Za znečistenie rieky Slaná môže aj zlyhanie úradov: Kompetentní prípad prehadzovali ako „horúci zemiak“


Od polovice februára sa do rieky Slaná vlieva kontaminovaná voda z rudných baní v Nižnej Slanej. Dôsledkom toho je rieka na znečistenom úseku v podstate mŕtva. Aktuálne sa javí, že sa kompetentné úrady konečne zaktivizovali, aj keď podľa odborníkov nie je vôbec isté, či pripravované opatrenia budú aj efektívne.

Rieka Slaná sa dočervena sfarbila v polovici februára, príčinou bolo vytekanie banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit, ktorý v obci Nižná Slaná v okrese Rožňava fungoval do roku 2008. Výsledky rozboru vody v rieke preukázali 12-násobne prekročenú hodnotu železa. Analýza vzoriek vody potvrdila aj zvýšenú hodnotu mangánu, síranov a výskyt arzénu.

Limitná hodnota pre železo v povrchových vodách je dva miligramy na liter. V rieke Slaná nameral Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) 24,3 miligramu na liter. Železo reaguje na žiabrach rýb. ,,Nerozpustené látky pokrývajú žiaberné lístky a znižujú respiračnú plochu žiaber, takže môže dôjsť k úhynu rýb udusením,“ priblížil hovorca SVP Marián Bocák.

Každého, kto mal možnosť naživo vidieť rieku Slaná sfarbenú do červena, zaleje okamžite pocit bezmocnosti, ako aj trpký hnev. Ako mohli kompetentné orgány tak dlho odignorovať túto hroznú ekologickú katastrofu? Za uplynulé mesiace sa do rieky Slaná dostalo 386 ton železa, 156 ton zinku, 46 ton mangánu a 460 kíl arzénu. Aktuálne sme došli do stavu, že na znečistenom úseku je rieka vlastne mŕtva. Špecialisti počas prieskumu rieky objavili telá uhynutých rakov, no živé jedince, prípadne menšie druhy živočíchov vôbec nenašli. Stretli sa len s niekoľkými drobnými rybami na mieste, kde sa potok vlieva do rieky Slaná a je tam trochu zriedená voda.  

Znečistenie rieky spozorovali obyvatelia v polovici februára 2022. Košická pobočka Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) sa o prípade dozvedela 24. februára. Následne bolo odobraných viacero vzoriek vody. Výsledky ukázali, že sa tam nevyskytovali žiadne také ukazovatele, na základe ktorých by voda vytekajúca z rudných baní vyhovovala slovenským štandardom, ktoré sú mimochodom oveľa tolerantnejšie než normy Európskej únie.

Nasledovali takmer tri mesiace osočovania sa medzi jednotlivými úradmi a orgánmi. Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Štátny podnik Rudné bane, Inšpekcia životného prostredia, ako aj oddelenie životného prostredia Okresného úradu Košice si prehadzovali pomyselný „horúci zemiak“, a vzájomne sa obviňovali, kto je za túto ekologickú katastrofu zodpovedný. Hádali sa, kto by sa mal prípadom zaoberať a ponúknuť riešenie, odkiaľ by sa mali na to vziať financie, respektíve kto môže v súvislosti s týmto problémom vyhlásiť mimoriadny stav.

Medzičasom miestni obyvatelia – Slováci aj Maďari, ďalej aktivisti, ako aj regionálni politici začali čoraz hlasnejšie upozorňovať na ekologickú katastrofu na rieke Slaná a kritizovať nečinnosť Ministerstva životného prostredia. Začiatkom mája skupina aktivistom pod vedením krajského poslanca Aliancie-Szövetség Örsa Orosza vyliala pred ministerstvo životného prostredia 1000 litrov vody zo znečistenej rieky Slaná. Chceli tak upozorniť na jej pretrvávajúcu kontamináciu banskými vodami a poukázať na ignorovanie problému vládou.

„Chceli sme mu ukázať, ako vyzerá voda, o ktorej kompetentní tvrdia, že nemá negatívny vplyv na kvalitu pitnej vody. A predovšetkým sme mu chceli pripomenúť to, že v prípade znečistenia rieky oheň musí (za)hasiť minister, aj keď sa miesto problému nenachádza v okolí Bratislavy,“ povedal Orosz. Súčasne informoval, že v súvislosti s ekologickou katastrofou na rieke Slaná a nečinnosťou úradov podnikli aj právne kroky na medzinárodných fórach.

„Prípad ekologickej katastrofy na rieke Slaná sa stal obeťou anomálie štátnej správy. Kým totiž voda je pod zemou a v bani, prípad patrí pod Ministerstvo hospodárstva SR. Akonáhle sa však voda vyleje a stáva sa povrchovou vodou, problém už spadá pod Ministerstvo životného prostredia SR,“ vysvetľoval Orosz. „Preto dnes môžeme vidieť klasický konflikt medzi stranami SaS a OĽaNO. Za uplynulé mesiace sme mohli byť svedkami prehadzovania si tohto „horúceho zemiaku,“ hovorí aktivista.

