SMK a Most-Híd o situácii v slovenskom školstve

Nespokojní pedagógovia, nepriaznivé pomery panujúce v školstve, nedostatok zdrojov, malé školy odsúdené na zánik, zníženie počtu vyučovacích hodín určených na výučbu materinského jazyka – toto sú len základné problémy slovenského školského systému, ktoré sa bezprostredne dotýkajú aj maďarskej komunity na Slovensku. Aké riešenia ponúka jediná maďarská strana na Slovensku SMK (Strana maďarskej komunity/ Magyar Közösség Pártja) a slovensko-maďarská zmiešaná strana Most-Híd?

Na otázky odpovedali Árpád Érsek za stranu Most-Híd, a László A. Szabó za stranu SMK.

1. Ako hodnotíte už viac ako dva týždne trvajúci štrajk pedagógov? Vláda neustupuje, pričom aj nespokojní učitelia sú neoblomní. Potom ako premiér jasne vyhlásil, že v tejto záležitosti už nepodnikne žiadne kroky, pretože nemôže zaviazať budúcu vládu, podľa Vášho názoru aké riešenia by mohli prísť do úvahy vo veci finančného ohodnotenia pedagógov a zlepšenia ich pracovných podmienok?

László A. Szabó (SMK): Štrajk pedagógov bol vlastne predvídateľným prvkom už dlhšie trvajúceho procesu, v skutočnosti je ale len vrcholom ľadovca. V tomto štáte totiž dlhé roky prebieha pod termínom „školská reforma“ len experimentovanie so školami, pričom sme došli do bodu, kedy už ani dieťa, ani pedagóg – ako kľúčová postava spomínaného procesu, sa necíti dobre v danom systéme. Totiž všetci by si inak predstavovali svoju rolu, úlohu a poslanie. Popritom cieľom by malo byť to, aby sa vzdelávanie stalo pre každého zážitkom. Finančné ohodnotenie pedagógov je len jednou časťou problému, avšak rozhodujúcou zložkou nespokojnosti. Práve preto aj Strana maďarskej komunity podporuje, aby v oblasti školstva nastali účinné zmeny. Zároveň je nám ľúto, že vláda ignoruje štrajk učiteľov, vyčkáva, prípadne použije aj prostriedky zastrašovania, čím sa stále viac zoslabuje počiatočný zápal učiteľov. Kľúč k vyriešeniu tejto situácie je v ruke príslušnej vlády a aj preto je dôležité, aby v marci nastali výrazné zmeny aj v oblasti školstva.

Árpád Érsek (Most-Híd): Strana Most-Híd podporuje štrajk učiteľov a sme radi, že sa k štrajku pripojilo aj veľa škôl na južnom Slovensku. Na náš podnet sa uskutočnilo zasadnutie výboru pre vzdelávanie, výsledkom čoho bolo, že parlament súhlasil rokovať na mimoriadnom zasadnutí o požiadavkách pedagógov. Zároveň sme ponúkli konkrétny návrh zákona, ktorým by sa s okamžitým účinkom mohol vyriešiť problém týkajúci sa platov učiteľov. Bohužiaľ na to, aby sa prijal takýto návrh, sú potrebné aj hlasy zástupcov strany Smer. Kvôli súčasným mocenským vzťahom bude táto otázka s najväčšou pravdepodobnosťou vyriešená až po voľbách. Medzi cieľmi strany Most-Híd je príprava komplexnej dlhodobej vízie pre oblasť školstva, ktorá by bola záväzne stanovená pre viacero volebných období s cieľom, aby naše školy zodpovedali požiadavkám 21. storočia.

2. Za posledné štyri roky sa presadzovanie záujmov maďarskej menšiny na Slovensku ukázalo byť mimoriadne slabým. Vzniklo viacero takých rozhodnutí, ktoré naše školstvo posunuli do veľmi nepriaznivej situácie. Čo bude Vaša strana pokladať za prioritu v oblasti školstva po marcových voľbách? Čo by malo byť prvým krokom?

László A. Szabó (SMK): Od roku 1989 sa každý minister snažil zreformovať slovenské školstvo podľa svojich vlastných predstáv, pričom ich jednotlivé rozhodnutia a zmeny v mnohých prípadoch neboli ani vzájomne kompatibilné. Tak napríklad školské samosprávy vnímané ako inovácia zmeny režimu, stratili svoju najdôležitejšiu právomoc, alebo by sme mohli spomenúť znovu sa objavujúce snahy o centralizáciu, ktoré majú na zreteli zoštátnenie škôl. Ide o bežné problémy, ktoré sa dotýkajú aj škôl majority, podobne ako prípad vo veci zavedenia minimálneho počtu žiakov v triedach. Problémom je, že tieto rozhodnutia budú mať oveľa vážnejšie dôsledky pre menšinové inštitúcie a pre život maďarskej komunity. Naši poslanci parlamentu sa však s touto vecou neveľmi zaoberali. Dokonca ani svojimi ad hoc modifikáciami nedosiahli požadované ciele, len oddialili riešenie problému. Preto treba znovu preriešiť túto vec, treba sa zbaviť koreňa problému.

Strategický cieľ Strany maďarskej komunity je kompatibilný s väčšinovým systémom, vytvorenie výchovno-vzdelávacej siete založenej na princípe samosprávy, kde môžeme o svojich záležitostiach rozhodovať samy. Toto pokladáme za svoju prvoradú úlohu, avšak prvým krokom je určite „uhasenie požiaru“, čiže záchrana málotriedok. Toto sa môže zrealizovať jedine prostredníctvom zrušenia ustanovenia o minimálnom počte žiakov.

