Pi, 29. marca 2024.
Katedrála svätého Martina

Dóm sv. Martina – krásna a hodnotná dominanta Bratislavy – II.

Dóm sv. Martina je jednou z najhodnotnejších pamiatok hlavného mesta Slovenskej republiky. Chrám dlhé stáročia bol centrom spoločenského, politického, cirkevného a kultúrneho diania. Na mieste, na ktorom Dóm sv. Martina dnes stojí, nachádzalo sa všeobecné jadro vtedajšieho mesta.

O niektorých častiach chrámu

Južná (pravá) loď – Hneď oproti hlavnému vstupu do chrámu vidíme misijný kríž osadený 25. februára 1990, ktorý bol vyhotovený pri príležitosti návštevy Viedne pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1988. Kráčajúc pozdĺž južného múru prídeme po Južný portál, ktorý je poslednou, ešte stredovekou prístavbou k Dómu. V južnej lodi sa nachádza oltár Sedembolestnej Panny Márie.
V rohu južnej lode sa nachádza skvost barokového výtvarného umenia obdivovaný a vyhľadávaný tisícami návštevníkov – jazdecká socha sv. Martina deliaceho sa o svoj plášť s žobrákom vytvorená Jurajom Rafaelom Donnerom z roku 1735.

Severná (ľavá) loď – má svoju dominantu v tzv. Oltári Kríža (Oltár kalvárie). Je tu zobrazená chvíľa, kedy Ježiš Kristus v Jánovi odovzdáva pod ochranu Máriinho materstva celé ľudstvo a nám prostredníctvom Jána dáva v Márii matku. Okolité štyri reliéfne výjavy vytvárajúce dojem krídlového otváracieho gotického oltára, zobrazujú štyri bolestné okamihy Ježišovej trpiteľskej cesty na Golgotu. V predele pod krížom je obraz poslednej večere. Je vytvorený podľa slávnej fresky Leonarda Da Vinci. Na čelnej strane severnej lode s nachádza ešte kaplnka sv. Jána Almužníka. Priamo vedľa oltára sv. Ondreja je vstup do kaplnky sv. Anny.

Kaplnka sv. Anny – je pristavená na mieste bývalého severného, malého portálu. Pod podlahou sa nachádzajú vstupy do dvoch dómskych krýpt a taktiež základy niekdajšieho románskeho karneru. V súčasnosti je okrem epitafu Jozefa Ignáca Bajzu vytvoreného akademickým sochárom J. Pospíšilom vzácny gotický epitaf prepošta J. Schonberga z roku 1470, epitaf prepošta Michaela Marovitza a epitaf Georga Nagya. Na čelnej stene je umiestnená socha sv. Anny s Pannou Máriou, ktorá bola súčasťou dnes už zaniknutého neogotického oltára.

Kaplnka sv. Jána Almužníka – je jedinou ucelenou pamiatkou chrámu z obdobia baroka. Táto kaplnka stojí na mieste niekdajšej gotickej sakristie. Postaviť ju dal arcibiskup Imrich Esterházy, ako svoju pohrebnú kaplnku a zároveň miesto uloženia ostatkov sv. Jána Almužníka. Jej výzdoba je dielom Juraja Rafaela Donnera. Skvostom kamenárskej tvorby je z bieleho mramoru vytesaná socha večne adorujúceho donátora. Arcibiskup Imrich Esterházy je vytesaný z bieleho mramoru v honosnom rúchu kľačiaci na kľakadle z červeného mramoru. V striebornej rakve nad bohostánkom, pod baldachýnom tvoreným korunou a drapériou z nej splývajúcou sú uložené ostatky sv. Jána Almužníka.

Ostatky alexandrijského patriarchu sv. Jána Almužníka boli podľa tradície darom tureckého sultána kráľovi Matejovi Korvinovi a od 15. storočia boli uložené v kráľovskej kaplnke v Budíne. V roku 1526 boli prevezené do Bratislavy, nakoľko Budín bol po porážke uhorského vojska pri Moháči ohrozený Turkami. Na Bratislavskom hrade boli ostatky uložené až do 5. júna 1530, keď boli na príkaz Ferdinanda I. prevezené do Dómu sv. Martina.