Zároveň podotkol, že jednému z aktivistov, lekárovi Tiborovi Vargovi, osobne zatelefonoval minister hospodárstva SR Richard Sulík po tom, ako príspevok Vargu na sociálnej sieti mal 11-tisíc zdieľaní. „Sulík Vargovi vysvetľoval, že nemôže robiť nič, lebo prípad spadá pod Ministerstvo životného prostredia,“ hovorí Orosz. Na príspevok iného aktivistu zas zareagoval minister životného prostredia Ján Budaj slovami, že nemôže robiť nič, pretože za banské nešťastie nesie zodpovednosť Štátny podnik Rudné bane. 

Povstáva tiež otázka, kde je teraz inokedy mimoriadne aktívny Greenpeace? Je známe, že ako riaditeľ Greenpeace na Slovensku pôsobil aj partner prezidentky SR Zuzany Čaputovej, Juraj Rizman. Doteraz totiž predstavitelia tejto organizácie žiadnu iniciatívu nevyvinuli v súvislosti s ekologickou katastrofou na rieke Slaná.

Znečistenie Slanej je pritom už viditeľné aj na slovensko-maďarských hraniciach. Predseda Aliancie, Krisztián Forró sa obrátil na maďarského ministra pôdohospodárstva, Istvána Nagya, ktorý mu prisľúbil, že po inaugurácii jeho prvá oficiálna cesta bude viesť k slovenskému ministrovi životného prostredia. V máji sa prišiel pozrieť na znečistenú rieku aj Michal Kravčík, slovenský hydrológ, environmentalista, a držiteľ Goldmanovej ceny.

„13. mája bol uskutočnený ichtyologický prieskum, skúmali sme tri miesta v okolí Betliara a Polomy. Nenašli sme žiadne ryby, všetky druhy vyhynuli,“ hovorí lekár a člen predstavenstva Slovenského Rybárskeho zväzu v Rožňave Tibor Varga. Doplnil, že pri vtoku malého potôčika, kde sa voda na pár metrov preriedila, našli niekoľko drobných čereblí (malý druh sladkovodnej ryby – pozn.red.), no na rovnakom mieste objavili aj desiatky uhynutých rakov riečnych. Na iných častiach rieky Slaná už nie je život, zmizli dokonca aj článkonožce.

Tibor Varga uviedol, že je ťažké povedať, kedy sa do rieky Slaná vráti opäť život. Závisí to predovšetkým od toho, dokedy bude trvať, kým rieka odplaví sediment. Na základe podobného prípadu spred 10-11 rokov Varga očakáva, že ak pominie znečistenie, potrvá minimálne rok, kým sa v rieke opäť objavia drobné živočíchy. Následne môže začať násada rýb, ktoré by už tak mali potravu. Regenerácia okolia však ešte potrvá veľmi dlho.

Aktivisti pod vedením Orosza iniciovali aj petíciu za záchranu rieky Slaná. Behom týždňa vyzbierali vyše 10-tisíc podpisov. Orosz tvrdí, že prípad presahuje rieku Slaná a svedčí aj o ignorácii a zanedbaní regiónov Južného Slovenska. Iniciátori dúfajú, že petícia môže byť účinným nástrojom, aby obyvatelia vyvinuli tlak na vládu, ktorá upadla do nečinnosti. „Je to obrovská ekologická katastrofa. Fakt, že prípad štát nezvláda riešiť, je úplne neprijateľné,“ zdôraznil Orosz.

Koncom mája Štátny podnik Rudné bane vyhlásil súťaž na presmerovanie podzemných vôd z bane v Nižnej Slanej na povrch. Odhadovaná hodnota zákazky je 185 174 eur bez DPH. Vzhľadom na mimoriadne znečistenie rieky Slaná v okrese Rožňava využíva podnik priame rokovacie konanie.

Otázkou je, či to prinesie nejaký výsledok. Lekár Tibor Varga upozornil, že podľa jedného z banských geológov, ktorý na mieste kedysi pracoval, výsledok prijatých opatrení bude len to, že z bane bude vytekať menej vody, ale bude obsahovať rovnaké množstvo znečistení, dokonca vo vyššej koncentrácii.

22. júna 2022 Örs Orosz na sociálnej sieti informoval verejnosť o tom, že spolu s ďalšími dvomi aktivistami dostali od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave predvolanie, aby sa dostavili na výsluch v trestnej veci „poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia“. „28. mája sme na protest s Dr. Tiborom Vargom a Jánom Korpom na necelých 30 minút zatarasili odtok bane v Nižnej Slanej, cez ktorý sa už 4 mesiace valia jedy do rieky. Nazvať tento odtok verejnoprospešným je samo o sebe dosť groteskné…,“ uviedol aktivista. „No nezľakneme sa, rieku si nedáme!“ odkázal Orosz.

Zdroj: Ma7, Aktuality, Sme, Körkép.sk, TASR