Árpád Érsek (Most-Híd): Nesúhlasím s tendenčným tónom vyššie uvedenej formulácie. Ak berieme ohľad na parlamentné vzťahy, treba si uvedomiť, že v postavení opozície je veľmi ťažké hocičo docieliť. Napriek tomu strana Most-Híd dosiahla zmenu metodiky slovenského školstva a podarilo sa nájsť aj dočasné riešenie pre záchranu našich málotriedok. Totiž práve na môj podnet bola odložená o rok realizácia školského zákona o stanovení minimálneho počtu žiakov v triedach (menovaný zákon má nadobudnúť platnosť v septembri tohto roku).

3. Od prvého septembra tohto roku môže zaniknúť viac ako 100 maďarských malých škôl (tzv. málotriedok) na základe parlamentom schváleného nového školského zákona z rúk Juraja Draxlera, ktorý stanovuje minimálny počet žiakov v triedach. Aké návrhy máte k dispozícii na záchranu málotriedok a ako by ste vedeli dlhodobo vyriešiť ich údržbu?

László A. Szabó (SMK): Zmena zákona sa ešte spája s menom Dušana Čaploviča, ale len málokto vie, že ani v návrhu určenom na medzirezortné pripomienkové konanie sa nenachádzal taký námet, ktorý by predurčoval počet žiakov v triedach. Táto časť sa tam dostala až neskôr, keď sa uvažovalo o zmene modelu financovania škôl. Momentálne sú školy financované podľa počtu žiakov, toto by malo nahradiť financovanie na triedu. Táto koncepcia však dodnes nebola dokončená, takže aj samotné ustanovenie sa stalo nadbytočným. Práve preto je nutná komplexná analýza na preskúmanie toho, ako by sa dalo účinnejšie podporiť kvalitné vzdelávanie. Pretože cieľom môže byť jedine to, aby fungujúce školy vytvorili čo najviac hodnôt a toto nie je v úmere s počtom žiakov. Dôležité by bolo, aby o osude jednej či druhej školy nerozhodovali štátni úradníci, ale tí, ktorých sa to najviac týka, čie členovia miestnej komunity. Bolo by potrebné, aby každý pochopil tieto základné zásady.

Árpád Érsek (Most-Híd): Ako som spomenul, z postavenia opozície sa nám podarilo dosiahnuť, aby zatvorenie našich málotriedok bolo posunuté o rok. Ak by sme to nespravili, už by zatvorili 66 malých škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Viedli sme rokovania s tým zámerom, aby boli menšinové malé školy vymanené zo systému kvót. Máme ale i ďalšie konkrétne návrhy, jednak čo sa týka centrálnych škôl, alebo ohľadom školských autobusov. V prípade, ak sa strana Most-Híd dostane do vlády a na to má veľkú šancu, tak túto otázku vyriešime raz a navždy.

4. Kľúčovou otázkou menšinového školstva na Slovensku je, či bude ešte dosť detí na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Na jar začínajú zápisy do škôl, čím by ste presvedčili rodičov, aby svoje dieťa zapísali do maďarskej školy?

László A. Szabó (SMK): Každé dieťa sa skrze svoj materinský jazyk naučí vyjadrovať svoje pocity a myšlienky. Za pomoci tohto jazyka spoznáva svet okolo seba a všetky jeho časti. Preto nie je jedno, aké jazykové vplyvy na neho pôsobia, koľko sa s ním rodičia rozprávajú, aká bude jeho aktívna a pasívna slovná zásoba, ako sa vie vyjadriť. Ak si upevní potrebnú slovnú zásobu, jeho materinský jazyk mu dá pocit bezpečia počas komunikácie, čo je veľmi dôležité. Naopak ak sa dostane do takého prostredia, kde nerozumie všetkému, alebo netuší, čo sa okolo neho deje, môže to mať negatívny vplyv na rozvoj jeho osobnosti, stane sa plachým a samotárskym. Zmena jazyka môže spôsobiť vážny zlom v jeho duši. Som presvedčený, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, preto odporúčame, aby deti začali svoje štúdium v tom jazyku, v akom komunikujú aj v rodinnom kruhu a medzi priateľmi.

Árpád Érsek (Most-Híd): Strana Most-Híd aj z postavenia opozície spravila prvý krok k tomu, aby sa naše deti naučili lepšie po slovensky. Podstatou novej metodiky je, aby sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským vyučovala slovenčina ako cudzí jazyk. Totiž veľmi dobre vieme, že najviac maďarských rodičov zapisuje svoje dieťa do slovenskej školy preto, lebo sa obáva toho, že bez znalosti jazyka sa dieťa nebude vedieť uplatniť na Slovensku. Rovnako dôležitá je kvalitná výučba informatiky, svetových jazykov, ako aj ďalších iných predmetov, naše školy iba takýmto spôsobom získajú dôveru ešte väčšieho počtu rodičov. Rodičov by som povzbudzoval aj k tomu, aby dali šancu strane Most-Híd dostať sa do vlády, lebo len takto môžeme urobiť ešte efektívnejšie kroky. Most-Híd znamená šancu aj pre maďarské školy na Slovensku.

Preložené z originálu: Oktatásügyi helyzet – Ahogy az MKP és a Most-Híd látja (www.hirek.sk)