Pi, 29. marca 2024.

Academia Istropolitana: Keď prekvitala vzdelanosť v Uhorsku…(2. časť)

Univerzity poskytujú v rozmanitých odboroch najvyšší stupeň vzdelania a už od svojho počiatku sa zaslúžili o rozvoj vzdelanosti a šírenie vedy. Korene univerzít siahajú do obdobia starovekého Grécka a Ríma, kde sa s nimi stretávame v podobe akadémií, lýceí a rétorických škôl. Začiatky univerzít v pravom slova zmysle siahajú však do obdobia 12. – 14. storočia. Uhorskí študenti v 14. storočí navštevovali predovšetkým zahraničné univerzity, kedy uprednostňovali hlavne vysokoškolské inštitúcie na území dnešného Talianska a to v Bologni a v Padove. V polovici 14. storočia sa univerzity objavujú už aj v strednej Európe (Praha 1348, Krakov 1364, Viedeň 1365) medzi inými aj v Uhorsku.  

Prečo práve Prešporok?

Povstáva otázka, prečo si kráľ Matej Korvín vybral ako sídlo novej univerzity práve Prešporok? Stalo sa to jednak preto, lebo Prešporok bol po vtedajšom hlavnom meste Budíne druhým najvýznamnejším mestom v Uhorsku a zároveň sa mesto nachádzalo aj v blízkosti veľmi známej viedenskej univerzity. Mesto ležalo na hraniciach a tým pádom bolo dostupnejším pre študentov a učiteľov prichádzajúcich zo zahraničia. Mateja Korvína však ovplyvňovali pri založení univerzity ako aj pri výbere miesta i politické dôvody. Stredovek totiž prihliadal na univerzitu (studium) ako na tretiu najsilnejšiu a najvplyvnejšiu veľmoc popri cirkevnej (sacerdotium) a svetskej moci (imperium). Univerzity a ich činnosť značne ovplyvňovali politické dianie, a tak aj ich založenie sa väčšinou dialo z politických záujmov.

Cieľom Mateja Korvína bolo predovšetkým to, aby založením vlastnej univerzity v Uhorsku tunajšiu inteligenciu osamostatnil a vymanil spod politického vplyvu zahraničných univerzít. Podľa zachovaných historických prameňov na univerzite v Krakove pochádzalo v priebehu 15. storočia 16% študentov z Uhorského kráľovstva. Na viedenskej univerzite bol zas tak vysoký počet uhorských študentov, že natio Hungarica tvorilo tretiu najväčšiu národnú skupinu.

Názov univerzity

Univerzity sa v stredoveku označovali názvom „studium generale“ (znam. všeobecné štúdium), kde latinské slovo studium znamená „vyučovanie, učenie“, a slovo generale znamená „všeobecný“, poukazujúc tak na univerzálnosť danej inštitúcie a jeho rovnocennosť s ostatnými univerzitami. Učitelia a absolventi takýchto škôl mali právo prednášať na hociktorej inej univerzite.

V pápežských, kráľovských a biskupských listinách sa prešporská univerzita vyskytuje pod názvom „studium generale“, v listinách viedenskej univerzity ju nájdeme pod názvom „universitas Histropolitana“, alebo „universitas Histropolensis“ (názov Istropolis pochádza z gréčtiny a znamená „mesto na Dunaji“ alebo „dunajské mesto“), vo výnimočných prípadoch aj pod názvom „universitas Posoniensis“ čiže „prešporská univerzita“ (Posonium bolo latinské pomenovanie historického Prešporku, v maďarčine „Pozsony“). Academia Istropolitana, teda dnes zaužívaný názov je nesprávy – pôvodný názov znel Universitatis Istropolitana, čiže „Univerzita v Meste na Dunaji“.

Fakulty na našej univerzite

Kráľ Matej Korvín požadoval od pápeža Pavla II., aby univerzita v Prešporku disponovala všetkými štyrmi fakultami, ktoré boli toho času zriadené na iných univerzitách. Vznikla teda prípravná artistická/filozofická fakulta (facultas artium), kde sa prednášali predmety zoradené do dvoch skupín: po názvom trivium sa vyučovala latinská gramatika, rétorika a dialektika, pod názvom quadrivium zas aritmetika, geometria, astronómia a hudba. Tieto predmety vyučovali na spomínanej fakulte už spomínaný Regiomontanus ako i Marcin Bylica (1433-1493; poľský astronóm, v rámci svojich astronomických meraní po celom Uhorsku stanovil zemepisné šírky mnohých uhorských miest). Po prípravnom štúdiu mohli študenti pokračovať štúdium na ďalších fakultách už vyššieho stupňa, ktorými boli: právnická (zahrňovala štúdium cirkevného a rímskeho práva), lekárska, a na najvyššom stupni stála teologická fakulta.

Zoznam učiteľov, ktorí prednášali na pôde Academie Istropolitany (upozorňujeme, že o fungovaní univerzity sa zachovalo málo dokumentov, nasledovný zoznam je teda len pravdepodobný):

  1. Filozofická/Artistická fakulta (slobodné umenia):

 Joannes Regiomontanus – magister filozofickej fakulty na univerzite. Venoval sa zemepisu, geometrii, mechanike a najmä astronómii. Patril k najvýznamnejším profesorom na Istropolitane. Vyučoval medzi inými astronómiu aj latinskú poéziu.

