v zjednodušenom procese a následne získal dané občianstvo, nahlásil to potom príslušným slovenským úradom. Úrad to zobral na vedomie a danému občanovi bolo odňaté slovenské štátne občianstvo. Ak ale občan predložil čestné vyhlásenie o tom, že má bydlisko v danom štáte, behom mesiaca mu bolo vrátené slovenské občianstvo a od toho momentu sa stáva občanom s dvojitým občianstvom. 

Ak ale prejde plánovaná novela zákona, v praxi to prinesie také zmeny, že ak niekto nahlási, že nadobudol občianstvo iného štátu, iba v tom prípade nestratí slovenské občianstvo, ak úradným dokumentom vie potvrdiť, že má v danom štáte aj trvalý pobyt a to najmenej päť rokov. Čestné vyhlásenie teda už po novele zákona nebude stačiť.

Nagy uviedol, viackrát sa pýtal na príslušnom ministerstve ako aj v slovenskom parlamente na to, prečo sa doterajšiu prax rozhodli sprísniť. Či boli zaznamenané nejaké prípady zneužitia tohto zákona, alebo prípadne nejaké porušenia zákona? No odpovede na svoje otázky nedostal. 

„Táto novela zákona by bola z právneho hľadiska v poriadku v tom prípade, ak by zákon jasne hovoril o tom, že je pre všetkých občanov zakázané nadobudnutie dvoj alebo viacerého občianstva. Fakt, že niektorý občan má na to právo, iný zas nie, zaváňa diskrimináciou“ – povedal. 

Nagy súčasne dodal, že aj napriek tomu verí na pozitívne zmeny v prípade otázky štátneho občianstva. Po viacerých rokovaniach a diskusiách so slovenskými partnermi sa totiž stále častejšie stretáva s tým, že niektorí Slováci už začínajú chápať, aký problém majú Maďari s týmto zákonom a prečo ho vlastne považujú sa diskriminačný. Spomenul predovšetkým poslanca Ondreja Dostála (SaS), ktorý kritizoval návrh OĽaNO o štátnom občianstve. Dostál vyhlásil, že nikto by nemal strácať občianstvo proti svojej vôli. Súčasný zákon považuje za protiústavný, vecne nesprávny a necitlivý voči občanom. Dostál pripomenul, že ak chce niekto získať cudzie občianstvo, neznamená to, že chce stratiť to slovenské. Zároveň aj medzi samotnými koaličnými partnermi, ako aj medzi poslancami sú výrazné názorové rozdiely v tejto otázke.  

Nagy si myslí, že aktuálne v prípade témy štátneho občianstva neprežívame obdobie otvorených konfliktov. Takáto perióda bola charakteristická v slovensko-maďarských vzťahoch pred desiatimi rokmi, keď Maďari na námestiach organizovali protesty proti úprave zákona o štátnom občianstve. Dnes sa slovenskí Maďari dostali do fázy, kedy si uvedomujú, že na vyriešenie tejto otázky potrebujú nájsť spojencov na slovenskej strane. Konflikty a útoky však len odstrašia spojencov, teda tých Slovákov, ktorí sa zaujímajú o problémy maďarskej komunity na Slovensku. 

Preložené z originálu: Nagy Dávid: Kettős mérce az állampolgársági törvényben. Ami jár a külhoni szlováknak, miért nem jár a felvidéki magyarnak?