Trojlodie – je delené v dvoch radoch postavenými, vcelku ôsmimi stĺpmi, pripomínajúcimi osem blahoslavenstiev. V ohnisku kríža trojlodia je umiestnený kruhový otvor krytý štítom s holubicou sv. Ducha vznášajúcou sa na oblakoch obklopených kruhom hviezd. V centrálnej lodi sa nachádza bohato vyrezávaná kazateľnica obtáčajúca jeden z nosných pilierov.

Svätyňa – je len troma schodmi z červeného mramoru oddelená od trojlodia. Hlavný oltár v tvare gotického relikviára, ako aj oltár sv. Ondreja v podveží severnej lode, sú z dielne J. Lipperta. Práve na hlavnom oltári našlo svoje miesto šesť svätcov – patrónov mesta. Sú nimi sv. Juraj, sv. Alžbeta Uhorská, sv. Vojtech na ľavo od bohostánku s emblémami štyroch evanjelistov s Kristom uprostred, a sv. Mikuláš, sv. Katarína Alexandrijská, sv. Florián na pravej strane. Nadstavec tvorí bohato zdobená vežovitá architektúra doplnená trúbiacimi anjelmi. Na južnej stene je umiestnené neogotické pastofórium uzavreté dvierkami z gotického pastofória vežovitého tvaru pôvodne umiestneného na opačnej, teda severnej strane svätyne. Tam sa dnes na stene nachádza nástenná maľba so zoznamom tu korunovaných kráľovských hláv, doplneným letopočtami korunovácií, vytvorený v 19. storočí. Pod zoznamom je malý severný portál. Na pilieroch po oboch stranách svätyne vo výške okien sú umiestnené neogotické sochy sv. Petra a Pavla. Za severnými stallami sú dva epitafy. Z roku 1601 je to epitaf Mikuláša Pálffyho zobrazeného v nike a odetého v brnení. Po jeho pravici je to epitaf Petra Pázmányho – kardinála, ostrihomského arcibiskupa, učenca, zakladateľa Pázmanea vo Viedni, zakladateľa Trnavskej univerzity ako aj bratislavského jezuitského kolégia. Epitaf je dielom bratislavského sochára A. Riegeleho. Medzi nimi sa nachádza nápis tvoriaci náhrobok arcibiskupov Lippaya, Szecsenyho, a Pázmána. Súčasťou severných stáll je aj malý organový pozitív vytvorený dielňou Karla Kölnera v roku 1867. Z vnútornej strany víťazného oblúka je sekundárne osadený epitaf jágerského biskupa a uhorského miestodržiteľa Františka Ujlakyho vytvorený z červeného mramoru okolo roku 1555 a rovnako z červeného mramoru vytvorený epitaf Martina Petheho, zobrazeného s biskupskými insígniami.

Podvežie – tvorí trojpriestor v dvoch poschodiach. Po príchode do interiéru veľkým severným portálom, sa ocitneme priamo pod organovým chórom. Na jeho podhľade si môžeme všimnúť odkrytý fragment barokovej vrstvy. Tá nielen farebne, ale aj historicky súvisí s ozdobnými barokovými hodinami nad vstupom do sakristie. Dvere sú zdobené okrem ornamentiky reliéfnou rezbou uhorského a mestského erbu. Tieto dvere vedú do trojpriestoru sakristie tvoreného na severnej strane kaplnkou kanonikov (kaplnka Panny Márie) a v prvom poschodí klenotnicou, v južnom podveží kaplnkou sv. Jozefa a v poschodí kaplnkou českej kráľovnej Žofie[5] , vdove po Václavovi IV.[6], prístupnou aj schodiskom z chóru. Tu je expozícia dómskeho pokladu. Je možné stadiaľto pokračovať do priestoru veže. Niekedy sa tu nachádzal aj kapitulný archív, ktorý ešte v roku 1950 obsahoval 3285 stredovekých listín, a vyše 23.000 listín datovaných po bitke pri Moháči[7] . Taktiež sa tu nachádzali vzácne, ručnou maľbou zdobené liturgické knihy. Medzi nimi aj slávny Bratislavský notovaný misál. Do južnej kaplnky sv. Jozefa vedie aj samostatný vchod s ozdobnou dekoratívnou mrežou z prelomu 16 a 17 storočia vo vrchnej časti. Nad stredným sakristiovým priestorom v prízemí, je na poschodí umiestnený organový stroj.

