Ut, 19. marca 2024.

1108. výročie bitky pri Bratislave

Napriek tomu, že sa v roku 907 odohrala významná a veľká bitka pri dnešnej Bratislave (Brezalauspurc-Pozsony), na Slovensku mnohí túto udalosť a jej priebeh málo poznajú. Oproti tomu je táto udalosť v maďarskej historiografii veľmi známa. Zároveň aj samotné miesto priebehu bitky (t.j. dnešná Bratislava) zaujíma v maďarskej histórii významné postavenie.

Bitka pri dnešnej Bratislave (maď. pozsonyi csata) sa uskutočnila 4. júla roku 907. V tejto bitke zvíťazili staromaďarské kmene nad vojskami markgrófa Liutpolda Bavorského. Markgróf napadol maďarské kmene kvôli opätovnému získaniu Panónie. Jeho vojská však boli porazené. Po tomto víťazstve sa vláda Maďarov posilnila aj na území Zadunajska. Zároveň po úplnom spustošení nepriateľských vojsk ešte nasledujúcich 120 rokov nevstúpil nepriateľ na územia starých Maďarov.

Za oficiálny dátum obsadenia Karpatskej kotliny Maďarmi sa považujú roky 895/896. Árpád s kmeňovými náčelníkmi zničili po roku 895 krajinu moravského kniežaťa Svätopluka. Obsadili aj východné územia Východofranskej ríše, kde panovali slovanské kniežatá a bavorskí markgrófovia ako vazali kráľa. Práve z tohto dôvodu sa markgróf Liutpold rozhodol v roku 907 vojenským ťažením vyhnať Maďarov. Veľkú podporu získal aj od kráľa Ľudovíta IV. (Ľudovít IV. zvaný Dieťa; vláda 900-911), od pápeža ako aj od nemeckej cirkvi. V meste Ennsburg sa v júni roku 907 zišlo podľa odhadov takmer 100 000 vojakov, ktorí sa podľa kroník pustili do bitky, aby vyhubili Maďarov. Markróf mal v pláne získať späť stratené územia, zároveň chcel ukončiť nájazdy Maďarov na toto územie.

Aj keď bola táto bitka naozaj významná, nachádzame o nej len málo historických prameňov. Udalosti môžeme rekonštruovať iba na základe nemeckých análov a podľa nekrológií významných osobností, ktorí v tejto bitke zahynuli. Isté je, že cieľom Luitpolda bolo zaujať miesto dnešnej Bratislavy (maď. Pozsony). Chcel to uskutočniť ľsťou postupujúc po dvoch brehoch Dunaja. V neskoršej fáze vojenského ťaženia chcel pravdepodobne obsadiť aj ďalšie hrady v Zadunajsku. Bavori napadli Maďarov rafinovanou taktikou. Na zhromaždenie svojich vojsk určili dátum zvyčajných vojenských prehliadok v Ennsburgu. Maďarskí špióni tak dlho nemali podozrenie o nepriateľskom úmysle. Dve nemecké armády (na severe vojsko markgrófa a na juhu vojsko arcibiskupa Thietmara) sa pohli z hradu pri rieke Enns 17. júna. Pohraničná stráž Maďarov sa však o tom dozvedela len po desiatich dňoch.

Keďže smrť niektorých šľachticov vpadá podľa ich nekrológov na posledné dni mesiaca jún predpokladá sa, že bojovníci chrániaci pohraničie vyprovokovali vojská arcibiskupa Thietmara k bitke už počas ich príchodu. Takto chceli získať čas pre zhromaždenie hlavných vojsk Maďarov.

Maďarské kmene, ktoré sa usadili na juhu Karpatskej kotliny, medzitým poslali na breh Dunaja (oproti dnešnej Bratislavy) podľa odhadov 40 000-ové ľahké jazdectvo. Súčasne nájazdy pohraničných maďarských obrancov vysilili južné bavorské vojsko.

Maďari svojou charakteristickou vojenskou taktikou ovládli aj vojská arcibiskupa. A práve táto taktika potom priniesla úspech aj v bitke pri Bratislave. Nepriatelia boli vohnaní do uzavretej kotliny a Maďari z okolitých výšin začali vo veľkom množstve strieľať šípy na nemeckých bojovníkov.

