Poslanci obecného zastupiteľstva v Rohovciach koncom mája 2018 jednohlasne zamietli žiadosť slovenských rodičov o vytvorenie slovenskej základnej školy v obci.
Slovenskí rodičia požadovali otvorenie slovenskej základnej školy v Rohovciach (okres Dunajská Streda) odvolávajúc sa na to, že základná škola v Šamoríne sa už naplnila, nemá kapacitu prijať ďalších žiakov z okolitých dedín. Tí majú byť presunutí do slovenskej základnej školy v Gabčíkove. Slovenským rodičom vadí, že do Gabčíkova trvá cesta autobusom 45 minút a na takú dlhú cestu svoje malé deti nechcú pustiť. Zároveň pracujú prevažne v Bratislave, a tak by im každodenný odvoz do Gabčíkova (t.j. opačným smerom) stálo veľa času a energie.
Podľa prieskumu by sa konkrétne v Rohovciach momentálne hlásili do slovenskej triedy dvaja žiaci. Nemáme k dispozícii presné informácie o tom, koľko žiakov by sa z okolitých dedín hlásilo do slovenskej školy. Zatiaľ boli zverejnené len výpovede slovenských rodičov o tom, žeby podľa nich viacero rodičov malo o novú slovenskú školu záujem.
Obecné zastupiteľstvo v Rohovciach prerokovalo žiadosti a petíciu o vytvorení slovenskej základnej školy. Zastupiteľstvo však jednohlasne zamietlo túto žiadosť odvolávajúc sa na malý počet prihlásených žiakov a na problém s financovaním novej školy.
László Balódi (Most-Híd), člen Výboru Národnej rady pre vzdelávanie a starosta obce Vydrany/Hodos uviedol, že situácia na Hornom Žitnom ostrove by sa nemala považovať za národnostný či menšinový problém. Na túto tému by sa malo prihliadať odborne a zo strany samosprávy a nemá byť zneužitá na politické ciele.
Podľa poslanca je úlohou obecného zastupiteľstva vypočuť si obyvateľov, a ak je to možné vyhovieť ich požiadavke. Medzi problematické okolnosti sa radí napríklad aj ročný rozpočet danej obce. Balódi uviedol, že väčšina obcí zhotovuje svoj rozpočet na nasledujúci rok koncom roka. Problém ohľadom slovenských škôl v Rohovciach sa vyhrotil tento rok, takže keď koncom minulého roka zostavovali rozpočet na rok 2018, ešte nemohli rátať s požiadavkou na otvorenie novej školy. Dodáva, aby rodičia a žiadatelia preukázali pochopenie a toleranciu, jedna školská inštitúcia sa totiž nemôže otvoriť zo dňa na deň.
Nesmieme však zabudnúť ani na fakt, že Slováci, ktorí sa rozhodli presťahovať do maďarských obcí na Žitnom ostrove sa mali už vopred informovať o infraštruktúre jednotlivých obcí, a predovšetkým si overiť, či v danej dedine sa nachádza slovenská škôlka a slovenská základná škola, a nie až po presťahovaní začať riešiť vzniknutú situáciu, ako sa to stalo teraz v Rohovciach.
Beáta Kiss, podpredsedníčka pre vzdelávanie a kultúru Strany maďarskej komunity (SMK/MKP) uviedla, že situácia, ktorá nastala momentálne v Rohovciach, má oveľa dlhšiu históriu. To, že sa spustili tieto procesy je výsledkom toho, že na území Horného Žitného ostrova sa zmenili etnické pomery. Pred pár rokmi sa sem začali masívne presťahovať Slováci z Bratislavy, ale aj zo Stredného a Východného Slovenska. Podľa Beáty Kiss by bolo riešením to, ak by sa zriadili školské autobusy, ktoré by deti odviezli do menovaných obcí so slovenskými školami. Určite sa nemôže pokladať za riešenie, že niekto násilne tlačí na fungujúce maďarské školy, aby otvorili aj slovenské triedy.
FOTO: parameter.sk
