Ut, 19. marca 2024.
bitka pri Rozhanovciach

15. jún – bitka pri Rozhanovciach (Rozgonyi csata)

15. júna 1312 sa odohrala bitka pri Rozhanovciach (maď. Rozgony; obec neďaleko Košíc), kde uhorský kráľ Karol Róbert I. z Anjou (maď. I. Károly magyar király/Károly Róbert; panovanie 1307-1342) zvíťazil nad vojskami Omodejovcov (synovia palatína Omodeja Abu). Týmto víťazstvom si panovník z dynastie Anjou získal autoritu v krajine, ktorá bola toho času značne rozdrobená činnosťou oligarchov. Síce bitka pri Rozhanovciach nepriniesla okamžitú zmenu, pre Karola Róberta I. to však bol prvý krok k opätovnému zjednoteniu Uhorska.

Potom ako začiatkom 14. storočia vymrela dynastia Árpádovcov (maď. Árpád-ház; kniežací rod staromaďarského kmeňového zväzu, neskôr vládnuci rod Uhorska) nastal boj o nástupníctvo na trón. Túto nepokojnú atmosféru v Uhorsku využili jednotliví veľmoži, ktorí si už od druhej polovice 13. storočia postupne upevňovali svoju moc. Jednotliví veľmoži striedavou podporou uchádzačov o trón (uchádzači boli Václav III., Oto III., a Karol Róbert) sledovali svoje vlastné záujmy. Najväčšiu podporu nakoniec z menovaných favoritov získal Karol Róbert, ktorý sa stáva novým panovníkom. V Uhorsku však už v tom období existovali územia, na ktorých jednotliví oligarchovia takmer neobmedzene vládli.

Medzi najmocnejších oligarchov v Uhorsku patrili toho času Matúš Čák (maď. Csák Máté) na severozápade Horného Uhorska (t.j. územie dnešného západného a stredného Slovenska), Ladislav Kán v Sedmohradsku (maď. Kán László), či Henrik z Kyseka (maď. Kőszegi Henrik), ktorý riadil územie Zadunajska. Abovci (maď. Aba nemzetség) na čele s Omodejom Abom (maď. Aba Amadé) ovládali východnú časť Horného Uhorska (patrilo sem aj územie dnešného východného Slovenska). Pozri mapu Uhorska a územia ovládané veľmožmi:

Mapa uhorských veľmožov a území, ktoré ovládali (Uhorsko, začiatok 14. storočia).

Mapa uhorských veľmožov a území, ktoré ovládali (Uhorsko, začiatok 14. storočia).

Vplyvný veľmož Omodej Aba (maď. Aba Amadé) prišiel v septembri roku 1311 do mesta Košice (maď. Kassa), ktorého sa chcel zmocniť. Po príchode do mesta sa však dostal do potyčky s mešťanmi, ktorí ho 5. septembra 1311 zavraždili. Aj keď Omodej Aba za svojho života podporoval Karola Róberta v jeho nástupe na trón, v spore mesta Košice s Omodejovcami sa kráľ Karol Róbert postavil na stranu mesta. Kráľ synov Omodeja Abu zbavil všetkej moci, a preto synovia požiadali o pomoc Matúša Čáka.

Bitka pri Rozhanovciach v Obrázkovej kronike z roku 1360 (maď. Képes Krónika)

Bitka pri Rozhanovciach v Obrázkovej kronike z roku 1360 (maď. Képes Krónika)

Do leta roku 1312 zhromaždila koalícia oligarchov početné vojsko. Podľa Obrázkovej kroniky (maď. Képes Krónika) Matúš Čák poslal Abovcom 1700 vojakov. Veľkú časť vojska Karola Róberta tvorili jeho prívrženci zo strany zemanov, ale na jeho strane bojovalo aj 1000-členné vojsko rytierov rádu johanitov. Karol Róbert sa vydal s vojskom proti Omodejovcom, ktorí sa stiahli na Šarišský hrad. 10. apríla 1312 ho začal obliehať. Neskôr sa so svojím vojskom stiahol zo Šariša (maď. Sáros) na Spiš (maď. Szepesség), kde sa k jeho vojsku pridala aj početná skupina tunajších obyvateľov.

Potom ako sa Karol Róbert stiahol na Spiš, Omodejovci sa rozhodli pomstiť sa mestu Košice. Vyrazili ku Košiciam s cieľom vyplieniť mesto, lenže pri Rozhanovciach sa stretli s kráľovským vojskom. Povstalci, ktorých viedol Demeter Balassa sa cítili byť v prevahe oproti kráľovským vojskám. Z toho dôvodu sa pokúsili jedným útokom zmiesť vojsko vedené samotným kráľom Karolom Róbertom. Podľa Kroniky sa vražedná bitka sústreďovala na zabratie kráľovskej zástavy. Napokon sa Omodejovcom podarilo získať zástavu Karola Róberta, ale ani toto neoblomilo kráľovské vojská. Kráľ s vojskami johanitov pokračovali ďalej v boji proti presile. Rozhodujúcim momentom bolo to, keď čerstvo zoskupená armáda košických a spišských občanov nečakane zaútočila na vojská Omodejovcov, a tým sa rozhodol aj koniec bitky. Počas nečakaného útoku zomreli obaja synovia Omodeja Abu, Dávid a Miklós (slov. Mikuláš). Karol Róbert víťazstvom v bitke pri Rozhanovciach získal majetky a statky rodiny Aba.

Bitka pri Rozhanovciach sa ukázala byť z viacerých ohľadov rozhodujúca. Po prvé preto, lebo po tomto víťazstve začal Karol Róbert veľmožov postupne zbavovať ich rozsiahlej moci. Po druhé. Táto bitka bola v Uhorsku prvou takou vojenskou udalosťou, kedy pechota dokázala zvíťaziť nad ťažkým jazdectvom, čo bolo znamením pokroku vo vojenskej stratégii. Aj keď v tejto bitke bol porazený aj spojenec Omodejovcov Matúš Čák, jeho autorita tým neutrpela. Panovník totiž mohol začať vo svojom veľkom pláne zjednotenia Uhorska až od roku 1321, teda až vtedy, keď zomrel trenčiansky veľmož Matúš Čák.

Informácie z: Tarján M. Tamás: Károly Róbert legyőzi az Abákat a rozgonyi csatában.