Organový chór – je vytvorený podľa požiadaviek Ferenca Liszta tak, aby na ňom mohol byť umiestnený veľký interpretačný aparát symfonického orchestra a zboru. Z tohto dôvodu je aj veľký 34 registrový organ z rokov 1880-82, umiestnený a takpovediac uzavretý vo veži. Nemožno nespomenúť, že hudobné dianie v Bratislave bolo úzko späté práve s Dómom sv. Martina. S hudobnými omšami v dóme súvisí celý vývoj cirkevnej hudby v Bratislave. Už listina z roku 1491 spomína omše podporované mestskou radou. Vzorom pre tunajšie hudobné dianie boli aj telesá prichádzajúce na korunovačné slávnosti z neďalekej Viedne. V Dóme dirigoval svoju korunovačnú omšu aj samotný Ferenc Liszt.

Krypty – tvoria tajomné podzemie kostola vystavané na niekdajšom cintoríne. Doposiaľ sú nám známe tri krypty v hĺbke takmer šesť metrov. Do dvoch je vstup už z spomínanej kaplnky sv. Anny, tretia – krypta rodiny Pálffy umiestnená pred hlavným oltárom má vstup z exteriéru. Tento je na severnej stene dómu prikrytý bielou mramorovou doskou s erbom rodiny Pálffyovcov. Z kaplnky sv. Anny sa vchádza do Jezuitskej krypty, ktorá je situovaná pod cestou medzi dómom a kňazským seminárom. Tiež je tu vchod do jedinej sprístupnenej časti podzemia, tzv. Arcibiskupskej krypty rozvetvenej do štyroch chodieb. Nachádza sa tu viac ako 90 hrobov. Hroby sú v troch radoch nad sebou.

Veža – v dávnej minulosti mala obranný charakter. Nakoľko bola súčasťou hradieb, nachádzali sa v nej delá a iné ochranné a obranné prostriedky. Ujmu utrpela hlavne požiarmi. Požiar z roku 1760 vyvolaný bleskom, sa zopakoval v roku 1833, a následne poškodil vežu víchor. Dnešný stav veže je z rokov 1835-1849, kedy staviteľ Ignác Feigler st. upravil vežu do neogotickej podoby ukončenej ihlanom. Celkom nová bola podoba vrcholu, keď namiesto kríža naň osadili ozdobnú podušku s pozlátenou uhorskou korunou o hmotnosti 300 kg. Pod ciferníkmi hodín sa nachádza zvonica. Najstarším zvonom umiestneným vo veži je 2513 kg. vážiaci Wedderin, odliaty Baltazárom Heroldom v roku 1675. Pri príležitosti veľkého jubilea roku 2000, bolo do veže osadených ďalších 5 nových zvonov, darov okolitých štátov.

Klenoty Dómu – ktoré sa v klenotnici nazbierali za 550 rokov existencie chrámu, sú ukryté v útrobách hrubých múrov. Azda najvýznamnejším klenotom je 109 cm vysoká gotická monštrancia, sprevádzaná celým radom bohoslužobných predmetov vrátane kalichov či biskupských beriel, pacifikálov, cibórií, alebo relikviárov. Taktiež sa tu nachádzajú rôzne vynikajúce maliarske tvorby. Zvláštnym druhom klenotov je množstvo bohoslužobných rúch zdobených bohatou ručnou výšivkou, technikou tzv. maľby ihlou. Tieto cennosti je možné vidieť pri zvlášť slávnostných bohoslužbách, kedy sa opätovne stávajú súčasťou slávenia liturgie.

Preložil a zostavil: Béla Susla
(Použitá literatúra a zdroje: Štefan Holčík: Pozsonyi koronázási ünnepségek 1563-1830, Tatran Bratislava, 1988,
Varga Erzsébet, Mayer Judit: Pozsony, Madách-Posonium, 2003, Farnosť sv. Martina – web, TASR, SITA.)

Rok 2010: rekonštrukcia Svätej koruny
Dóm a jeho krásy
FOTO: wikipedia.org

    Related Posts

    Malá vojna (3. časť)
    Existujú maďarské gény? (1. časť)
    Vianočný stôl – maďarské ľudové tradície a povery