Návšteva kráľovského páru bola veľkým dňom pre Prešporok


„Zavíta k nám kráľ a horúčka tejto slávnostnej senzácie hýbe v týchto hodinách s nami všetkými. V predvečer Štedrého večera, najsvätejšieho sviatku, sa nachádzame v takejto povznesenej nálade ako teraz, keď očakávame kráľa a kráľovnú”   (Nyugatmagyarországi Híradó, 1918)

Za neopísateľné, výnimočné a fascinujúce sa môže považovať návšteva kráľa Karola IV. a kráľovnej Zity v Prešporku, ktoré sa uskutočnilo 16. júla 1918. Dobové noviny venovali obsažné pasáže tomuto významnému dňu, ktorý so vzrušením očakávali obyvatelia mesta aj širokého okolia. Snáď nebude zveličením tvrdenie, že ani odvtedy nemala Bratislava takého vzácneho hosťa, ktorý by obyvatelia mesta očakávali s takou veľkou radosťou. Na návštevu kráľovského páru bolo totiž zvedavých viac ako 15 tisíc návštevníkov.

Akým dopravným prostriedkom sa dostal kráľovský pár do korunovačného mesta? Aké bolo ich prijatie? Ktoré miesta v Prešporku navštívili? – na tieto a podobné otázky sme hľadali odpovede v dobových novinách.

Veľký deň pre Prešporok  

Kráľovský pár pricestoval do Prešporka 16. júla 1918 v utorok, a to na lodi. Toho času podobné slávnostné podujatia mohlo skomplikovať počasie, a tak sa Prešporčania pred kráľovskou návštevou vrúcne modlili, len aby nebolo daždivé či búrlivé počasie. Našťastie sa tak nestalo, a 16. júla sa Prešporčania zobudili do krásneho slnečného rána.

Mesto už bolo skoro ráno na nohách: všade zástavy, kvety, vetvičky ihličnanov, koberce. „Je ticho, toto špeciálne prešporské ticho, ktoré pritom stále pulzuje a všetko naokolo žije” – píše Nyugatmagyarorzági Híradó zdôrazňujúc, že už skoro ráno boli terasy prešporských kaviarní plné hostí.  

Ulice boli rušné a premávali sa po nich členovia jednotlivých delegácií, muži vo vojenských uniformách, predstavitelia cirkví vo farebných reverendách, a postupne prichádzali aj obyvatelia z vidieka. Medzi nimi vynikli švárni Maďari a pohľadné maďarské devy odeté v červených sukniach z Vašskej a Zalianskej župy, ako aj Slováci odetí v tisícfarebných vyšívaných košeliach a so zvláštnymi ozdobami na hlavách. Všetci smerovali k nábrežiu Dunaja, kde mala pristáť loď kráľovského páru.

Pre panovníka bol na brehu Dunaja pripravený aj nádherný kráľovský stan. O pol desiatej však už policajti vo sviatočných uniformách všetkých zvedavcov taktne odprevadili z miesta. Od toho času sa cez kordóny dalo prejsť len špeciálnymi preukazmi. 

Na spomínanom mieste sa zhlukoval obrovský dav. V záhrade kaviarne Hungária na Korunovačnom pahorku, ktorá toho času patrila do vlastníctva Gyulu Berlina, sa zhromaždili zástupkyne prešporských charitatívnych ženských spolkov. Ich prekrásne farebné letné toalety boli skutočnou ozdobou námestia. Všetky paláce na Korunovačnom námestí boli bohato vyzdobené, zároveň kráľovský pár očakával kŕdeľ fotografov a filmárov.

Uprostred dunajského mosta sa nachádzal obrovský transparent s nápisom Éljen a királyi pár! (Nech žije kráľovský pár!). Nad nábrežím sa zas zhromaždilo sedem dvorných hintovov ťahaných bielymi koňmi. Za hintovmi sa nachádzalo päť automobilov.

O 11:15 hodine zaznel výstrel na hrade, čo znamenalo, že z hradu zazreli loď kráľovského páru. V tom čase začala vojenská kapela na Devíne, pri Árpádovej soche hrať maďarské piesne a takto vítali loď.

Akonáhle sa loď priblížila k vtedajšiemu Batthyányiho nábrežiu, na oboch stranách Dunaja zaznelo hlasné Éljen!. Na palube lode sa čoskoro dala rozpoznať driečna postava kráľa a vysokej kráľovnej. Kráľovná Zita mala oblečené biele čipkované šaty a čierny klobúk zdobený vkusným pierkovým ornamentom. Okolo krku mala dvakrát stočený náhrdelník z perál. Vedľa kráľa stál mladučký následník trónu, a vedľa kráľovnej princezná Adelheid. Diváci sa ešte viac potešili, keď uvideli zlaté malé detičky s blonďavými kučierkami.

Dobové noviny s úplnou presnosťou popisujú všetky detaily týkajúce sa príchodu kráľovského páru: „Kráľ s mladistou sviežosťou schádzal po schodoch z paluby. Za ním kráľovná Zita mierne nadvihnúc sukňu, na nohách jemné tmavožlté poltopánky a hodvábne pančuchy – tak kráča dole. Keď je dole, okamžite sa otočí a vybehne po malého následníka trónu, a vedie ho dole. Hľa, starostlivosť matky…”

Kráľ, hneď ako vstúpi na breh, prevezme správu od veliteľa čestnej roty, ktorým bol kapitán Reischl. Zároveň oslovil všetkých vojakov, ktorý mali na hrudi vitézsku medailu. Keďže novinári stáli veľmi blízko, tým pádom počuli, ako sa kráľ pýta jedného takého vojaka po maďarsky:

  • Kde si to dostal?
  • Pri Doberdò.
  • Dobre synak, veľmi dobre.

