Pi, 29. marca 2024.

Farkas Bolyai: Ako sa zo zázračného dieťaťa stal polyhistor

Farkas Bolyai (1775-1856) bol vynikajúcom matematikom, poľnohospodárom a literátom. Mimo toho, že ovládal až osem jazykov, bol aj vzorným poľnohospodárom, liečil ľudí aj zvieratá, zaujímala ho teória hudby a mimo toho vyučoval fyziku i chémiu.

Vo vedomostiach dokázal Farkasa Bolyaiho prevýšiť jedine jeho syn János. Je požehnaním a súčasne aj nešťastím, ak je syn takým istým géniom, akým bol jeho otec. Tým pádom totiž vedomosti a životné dielo otca môže skončiť v zabudnutí. Presne tak sa to stalo aj v prípade Farkasa Bolyaiho, známeho maďarského matematika zo Sedmohradska. Mnohým je známe len meno jeho syna, Jánosa Bolyaiho, ktorého považujú za svetoznámeho matematika, pritom práve prácou jeho otca začala história matematického výskumu v Uhorsku.

Bolyai už ako 9-ročný skladal básne v latinčine

Farkas Bolyai pochádzal z chudobnej veľkostatkárskej rodiny. Navštevoval známe reformované kolégium v meste Nagyenyed  (rum. Aiud; na území historického Sedmohradska, dnes súčasť Rumunska), kde sa veľmi rýchlo ukázalo, že ide o zázračné a talentované dieťa. Mimo toho, že vynikal v matematike, spamäti vedel zarecitovať prvých desať piesní Odysei v starogréčtine a už ako 9-ročný dokázal zložiť báseň v latinskom jazyku. Po maturite rozprával a písal až ôsmymi jazykmi: latinsky, starogrécky, hebrejsky, románsky, neskôr nemecky, anglicky, francúzsky a taliansky.

Priateľstvo s najväčším matematikom všetkých čias

Farkasa Bolyaiho zaujímalo aj herectvo, rád maľoval a kreslil, ale kvôli slabému zraku musel upustiť od svojich umeleckých ambícií. Je známe, že sa zúčastnil študijnej cesty do nemeckého mesta Jena, neskôr do Göttingenu, kde sa spriatelil s najväčším matematikom všetkých čias, Carlom Friedrichom Gaußom. Začali si písať listy o základoch geometrie, Gauß vraj nazval Bolyaiho géniom.

Bolyai od roku 1804 vyučoval takmer celé polstoročie matematiku, fyziku a chémiu na reformovanom kolégiu v meste Marosvásárhely (rum. Târgu Mureș). Popritom spopularizoval aj moderné prírodné vedy. Okrem vedy sa aktívne venoval lesníctvu, ovocinárstvu, vinárstvu ako aj medicínskym a farmaceutickým výskumom. Dokonca spísal aj recepty pre rôzne ľudské a zvieracie ochorenia. Mimo toho ho zaujímala filológia, prekladateľstvo, filozofia ako aj hudba: je známe, že ako dospelý sa naučil hrať na violončele. V roku 1832 bol zvolený za dopisujúceho člena Maďarskej akadémie vied.

Mimo matematiky sa zaujímal aj o mnohé iné vedy

Matematike sa venuje v siedmych publikáciách, najdôležitejším z nich je dielo Tentamen ktorý je zároveň aj učebnicou. Mnohí nevedia, že téma obvodového a stredového uhla, ktorá je súčasťou stredoškolského matematického učiva sa dodnes vyučuje na základe myšlienkového pochodu Bolyaiho.

Aj v oblasti literatúry vynikal bohatou tvorbou. Napriek tomu, že v mladosti spálil veľa svojich veršov a diel, za jeho života vyšlo až sedem jeho literárnych zbierok. Zachovala sa aj jeho veršovaná zbierka, ktorú napísal na počesť cisára Františka Jozefa.

Je možno trochu udivujúce, že Bolyai vynikal aj v písaní nekrológov. Pohrebnú reč napísal nielen na pohreby svojich dobrých priateľov, ale aj sám sebe. Mal osobitý humor, a preto nikto nebol prekvapený, že do svojho nekrológu zapísal aj to, že každému daruje dve voľné hodiny, ktoré majú stráviť doma užitočne, namiesto toho aby sa zaoberali jeho pohrebom. Namiesto náhrobného kameňa žiadal len zasadiť jabloň. Jeho poslednému želaniu samozrejme aj vyhoveli. Farkas Bolyai umrel na mozgovú porážku vo veku 81 rokov.

Preložené z originálu: Kovács-Tóth Noémi: Csodagyerekből polihisztor: a magyar tudós, aki mindenhez értett

    Related Posts

    Kliatba Mateja Korvína a iné strašidelné príbehy spojené s Oravským hradom
    Polytechnik a vynálezca Kempelen a jeho slávny šachový automat
    János Esterházy
    Esterházy, ktorého hľadalo Gestapo aj KGB, vytrval aj v najkritickejších časoch