Pi, 29. marca 2024.

SPOMÍNAME: Pred 70 rokmi začali na území Československa protiopatrenia voči Maďarom a Nemcom

Na území dnešného Slovenska je málo takých maďarských rodín, ktoré by nezasiahli represívne opatrenia československej vlády zavedené po skončení druhej svetovej vojny. Je to jedno či spomenieme deportácie na nútené práce do Sovietskeho zväzu, deportácie do Čiech a následné rozmiestnenie obyvateľstva, vysídlenie Maďarov z územia Československa, či ponižujúcu reslovakizáciu, všetky tieto udalosti zanechali v Maďaroch žijúcich na území Slovenska nepríjemné spomienky. Keď nerátame udalosti počas 2. svetovej vojny, presne pred 70 rokmi začalo v Československu to „mierové obdobie“, kedy sa napáchali tie najväčšie ukrutnosti na obyvateľoch maďarskej a nemeckej národnosti.

V Gemeri (maď. Gömör), v malej obci Abovce (maď. Abafalva) pri rieke Slaná si obyvatelia v tomto čase spomínajú na tých, ktorí boli odvlečení na nútené práce do Sovietskeho zväzu. „Roky plynuli, a list neprichádzal, nevedel si ani to, kto umrel, ani kto ešte žije“, spomínajú si obyvatelia obce. V januári roku 1945 odvliekli z tejto obce 68 mladých ľudí do Sovietskeho zväzu na tzv. „malenkij robot“, čo v preklade znamená „malú prácu“. Že do akej miery bola táto práca malá, vedia povedať len tí, ktorí toto všetko toho času zažili.

Pani Irma bola odvlečená ešte ako mladé dievča do oblasti pri rieke Donec: „Spomínam si, každý deň si spomínam, a vstávam s týmito spomienkami. Kým ešte rodina žila, a pracovali sme, ľahšie sme zabúdali na tieto veci, ale odkedy som zostarla, neustále mi chodia oni po rozume. A znova to všetko prežívam, to že som tam. Teraz ako sú opäť nepokoje v tejto oblasti, vidím znovu tie miesta, a to letisko, ktorým sme skutočne aj my toho času prešli. A pred sebou vidím láger, tak akoby to bolo včera, oddelené baraky, a všetko ostatné. Neviem na to zabudnúť.“

V obci Abovce odhalili prednedávnom pamätnú tabuľu s 86 menami, ktorá je umiestnená na stene kostola. Tabuľu vyhotovili István Kovács a Ferenc Kovács, ktorých matku toho času takisto odvliekli z obce na nútené práce. „Keď som bol ešte dieťaťom, táto téma bola tabuizovaná, moja matka sa bála o týchto udalostiach rozprávať, predpokladám, že jej niekto pohrozil, aby to nespravila. Neskôr keď sme už boli starší, matka nám rozpovedala, čo všetko prežili v Donbase. Boli v bani, kde bol asi tak 60-70 centimetrov široký tunel, v ktorom museli kolenačky ťažiť, na ich hlavu kvapkala voda, potravu v podstate ani nedostali“, rozpráva Ferenc Kovács.

Potom ako v roku 1945 vstúpil do praxe Košický vládny program aj z oblasti Gemera bolo mnoho rodín odvlečených na doslova otrocké práce. Košický vládny program, vyhlásený presne pred 70 rokmi, prebral Hitlerovu ideu o národnostnom štáte. Vládny program sa spája predovšetkým s menom Edvarda Beneša, neskorším prezidentom Československa. Na základe 8. odseku vládneho programu bolo odňaté občianstvo obyvateľom maďarskej a nemeckej národnosti. 11. odsek hovorí o konfiškácii majetkov a pozemkov obyvateľom maďarskej národnosti, kým 15. článok nariaďuje zatvorenie škôl menšín.

V zmysle Košického vládneho programu teda Maďari stratili v Československu štátne občianstvo. Výnimku tvorili len tí, ktorí sa podieľali na odbojovom hnutí, či boli prenasledovaní kvôli svojej vernosti republike. Vládny program mimo toho objasnil aj ideu o vytvorení čisto slovanského štátu: „Naším najvyšším národným programom je vytvorenie homogénneho, čisto slovanského národnostného štátu. Náš štát bude spoločným štátom Čechov a Slovákov, a nikoho iného“, dočítame sa v Košickom vládnom programe.

Čo sa týka vysídlenia obyvateľstva, Rimavská Sobota a okolie, ako aj Tornaľa boli vážne ohrozené. Cieľ organizovaných vysídlení bol jednoznačný: „Rozbiť, porušiť ten homogénny maďarský celok, ktorý sa tu nachádzal“, hovorí historik István B. Kovács, „územie južného Gemeru bolo toho času čistým maďarským blokom, ktorý chceli za každú cenu rozbiť. Jedným z možností bolo vysídlenie maďarského obyvateľstva a dosídlenie Slovákov, ďalej reslovakizácia Maďarov, a už nehovoriac o skonfiškovaní majetkov, ako aj zavedenie ďalších iných opatrení. Tieto udalosti vážne uškodili tomuto regiónu. Veď sa len zamyslime ako sa mohli najviac oslabiť dve veľké centrá ako Rimavská Sobota a Tornaľa? No tak, že okrem toho, že vysídlili tunajšiu maďarskú inteligenciu a bohatšie rodiny, ich majetky zhabali a dali Slovákom, oslabili mimo toho aj okolie a zázemie.“

Envelope_Montir.cdr

„Prišlo nákladné auto, zastavilo, čo bolo pobalené, to nahádzali do auta. Potom aj nás samotných vohnali do auta, bolo asi 26. alebo 28. februára, a veľká zima. Potom sme išli dole do Tornaľe, kde nás dali do vagónov. Asi tak týždeň sme cestovali týmito, ako sa hovorí, vagónmi pre dobytok, a v takej zime.“ rozpráva pán István, ktorý bol vysídlený na nútené práce do Čiech. „Povedali nám, že nás tam budú potrebovať, budeme tam robotníci. A tak to aj bolo. Totiž keď prišiel čas na to, že nás začali rozdeľovať, tak skutočne prítomní gazdovia si z nás vyberali tak, ako na trhu. Toto sa stalo keď náš vlak zastavil, mohla byť taká jedna hodina alebo pol druhej v noci,“ rozpráva pani Julianna, ktorá bola takisto vysídlená do Čiech.

Dnes už nájdeme len zopár takých ľudí, ktorí boli autentickými svedkami otrockej práce v neľudských podmienkach, trvajúcej často aj viac rokov. Maďarov na Slovensku sa týkal predovšetkým prezidentský dekrét č. 81, a plány o vysídlení vypracované príslušnými českými a slovenskými úradmi. Na základe nich medzi 25. októbrom 1945 a 4. decembrom 1945 prebehli prvé deportácie, kedy bolo vysídlených 9 274 obyvateľov maďarskej národnosti. Počas druhej vlny deportácií, ktorá sa uskutočnila medzi 19. novembrom 1946 a 22. februárom 1947 bolo vysídlených 6510 maďarských rodín, teda spolu 41 666 osôb.

Informácie z: www.hirek.sk

    Related Posts

    Štát skonfiškoval stovky hektárov pôdy odvolávajúc sa na Benešove dekréty
    Výmena obyvteľstva výrazne zmenila etnickú mapu Slovenska
    Edvard Beneš
    Benešove dekréty: Maďari stále čakajú na ospravedlnenie a odškodnenie