Pi, 29. marca 2024.

Slováci a Maďari sa ešte stále navzájom nepoznajú

K vyriešeniu slovensko-maďarských politických konfliktov by určite prispelo, keby sa Slovensko a Maďarsko lepšie spoznali. Zároveň nevyhnutným by bolo aj to, aby sa navzájom spoznala aj slovenská a maďarská spoločnosť a politická elita. Nadácia Terra Recognita (maď. Terra Recognita Alapítvány) vydala v roku 2008 rozsiahlu knižnú publikáciu s názvom „Rozštiepená minulosť“ (maď. Meghasadt múlt), v ktorej autori reagujú „z pohľadu Maďarov“ na najčastejšie názory Slovákov týkajúcich sa historických otázok. Týmto môže byť táto kniha zaujímavá rovnako pre Slovákov, ako aj pre Maďarov.

István Kollai vyvolal svojou publikáciou veľkú odozvu predovšetkým na Slovensku, kde historické povedomie nie je také silné. Ako sám povedal: „(Na Slovensku) nie sú tak jednoznačné hlavné medzníky, ako u nás. Je tam viac sporov, protirečení, odlišných interpretácií.“ Kollai zároveň upozorňuje, že dnes sa však na Slovensku veľmi silne buduje národné povedomie, ba čo viac aj povedomie národného štátu. Avšak odôvodnenosť a podloženie týchto názorov historickými faktami často chýba. Aj z tohto dôvodu vznikajú medzi dvomi národmi problémy a napätia. Z tohto pohľadu je zaujímavá Kollaiho pasáž o slovenských/tót kurucoch. Môžeme sa dočítať o tom, že Slováci vo veľkom počte (len v roku 1704 ich bolo aspoň 6000) bojovali na strane Ferenca Rákócziho (slov. František Rákoci). I keď samozrejme existovali aj Slováci, ktorí boli proti kurucom. Na dôkaz spolupráce Maďarov a Slovákov počas Rákócziho boja za slobodu uvádzajú autori jednu dobovú kuruckú pieseň. Text piesne je dvojjazyčný maďarsko-slovenský:

Kuruc Rákócziho vojny

„Ej mikor én huszár voltam
Rákóczi vojnában,
Cifra plachta zastavával
Jártam Moravában.

Oravában, Moravában
Híres legény voltam,
Konyát, kozát, kravát,
Gyakran elhajtottam.

De mi liptai huszárok
Sok krainákon jártunk
Oravában, Moravában
Már sokszor is voltunk.

Ha trencsanszka bitkájában
Én nem lettem volna,
Bizony egész Magyarország
U cserta lett volna.“

Autori sa venujú aj takým témam, ktoré zvyknú byť zdôrazňované skôr zo slovenskej strany. Napríklad sa autori zmieňujú aj o slovenskom pôvode Petőfiho. Môžeme sa dočítať, že Petőfi mal oboch rodičov slovenského pôvodu. Priezvisko jeho otca (Petrovič) poukazuje na srbský pôvod, ale Petőfimu otcovi bola materinským jazykom už určite slovenčina. Matka Petőfiho mala tiež určite slovenský pôvod. Samotnému Petőfimu však už bola materinským jazykom pravdepodobne maďarčina, ale rodina miešala do maďarského jazyka aj slovenské slová. Podľa autorov Petőfi si vraj do konca života udržal znalosť slovenčiny. Nie je teda náhodou, že jeho učiteľ Štefan Koreň o ňom kedysi povedal: „lássa, kedves öcsém – zo slovaka vsecko vystane este aj magyar költő” (slov. „vidíte milý brat, zo Slováka všetko vyvstane, ešte aj maďarský básnik“).

V knihe je rozoberaná aj téma odlišnej slovenskej a maďarskej historickej terminológie. Autori vyzdvihli fakt, že na Slovensku panuje všeobecná zhoda ohľadom iného pomenovania štátneho útvaru Maďarov pred a po Trianone (t.j. rok 1920). Slováci nazývajú štát založený Maďarmi pred Trianonom ako „Uhorsko”, a po Trianone ako „Maďarsko”. Týmto Slováci štátny útvar Maďarov prezentujú ako dve rôzne štáty dvoch historických období. Uhorsko (pred rokom 1920) pokladajú za viacnárodnostný štát, v ktorom Maďari tvorili iba jednu zložku.

Okrem histórie a historických otázok je rozoberaná aj súčasná politická situácia na Slovensku s dôrazom na slovensko-maďarské vzťahy. Na Slovensku existujú určité výrazy a pojmy, ktorých použitie sa u Slovákov pokladá doslova za nadávku. Za takéto tabuizované slovo sa považuje napríklad pojem „autonómia”, na ktorý veľmi citlivo reagujú nielen slovenskí polici, ale aj bežní Slováci. Autori si myslia, že dnes už na Slovensku neexistujú také ucelené maďarské etnické bloky, kde by sa územná autonómia mohla uskutočniť. O kultúrnu autonómiu sa však treba naďalej snažiť, lebo jej posilnenie by určite len prospelo Maďarom žijúcim na Slovensku. Dôraz by sa mal klásť predovšetkým na jazykové otázky a otázky týkajúce sa školstva.

Knihu Rozštiepená minulosť si môžete prečítať aj online na stránke madari.sk!
FOTO: hu.wikipedia.org

    Related Posts

    Ivan Korčok: „Slovensko nie je Felvidék!“
    Korčok, Kövér a odpustenie
    Slávnostne otvorili zrekonštruovaný Rákócziho kaštieľ v Borši