Následnej ide ďalej a opäť sa pýta ďalšieho vojaka:

  • Si Maďar? Kde si dostal vitézsku medailu?
  • Zajal som Rusov.
  • Dobre, bravó! – a potľapkal ho po pleci.

Na vojakoch bolo vidno dojatosť. S kým sa kráľ porozprával, koho pochválil, tomu sa tisli slzy do očí, no napriek tomu driečne stáli všetci.

„Oči kráľovnej Zity sú prekrásne. Spolu s kráľom sú živým stelesnením krásy a životodarnej mladosti. Mladý následník trónu je očarujúci vo svojich bielych šatočkách. Na hlave má slamený klobúk s čiernou stuhou. Vpredu na blúze má miniatúru Rádu Zlatého rúna. Jeho hodvábne blond vlasy sa trblietajú na slnku, kráča popri kráľovnej zaujímajúc sa o veškeré dianie naokolo”.

Kráľovský pár nastúpil do dvorného koča a následne sa pustili k vyzdobenému stanu, ktorý bol postavený oproti jazdeckej soche Márie Terézie. „Neopísateľné nadšenie. Celé námestie, celý dav, 15 tisíc ľudí velebí kráľovský pár”. Následne na korunovačnom pahorku predstúpil Tódor Kumlik, starosta Prešporka, a Samu Vermes, podžupan Prešporskej župy, aby pozdravili ctených hostí. Po ich prejave sa kráľ obrátil smerom k nim a smerom k davu a poďakoval sa za milé slová. Po príhovore kráľa zaznel Himnusz, ktorý sám kráľ začal spievať ako prvý a neskôr sa k nemu pridal aj mladý následník trónu.

Následne sa sprievod pohol a kadiaľ prešli automobily a hintovy v meste, zo všadiaľ sa ozývalo hlasné Éljen!. Z okien sa mávalo šatkami a tvár každého žiarila, keď uvideli kráľovský pár, ktorý bol tak prívetivý, tak láskavý a tak bezprostredný. Karol a Zita mávali ľuďom neúnavne smerom doprava aj doľava, takto šiel sprievod po vyzdobenej Mostovej ulici (Híd-utca), po námestí  Lajosa Kossutha (dnešné Hviezdoslavovo námestie), po ulici Gyulu Andrássyho (dnes Gorkého ulica), po námestí cisára Viliama (dnes Župné námestie), po námestí kráľa Ľudovíta (dnes Hurbanovo námestie), a po ulici arcikniežaťa Fridricha (Suché mýto) až po sídlo arcikniežaťa, ktorým bol Grassalkovichov palác.

O dvanástej hodine na obed sa kráľovský pár spolu s členmi delegácie nachádzali v Grassalkovichovom paláci, kde sa konala recepcia (prijatie) hostí a členov delegácie. Trasu, po ktorej kráľovský pár prešiel, lemovali obrovské davy ľudí, ktorí tu čakali až do 14 hodiny popoludnia a to len preto, aby ešte raz mohli zazrieť kráľa Karola a kráľovnú Zitu.

Obrovský dav ľudí, vrátane členov uhorskej vlády, úradníkov, predstaviteľov cirkví atď. sa zhromaždili v Grassalkovichovom paláci. Medzi nimi najpočetnejšou, a to až 6-700 člennou delegáciou prišiel župan György Szmrecsányi. Takáto obrovská skupina ľudí sa asi ešte nikdy nenachádzala v paláci – poznamenali dobové noviny. Len takým spôsobom sa dalo toľko ľudí umiestniť v budove, že bolo nutné otvoriť všetky balkóny paláca, a tak sa aj terasy zaplnili ľuďmi.

Kráľovský pár sa o 14 hodine vrátil späť na loď, kde sa spolu s členmi vlády a knieža-prímasom v úzkom kruhu naobedovali. Následne sa opäť posadili do koča, ktorý ich odviezol k Dómu sv. Martina. Predtým sa ešte zastavili na Rybnom námestí pred neologickou synagógou, kde hlavný rabín Funk požehnal kráľovský pár (o tomto akte sa zachovali aj dobové fotografie). Po obhliadke korunovačného kostola Karol a Zita navštívili školu pre invalidov, ktorá sídlila v budove kovovýrobnej odbornej školy.

Kráľovský pár mimo toho navštívil aj Alžbetínsku univerzitu, kde boli privítaní jej zástupcami. Zároveň sa stretli aj s členkami prešporských charitatívnych ženských spolkov. V mene charitatívnych ženských združení kráľovský pár privítala grófka Ilona Szapáry. Na jej príhovor odpovedala vrúcnymi slovami kráľovná Zita. Kráľovský pár sa medzi inými stretol aj s delegáciou Spolku Izabela (ženský spolok pre podporu domáceho vyšívačského priemyslu v Prešporku a okolí), na čele ktorého stála princezná Irma Esterházy-Andrássy.

Program kráľovského páru v Prešporku bol ukončený slávnosťou v Ligete (na území dnešnej Petržalky), kde sa Karol a Zita zdržali do 17 hodiny. Následne nastúpili na loď, ktorá bol pristavená v samostatnom prístave v Ligete, a v sprievode a za obrovskej oslavy tisícok ľudí opustili korunovačné mesto. „Podávame správu o prekrásnom veľkom dni presiaknutom žiariacim ohňom lásky a úcty. Uskutočnila sa  návšteva Karola a jeho kráľovskej manželky Zity v Prešporku. Čo lesk a pompu sme mohli v dnešných časoch dať naším drahým hosťom, to sme im so cťou venovali” – píše Nyugatmagyarországi Híradó v súvislosti s návštevou kráľovského páru.