Niektorí vinári tvrdia, že víno riediť vodou je trestuhodné pančovanie vína. V starovekom Grécku na večerných hostinách – sympóziách – najprv pili vodou riedené víno a len na konci zábavy, až pri podávaní väčších čiaš (zlatých, strieborných) sa pilo neriedené víno. Zlé jazyky síce tvrdia, že tradičné grécke víno – retsina – sa dá piť len zriedené, to isté však nemôžeme povedať o maďarských vínach. Tak sa vynára otázka, prečo Maďari radi riedia svoje vína pod názvom strik (fröccs – čítaj fröčč).
Víno a voda
Vráťme sa ešte ku Grékom. Víno v starovekom Grécku sa objavovalo na stoloch a tvorilo základ každodenného stolovania. Gréci s vínom veľmi radi experimentovali, pridávali do neho rôzne príchute, ktorými boli napr. živice, výrazné korenie, bylinky alebo med. Za tento božský nápoj uctievali Gréci boha Dionýza a jeho nasledovateľky, bakchantky. V starovekom Ríme takisto riedili silné vína vlažnou alebo studenou vodou. Len v ojedinelých prípadoch sa jednalo o vodu v čistej podobe, väčšinou bola obohatená medom alebo soľou. Príslušníci vyšších vrstiev miešali víno s vodou v pomere dvoch dielov vína na tri diely vody. Na ochutenie sa používali najrôznejšie druhy byliniek, ktorými boli napríklad palina, mäta, tymian, myrta alebo živica borovice píniovej.
V stredoveku obyčajní ľudia nepili silné a kvalitné vína, tie boli výsadou šľachty. Obyčajné “pančované” vína mali silu 6-8 percent alkoholu, ale pili ich denne dosť, niekedy namiesto nekvalitnej vody. Samotné slovo pančovanie pochádza z nemeckého slova panschen – „miešať, riediť“, v rakúskych nárečiach dokonca „riediť víno“. Pančava bolo pohostinstvo, kde sa predávalo nekvalitné pitie. Pančovať znamená miešať do nápoja nepatriace zložky. Napriek tomu stredoveké zákony trestali riedenie kvalitného vína. Napríklad hostia dvora kráľa Mateja Korvína sa čudovali, že sa podáva väčšinou nezriedené “silné” uhorské víno.
Strik – špritz
V poslednej dobe, po návrate sódovej vody v podobe nových sódových sifónov a domácich výrobní sódy, je takisto v móde piť riedené víno, takzvaný strik. Nepatria sem striky, v ktorých sa používajú namiesto sódovej vody kolové sladené nápoje, tonikové nápoje alebo minerálky. Málo ľudí vie, že riediť víno minerálkami je niekedy nebezpečné, v mnohých prípadoch až trestuhodné, totiž minerálne látky v minerálke menia chemickú štruktúru vína a kazia jeho kvalitu. Preto sa striky vyrábajú výlučne zo sódovej vody, čo je čistá voda a oxid uhličitý.
Dietológovia považujú strik z bieleho vína za nápoj najmenej nebezpečný pre štíhlu líniu. Síce striky sa robia aj z červeného vína, je však ideálnejšie používať ľahké stolové biele a ružové vína. Škoda použiť značkové, odrodové alebo ináč označené kvalitné vína. Na osvieženie v horúcich letných dňoch stačia aj menej drahé akostné a stolové vína.
V Maďarsku sa strik používa od prvej polovice 19. storočia, keď uhorský fyzik Štefan Anián Jedlík (Jedlik Ányos István, 1800 – 1895) okrem iných vynálezov vymyslel aj zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré sa v roku 1841 stalo základom prvého takto zameraného podniku vo vtedajšom Uhorsku. Sódový prístroj bol jediným Jedlíkovým vynálezom, ktorý našiel priemyselné uplatnenie ešte počas jeho života.
V monarchii sa strik stal obľúbeným nápojom meštianstva pod názvom Gemischt, Weinschorle alebo Sauergespritzter. Spisovateľ Mihály Vörösmarthy používal namiesto spritzeru maďarské slovo fröccs (pochádza zo zvukomalebného slova striekanie vody a šumenie bubliniek).
Lexikón striku
Mnohí považujú strik – fröccs – za unikátnu maďarskú špecialitu (hungarikum), lebo nikde inde nepoznajú toľko druhov a pomerov striku ako v Maďarsku. Ponúkam Vám prehľad tých najznámejších:
PRICCER – (fröccs) víno so sódou
Obrátený strik (hosszúlépés – dlhý krok): 2 dl sódovky + 1 dl vína
Malý strik (kisfröccs alebo rövidlépés – krátky krok):- l dl vína + l dl sódovky
Veľký strik (nagyfröccs): 2 dl vína + 1 dl sódovky
Domovník (házmester): 3 dl vína + 2 dl sódovky
Obrátený domovník, zástupca domovníka (viceházmester): 2 dl vína + 3 dl sódovky
Pán domáci (háziúr, veľký pán): 4 dl vína + 1 dl sódovky
Malý domovník (kis házmester, za socializmu tömbmester – domový dôverník): 4 dl sódovky + 1 dl vína
Strik spisovateľa Krúdyho (KRÚDY-fröccs): 9 dl vína + 1 dl sódovky
Lampový strik (lámpás): 1 ½ lit. vína a ½ lit. sódovky
Šetrný strik (sóher fröccs): 9 dl sódovky + 1 dl vína (na ochutenie vody)
Samozrejme, za socializmu sa vymýšľali aj iné pomery na pančovanie a riedenie vína a iných nápojov, kokteily v tej dobe ešte neboli v obľube. V Maďarsku dodnes aktívne fungujú sódovkárne a plničky sódových fliaš, a v domácnostiach ešte stále majú klasické „sifóny“ na sódu.
Kossár
