14. septembra 1937 zomrel v obci Lány neďaleko Prahy prvý prezident Československa Tomáš Garrigue Masaryk. Spočiatku síce veril predstave, že v rámci demokratizácie a federalizácie Rakúsko-Uhorska môže byť zabezpečená budúcnosť českého národa, avšak po skončení 1. svetovej vojny sa jeho názor zmenil a začal skôr zdôrazňovať vytvorenie menšieho federatívneho štátu v regióne.
Tomáš Garrigue Masaryk sa narodil 7. marca 1850 na Morave v meste Göding (dnes Hodonín) . Narodil sa v robotníckej rodine. Jeho otec bol Slovák, matka Češka s nemeckým materinským jazykom. V roku 1876 získal na Viedenskej univerzite doktorát, od roku 1882 učil na pražskej univerzite. V nasledujúcich rokoch začal vydávať časopis zameraný na českú kultúru, redigoval politický žurnál, pritom sa však ostro staval proti prejavom českému šovinizmu. Od roku 1891 pôsobil dva roky (následne opäť od roku 1907) ako poslanec ríšskeho snemu. Bo známym oponentom rakúsko-maďarskej politiky. V tom čase ešte nebol zástancom nezávislosti pre Čechov a Slovákov. Bol totiž názoru, že v priestore medzi silným Nemeckom a Ruskom je potrebný veľký štát. Dúfal, že demokratizácia a federalizácia v rámci Rakúsko-Uhorska môže zabezpečiť budúcnosť českého národa.
Rakúsko-Uhorsko okolo roku 1910. Žltým vyznačené územie Rakúskeho cisárstva, zeleným územie Uhorského kráľovstva.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny však začal pokladať Rakúsko-uhorskú monarchiu za neschopnú ďalšieho rozvoja a v tomto regióne si namiesto nej predstavoval federáciu nových malých štátov. Emigroval do Paríža, kde spolu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom založili Česko-slovenskú národnú radu. Masaryk bol ten, kto v roku 1917 zorganizoval v Rusku 50 000-členné česko-slovenské légie, ktoré bojovali najprv proti ústredným veľmociam, neskôr proti boľševikom.
Masarykovi sa podarilo docieliť, aby víťazné veľmoci súhlasili s vyčlenením sa „čechoslovákov” z Rakúsko-Uhorskej monarchie. Českí a slovenskí emigranti v USA sa 30. mája 1918 dohodli o vytvorení spoločného štátu. Slovákom prisľúbená samospráva sa však nikdy nezrealizovala, Slováci a Česi boli deklarovaní ako jeden národ, a to aj napriek tomu, že historicko-lingvistická argumentácia čechoslovakizmu stála na slabých nohách.
Česko-Slovensko bolo vyhlásené 20. októbra 1918, prvým československým prezidentom sa 14. novembra stal Tomáš Garrigue Masaryk. 12. decembra 1918 očakávali nového prezidenta novovzniknutého štátu v Prahe desaťtisíce ľudí, česká tlač označovala Masaryka slovami „Prezident Zakladateľ a Prezident Osloboditeľ”.
Neskôr sa síce Masarykovi podarilo docieliť, aby sa rozšírili právomoci prezidenta, ktorý mal pôvodne len reprezentatívnu funkciu, avšak nikdy nezískal moc podobnú prezidentovi v Spojených štátoch amerických. Funkciu česko-slovenského prezidenta zastával medzi rokmi 1918-1935, za tento čas bol trikrát znovuzvolený.
Masaryk a Edvard Beneš
V období medzi dvomi svetovými vojnami bol Masaryk najuznávanejším česko-slovenským politikom, bol pokladaný za mravný symbol občiansko-demokratickej republiky. 14. decembra 1935 odstúpil z funkcie prezidenta zo zdravotných dôvodov. Jeho nástupcom sa stal Edvard Beneš, bývalý minister zahraničia, ktorého Masaryk považoval za svojho najlepšieho žiaka a politického stúpenca. Edvard Beneš však bol oveľa väčším nacionalistom ako Masaryk, práve s jeho menom sa spája aj násilný odsun Nemcov a Maďarov z územia Československa po skončení 2. svetovej vojny (kauza tzv. Benešovych dekrétov) a etnické pretransformovanie krajiny.
Noviny New York Times informujú o smrti Jana Masaryka (11. marec 1948).
Po skončení druhej svetovej vojny sa Masarykov syn Jan stal česko-slovenským ministrom zahraničia. Vo svojej funkcii zostal aj po prevzatí moci komunistami vo februári 1948, avšak niekoľko týždňov po politickom prevrate ho našli mŕtveho na dvore ministerstva zahraničia. Podľa oficiálnej verzie vypadol z okna a spáchal samovraždu, ale je pravdepodobnejšie že sa stal obeťou politickej vraždy. Smrťou Jana sa na území Československa stalo meno Masaryk ešte legendárnejším.
Preložené z originálu: Kezdetben még bízott a Monarchia átalakíthatóságában a Csehszlovákiát megalapító Masaryk.