Marcin Bylica z Olkusza – doktor teológie a medicíny. Vyučoval predmety quadrivia, predovšetkým astronómiu a matematiku.

  1. Právnická fakulta:

Ján Gatti/Gattus (frater Johannes) – doktor kanonického práva a teológie, prednášal teológiu a cirkevné právo. Bol nielen významným teológom, ale aj matematikom, astronómom a filozofom.

(v zozname vyučujúcich sa niekde uvádza i meno vicekancelára univerzity Juraja Schönberga, ktorý mal prednášať kanonické právo)

Marzio Galeotti –  profesor práva

  1. Lekárska fakulta:

Majster Peter (Magister Petrus) – doktor humanitných vied a medicíny

Erazmus Adlman – doktor medicíny

  1. Teologická fakulta

Vavrinec Koch z Krompách – bol prijatý na čítanie a výklad Biblie

Mikuláš Schricker z Hüttendorfu – vyučoval teológiu, ovládal i starogrécky jazyk

Matej Gruber z Medlingu – Vykladal Boetia a Aristotela

Majster Angelus (Angelus Rangon von Pern) – doktor teológie

 

Pravdepodobne pôsobili na univerzite aj ďalší profesori:

František – farár z Kéthely.

Pavol – mošonský archidiakon.

Andrej de Sancto Georgio z Rábskej diecézy.

Valentín z Veresmartu – magister, kanonik Ostrihomskej diecézy

 

Ako už bolo spomenuté, biskup Ján Vitéz zohral nemalú úlohu na tom, aby títo kvalifikovaní a svojho času veľmi významní vedci prednášali aj na prešporskej univerzite.

Prečo zanikla Academia Istropolitana?

02kesz

Medzi známych študentov Academie Istropolitany patril krajinský sudca a uhorský palatín Štefan Werbőczy (maď. Werbőczy István), ktorý študoval na právnickej fakulte prešporskej univerzity. Werbőczy je autorom Tripartita, právnickej zbierky kodifikujúcej obyčajové právo v Uhorsku.

Academia Istropolitana fungovala cca. 23 rokov. Univerzita najviac prekvitala v období medzi rokmi 1467-70. Zánik univerzity nastáva pravdepodobne medzi rokmi 1488 a 1492. Univerzita začína upadať následne potom, ako sa značne narušil vzťah medzi panovníkom Matejom Korvínom a kancelárom Vitézom. Ján Vitéz bol totiž jedným z organizátorov povstania namierenému proti panovníkovi. Kráľ ho preto nechal uväzniť na hrade Visegrád, kde roku 1472 umiera. Následne po tejto udalosti mnoho významných učiteľov opúšťa budovu univerzity. Kráľ Matej Korvín umiera roku 1490 a tak i jeho veľké dielo – univerzita, ktorú panovník finančne podporoval, upadá a napokon úplne zanikne.

Za zánikom univerzity však stáli aj iné príčiny. Toho času (podobne ako je tomu i dnes) uhorských študentov viac lákalo zahraničné štúdium ako domáca univerzita. Študenti sa zapisovali na zahraničné univerzity väčšinou len na krátky čas a po dvoch-troch rokoch sa vrátili domov do Uhorska. Štúdium totiž využívali hlavne na získavanie kontaktov, ktoré po návrate domov zúročili.

Dôležité je spomenúť i fakt, že v tom období sa vzdelaní ľudia v Uhorsku dokázali oveľa ťažšie zamestnať, bolo totiž málo možností na „duševnú prácu“. Na univerzitách sa študenti učili skutočne zaujímavé a pekné veci, lenže doma v Uhorsku sa získaným vzdelaním často nedokázali presadiť. Zoberme si len napríklad štúdium práva. V Uhorsku sa riešenie každodenných záležitostí dialo na základe obyčajového práva, nebolo teda potrebné ovládať náročné rímske a cirkevné právo, ktoré sa študenti učili na univerzitách. Uhorské kapitulské školy boli veľmi kvalitné, a tak nebolo nutné, aby študenti hromadne navštevovali zahraničné univerzity. Štúdium na filozofickej fakulte sa už aj toho času považovalo za luxus. Uhorskí študenti študovali sedem slobodných umení predovšetkým z toho dôvodu, že im toto vzdelanie slúžilo ako základ pre ďalšie štúdium.

Stará budova Academie Istropolitany slúži dnes mladým študujúcim divadelníkom na Vysokej škole múzických umení.

Stará budova Academie Istropolitany slúži dnes mladým študujúcim divadelníkom na Vysokej škole múzických umení.

Záver

Stredovek bol obdobím, kedy sa pre štúdium na univerzite rozhodovali ľudia predovšetkým z veľkého zanietenia a túžby po vzdelávaní a po vedeckých poznatkoch. Tým, že po skončení univerzity len veľmi málo ľudí dokázalo novonadobudnuté poznatky využiť aj v praxi, išlo o obdobie akéhosi „duchovného entuziazmu“, kedy študentov hnala viac túžba po poznaní ako zúročenie získaného vzdelania napríklad v podobe lepšie platenej práce.

 

Anita Radi