AVENTINUS: Annales Boiorum:

Na vyhnanie Maďarov z ríše Bavorov boli zozbierané vojenské zbory zo všetkých provincií, a vytiahli proti nim s tromi vojskami. Ľudovít, kráľ Germánie a Bavorska, keď vykonal odvody z celého Bavorska, uchýlil sa do novej bavorskej osady Ennsburg. V pätnásty deň pred júlovými kalendami roku kresťanskej spásy deväťsto siedmeho boli prítomní biskupi, predstavení mníchov a bavorskí veľmoži. Tu bolo za súhlasu rozhodnuté, že Maďarov treba vyhnať z ríše Bavorov. Boli teda zozbierané vojská zo všetkých bavorských provincií…Maďarom bola vypovedaná vojna a bavorskí veľmoži tiahli s bojachtivým a na útok pripraveným vojskom po oboch brehoch Dunaja proti nepriateľom…

Maďari rýchlo vysilili a premohli bavorské vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou, preplávali Dunaj a ostatným vojenským zborom spôsobili podobnú porážku. – Len čo Maďari zbadali, že po toľkých prípravách sa na nich chystá útok, nelenili a neoddávali sa nečinnosti….vytiahli proti vojsku biskupov, s veľkou presilou zaútočili, akoby rýchlymi chceli preraziť šík, spustili veľmi hustý dážď striel, Bavorov zasypali šípmi, …. Boli rýchlejší ako naše vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou. Keď sa o nich verilo, že sa vzdialili, prišli znova, takou istou rýchlosťou aj prenasledovali, aj sa dávali na útek. Zatiaľ čo by si si myslel, že ty si zvíťazil, bol si v najväčšom nebezpečenstve. Maďari zďaleka šípom zasahovali nepriateľov…. Bola v nich tak veľká ľstivosť, tak prudká rýchlosť a tak značná skúsenosť v boji, že sa s istotou nevedelo, či sú nebezpečnejší, keď sú vzdialení či prítomní, keď sú na úteku či v pätách, keď predstierajú bojové ticho, či keď vedú vojnu.

…Tri dni sa neprestajne bojovalo za nepriaznivého počasia. Väčšina bavorskej šľachty zahynula, ľud bez rozdielu bol v nesčíselnom počte pobitý. Liutpold, vojvodca východného Bavorska, zakladateľ rodu bavorských kráľovičov a veliteľov [cisárskej] telesnej stráže na Rýne, bol zabitý s devätnástimi bavorskými kniežatami…

Počas prvej bitky 4. júla bola zničená prevažná časť vojska cirkevných hodnostárov. Medzitým časť loďstva, ktoré viezlo posilu, vypálili Maďari ohnivými šípmi. Víťazstvo však stále nebolo úplné. Armáda Luitpolda medzičasom došla na severný breh Dunaja. Ten zo ľsti zámerne meškal a došiel päť dní po arcibiskupovi. Markgrófove plány však skazila totálna porážka arcibiskupovej armády. Víťazné maďarské vojská sa totiž 5. júna už ľahko mohli dostať cez rieku a potom pri devínskom priesmyku zničili aj vojská Luitpolda.

Dva dni trvajúca vojenská zrážka pri Bratislave zdecimovala bavorskú šľachtu. V bojoch padli markgróf Luitpold, arcibiskup Thietmar, okrem nich aj mnoho biskupov a opátov. Po skončení bitky sa maďarské územia posunuli až po rieku Enns. Táto porážka bola takou traumou pre západný svet, že po nej až do roku 1030 (útok Konráda II.; bavorský vojvoda, rímsky kráľ, cisár Svätej rímskej ríše; vláda 1024-1039) sa nikto neopovážil zaútočiť či obsadiť územia Maďarov.

Bitka pri dnešnej Bratislave je jedna z najdôležitejších víťazstiev v maďarskej vojenskej histórii. Nepriateľské vojská napriek svojej presile nedokázali poraziť maďarské kmene. Zaujímavosťou je, že sa dodnes nevie, kto bol veliteľom maďarských vojsk. Podľa jedného názoru to bol Árpád, ktorý velil maďarským vojskám pri dnešnej Bratislave. Druhý názor je ten, že práve jeho smrť chcela využiť Východofranská ríša. Podľa tretieho názoru by mal Árpád zomrieť práve v tejto bitke.

Tamás M. Tarján
autor je historik

Preložené z originálu: 907. július 4. – A pozsonyi csata kezdete (www.rubicon.hu)

Preložila: Anita Radi

    Related Posts

    Malá vojna (3. časť)
    Existujú maďarské gény? (1. časť)
    Korunovácia Márie Terézie v Prešporku
    25. jún 1741 – Korunovácia Márie Terézie v Prešporku