Kliatba Mateja Korvína a iné strašidelné príbehy spojené s Oravským hradom


K očarujúcemu oravskému hradu sa viaže niekoľko legiend, z ktorého človeku naskakujú zimomriavky! Pred sto rokmi sa v priestoroch hradu nakrúcal aj slávny film s názvom Upír Nosferatu.

Oravský hrad je jedným z najkrajších hradov na území Slovenska. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na našom území. S výstavbou hradu sa začalo po tatárskom páde (po roku 1241) a to na strmom, 112 metrov vysokom brale. Následne sa začal nepokojný a zmietaný osud tejto známej pevnosti.

Trest Mateja Korvína

V 15. storočí sa hrad stal majetkom panovníka Mateja Korvína, ktorý uskutočnil viacero opatrení pre bezpečnosť hradu a samotného územia Oravy. S jeho menom sa spája aj miestna legenda. Panovník dal v roku 1484 zatvoriť do hradu kancelára a kaločského arcibiskupa Petra Váradiho, ktorý sa sprisahal proti nemu s nasledovným ortieľom: „Arva fuisti Petre, orva eris, et in Arva morieris!“ (slov. Narodil si sa ako sirota, sirotou budeš, a ako sirota aj zomrieš; vo výroku sa využívajú homonymá slova arva).

Kňaz tu strávil takmer desaťročie zamurovaný a zbavený hodnosti. Do kontaktu s vonkajším svetom mohol prísť jedine cez malý otvor. Peter Váradi však medzitým naučil písať aj čítať dcéru vtedajšieho hradného pána Michala Meskóa, ktorá sa volala Katinka. Dievča preto z vďaky pomohla kňazovi utiecť. Ten z haličského kláštora znovu ponúkol svoje služby Matejovi Korvínovi, ktorého hrozná kliatba sa tak nenaplnila.

Panovník sa ohromne nazlostil, ale statočná Katinka útek priznala aj pred ním, spravodlivý kráľ Matej preto dôsledkom toho zo svojho hnevu poľavil. Ba dokonca si mladá Katinka získala aj jeho sympatie do takej miery, že mu našiel aj bohatého ženícha v podobe Štefana Thurzóa. Od toho času sa ráta dynastia Thurzovcov v histórii hradu. Vďaka členom tejto rodiny oravský hrad začal prekvitať. Pevnosť takmer celú prerobili, a tá dostala dnes známu podobu. Najväčšia pohroma postihla oravský hrad v roku 1800, kedy bol zničený požiarom. Opravy sa dočkal len po 2. svetovej vojne,.

Horrorový film a duchovia

Nečudo, že ponurá budova hradu týčiaca sa na strmom brale pohla aj fantáziou filmárov v minulom storočí. Je tomu presne 100 rokov, odkedy sa v roku 1922 nakrútil legendárny film Upír Nosferatu v priestoroch oravského hradu. Prvá čiernobiela verzia filmu vznikla na základe rovnomenného románu Brama Stokera  Drakula. Na tomto mieste však boli nakrútené aj filmy ako Kráľ drozdia brada, Princezná a žobrák, či Sokoliar Tomáš. 

K horrorovej tematike mimochodom nebol potrebný ani filmový štáb, keďže oravský hrad je plný príbehov s paranormálnymi javmi. Podľa legendy samotné okolnosti stavby hradu sa spájajú s diablom. Traduje sa, že miestny zámožný muž poveril diabla tým, aby mu postavil hrad. Ten mu za to sľúbil svoju dušu, ak hrad postaví za jedinú noc. Keď si však muž uvedomil, že jeho duša je predsa len vzácnejšia ako materiálne statky, začal sa modliť k Bohu, a jeho slová boli vyslyšané. Na šťastie diabol nestihol dokončiť hrad, kým kohút ráno trikrát zakikiríkal, a chýbali mu ešte tri obrovské balvany.

Čo sa týka strašidelných príbehov, s oravským hradom sa spájajú rovno dve. Podľa prvej v ponurej pevnosti oravského hradu straší duch Alžbety Czoborovej, druhej manželky palatína Juraja Thurzóa. Tá vraj v noci chodí kontrolovať do svojho milovaného domu, či tam všetko funguje podľa poriadku.

Druhá legenda sa spája s tzv. bielou pani, ktorá bola manželkou magistra Donča. Ten bol jedným z najmocnejších pánov v 14. storočí. Donč vraj v jednu noc došiel domov v stave silnej opitosti a svoje výlevy hnevu chcel vybiť na slúžke. Jeho manželka mu to prekazila a tak Donč zobral meč a jedným švihol jej odrezal ruku. Žena následne zraneniam podľahla.

Od tejto smutnej tragédie sa povráva, že manželka Donča dodnes chodí každý rok dvakrát do hradu oblečená od hlavy po päty v bielych šatách. Jej ruky pritom krvácajú z miesta, kde ju zasiahol meč Donča. Tieto povery sú tak silné, že pre niekoľkými rokmi oravský hrad navštívila aj skupina amerických lovcov duchov, aby natáčali na tomto mieste.

Preložené z originálu: Tóth Noémi: Mátyás király átka és több kísértethistória is fűződik Árva várához