Deň kráľa Svätého Štefana (maď. Szent István király napja), ktorý pripadá na 20. august, je jedným z najstarších maďarských sviatkov. V tento deň si Maďari každoročne pripomínajú i založenie kresťanského uhorského štátu (maď. magyar államalapítás), ako aj tisícročnú existenciu Uhorska.
Ešte za čias svojej vlády ustanovil Štefan I. za sviatok 15. august, deň Nanebovzatia Panny Márie. V tento deň zvolával kráľovskú radu do mesta Stoličný Belehrad (maď. Székesfehérvár). Ku koncu svojho života už chorý panovník práve v tento deň odovzdáva svoju krajinu do rúk Panne Márii, a zároveň v roku 1038 aj v tento dátum umiera.
Sviatočný deň sa z 15. augusta presunul na 20. august pričinením kráľa Svätého Ladislava (maď. Szent László király). Dôvodom bolo to, že v roku 1083 práve v tento deň dosiahol kráľ Ladislav u pápeža Gregora VII. kanonizáciu (t.j. vyhlásenie za svätého) Štefana ako aj jeho syna Imricha (maď. Imre).
Od čias vlády Ľudovíta I. Veľkého (maď. I. Nagy Lajos; 1342-1382) sa tento deň stáva cirkevným sviatkom. Kult Svätého Štefana sa rozšíril aj do bavorských a nemeckých miest, ako aj do mesta Namur či do Monte Cassino. Napriek tomu v mene celej cirkvi bol kráľ Štefan vyhlásený za svätého len v roku 1686 pápežom Inocentom XI. Pápež vtedy nariadil, aby na výročie znovu obsadenia budínskeho hradu od Turkov si celý katolícky svet každoročne pripomenul sviatok Svätého Štefana.
Procesia so svätou pravicou kráľa Štefana na augustových oslavách.
V roku 1771 pápež Benedikt XIV. znížil počet cirkevných sviatkov, a tak sa sviatok Sv. Štefana vylúčil zo zoznamu všeobecných cirkevných sviatočných dní. Panovníčka Mária Terézia (1740-1780) však nariadila obnovenie dňa Sv. Štefana, ba čo viac, tento deň pridala ako národný sviatok aj do kalendárov. Práve ona bola tá, ktorá v roku 1771 dala priviesť svätú pravicu pozostatkov Sv. Štefana do Viedne a potom do Budína. Odvtedy sa táto svätá relikvia každoročne na 20. augusta prevezie cez mesto procesiou (maď. körmenet).
Svätá pravica kráľa Štefana
Podľa legendy relikviu Sv. Štefana našli v roku 1083 neporušenú v rakve kráľa, práve v deň vyhlásenia jeho osoby za svätého. Už aj Zlatá bula z roku 1222 ustanovila zákonom úctu tejto relikvie. Svätá pravica kráľa sa stratila pravdepodobne za čias tatárskeho či tureckého vpádu. Neskôr ju okolo 1590 znovu našli v dominikánskom kláštore v Dubrovníku. Svätá pravica je dnes uložená v bazilike Svätého Štefana v Budapešti.
Oslavy v neskorších obdobiach prebiehali v závistlosti od politickej situácie. Po porážke boja za slobodu v roku 1848 sa dlhé obdobie v Uhorsku nemohol tento národný sviatok oslavovať. Svätý Štefan bol totiž symbolom nezávislého uhorského štátu. Prvýkrát mohol byť tento deň znovu oslavovaný v roku 1860, kedy po celej krajine nadobudla podobu národného protestu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa obnovil bývalý lesk tohto sviatočného dňa. Neskôr v roku 1891 ustanovil panovník František Jozef tento deň pre robotníkov aj za pracovný sviatok.
20. august bol do roku 1945 národným sviatkom, potom tento sviatok zrušili. Ani v neskorších obdobiach sa táto situácia nezmenila. Počas komunistického režimu bol tento sviatok kvôli svojmu náboženskému a národnému obsahu takisto neprijateľný. Jeho úplné zrušenie či odstránenie však komunistická vláda nechcela, radšej ho len obsahovo zmenili. Najprv ho premenovali na Dožinky (maď. Új kenyér ünnepe), neskôr sa stal Dňom ústavy (maď. Alkotmány napja ).
Po zmene režimu sa znovu oprášili staré tradície. Od roku 1989 sa pravidelne organizuje procesia so svätou pravicou kráľa Štefana. Úplná rehabilitácia sviatku Sv. Štefana však nastala len v roku 1991, keď parlament rozhodol, že 20. august bude aj úradným štátnym sviatkom Maďarskej republiky.
Priebeh osláv dňa Sv. Štefana v Budapešti
Augustové oslavy majú každoročne podobný priebeh. Po slávnostnej omši na námestí pred Bazilikou Svätého Štefana v Budapešti nasleduje procesia (maď. körmenet) s relikviou po stanovených uliciach mesta, ktorého sa zúčastnia obyvatelia aj niektorí vládni činitelia. Návštevníkov celý deň zabáva bohatý sviatočný program. Turisti ako aj obyvatelia mesta však najviac očakávajú krásny večerný ohňostroj, ktorý je pre každého návštevníka určite nezabudnuteľným zážitkom.
Informácie z: Augusztus 20: az ünnep története.
