Ut, 19. marca 2024.

Je pravda, že na južnom Slovensku prebieha pomaďarčovanie Slovákov?

Od politikov nie raz počujeme názor, že na južnom Slovensku sú Slováci utláčaní, ba čo viac, že sú nútení pomaďarčiť sa. Daný názor nie je vôbec pravdivý, v tejto situácii platí práve opak.
Od roku 1919 (výnimku tvorí obdobie medzi 1938-1945, kedy veľká časť územia dnešného južného Slovenska bola súčasťou Maďarska) badať neustály proces poslovenčenia južného Slovenska, a klesanie počtu Maďarov žijúcich na tomto území. Kým Maďari tvorili na území súčasného Slovenska 30,2% obyvateľstva podľa uhorského sčítania osôb z roku 1910, a 21,7% podľa československého sčítania z roku 1921, ich podiel na obyvateľstve Slovenska v roku 2011 klesol na 8,5%.

Na začiatku roku 1919 české vojská vstúpili na územie dnešného južného Slovenska a táto oblasť sa stala súčasťou Československého štátu. V tomto období Maďarmi obývané územie južného Slovenska bolo ešte veľmi dobre oddeliteľné od miest, obývaných prevažne Slovákmi. V 613 usadlostiach južného Slovenska bol počet Maďarov vyšší ako 50%, ba čo viac, vo väčšine týchto miest bol počet Maďarov až 80%.

Územie dnešného južného Slovenska tak vytváralo uzavretý etnický blok, ktorý bol od slovenských oblastí oddelený ostrou jazykovou hranicou. Bolo teda typické, že kým jedna dedina bola čisto maďarská, susedná obec už mohla byť úplne slovenská. Vo vnútri tohto etnického bloku boli pred rokom 1919 len menšie slovenské jazykové ostrovy (napr. Tótmegyer dnes Palárikovo, alebo okolie Šurian). Vďaka tomu aj v očiach slovenskej verejnosti bolo vtedajšie územie južného Slovenska vnímané ako maďarská oblasť.

Napríklad počas parlamentných volieb najväčšia slovenská politická strana, ktorou bola Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) ani veľmi nerobila kampane v tejto oblasti. Nebol by totiž nikto, kto by z tohto územia na nich hlasoval. Z tohto maďarského južného Slovenska sa za posledných 90 rokov stala oblasť so zmiešaným obyvateľstvom, kde dnes už dominujú Slováci. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 zo 613 maďarských usadlostí, ostalo už len 410, a z týchto len v 216-tich bol pomer Maďarov nad 80%. Toto ešte viac dokazuje postupné miznutie etnických hraníc, ako aj fakt, že územie južného Slovenska sa stáva jazykovo zmiešanou oblasťou.

Tento proces neprebiehal rovnako rýchlym tempom vo všetkých obdobiach. V období medzi dvoma svetovými vojnami sa uskutočnili len menšie pohyby. Na južné Slovensko boli vtedy dosídlení českí a slovenskí kolonisti, úradníci, obchodníci atď., ale napriek tomu zostal tento región jednoznačne maďarským, kde sa hovorilo po maďarsky, a kde dominovalo maďarské obyvateľstvo. Toto dokazuje aj spísanie obyvateľov po prvej viedenskej arbitráži. Na základe tohto rozhodnutia sa veľká časť územia dnešného južného Slovenska pripojila k Maďarsku, a aj keď sa etnická hranica v niekoľkých oblastiach nebrala do úvahy (napr. Šurany-Nagysurány, či Košice-Kassa), obyvateľstvo pripojeného územia bolo ešte aj tak z 84% maďarské podľa sčítania obyvateľstva z roku 1941.

Po druhej svetovej vojne sa však proces poslovenčenia na tomto území urýchlil. Najväčší podiel na tom mala československá vláda, ktorá mala na zreteli vytvorenie čisto slovanského národnostného štátu. Výmena obyvateľstva a deportácie totiž neznamenali len vynútený odsun desiatok tisíc Maďarov (presný počet sa odhaduje na 125 000), ale aj dosídlenie viac desiatok tisíc Slovákov na územie dnešného južného Slovenska.

Týmto sa len začal postupný rozklad maďarských oblastí, ktorý ďalej pokračoval aj počas socializmu, kedy platila „Leninova spravodlivá národnostná politika“. Proces kolektivizácie, odsťahovanie za prácou, zvyšovanie počtu zmiešaných manželstiev, poslovenčenie časti školstva, ako aj rad ďalších opatrení, ktorými sa maďarský jazyk postupne vytlačil z úradného styku a verejného života, len ďalej zvyšovali asimiláciu maďarského obyvateľstva. Tento proces pokračuje aj v súčasnosti.

To, že tomuto procesu nevedia odolať ani dediny, dokazuje aj vyššie uvedený fakt, o znižovaní počtu usadlostí s prevahou maďarského obyvateľstva. Najviac tým stratili juhoslovenské mestá, ktorých národnostná identita sa tým úplne zmenila. Nie je tu teraz reč o Bratislave či Košiciach, kde prebehla neuveriteľná a sčasti vynútená zmena charakteru mesta. Ide o stredne veľké, či malé mestečká ležiace vo vnútri maďarskej jazykovej oblasti, kde došlo k jazykovej zmene.

Zoberme do úvahy štatistiky tých 8 miest, ktoré ležia vo vnútri maďarskej jazykovej oblasti (sú to: Dunajská Streda-Dunaszerdahely, Nové Zámky-Érsekújvár, Komárno-Komárom, Levice-Léva, Šahy-Ipolyság, Rimavská Sobota-Rimaszombat, Rožňava-Rozsnyó, Kráľovský Chlmec-Királyhelmec), a ktoré sú významné kultúrne strediská tunajších Maďarov. V čase vzniku Československa to boli mestá, kde prevažovalo maďarské obyvateľstvo. Kým v čase prvého sčítania obyvateľstva za československej vlády v roku 1921 bolo z celkového počtu obyvateľov týchto miest 67% Maďarov, v roku 2001 to je už len 47%. Táto zmena je alarmujúca predovšetkým v prípade miest ako sú Nové Zámky, Levice a Rimavská Sobota, ktoré majú na dnes prevažne slovenské obyvateľstvo. Tento počet sa ešte len zvyšuje, keď skúmame mladšiu vekovú kategóriu.

Zdroj: Attila, SIMON, Dr. hab., PhD.: Dél-Szlovákia elmagyarosodásának mítosza.
Preložila: Anita Radi

    Related Posts

    Malá vojna (3. časť)
    Existujú maďarské gény? (1. časť)
    1108. výročie bitky pri Bratislave