Svätá Ažbeta z rodu Árpádovcov (Árpád-házi Szent Erzsébet) umrela 17. novembra 1231 vo veku 24 rokov. Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Árpádovcov (vláda 1205-1235) a Gertrúdy z rodu Andechs-Meranovcov, zároveň bola manželkou durynského vojvodu Ľudovíta IV. (vláda 1217-1227). Uhorská princezná prežila svoj krátky život s veľkým sebazaprením, keď popri horlivej nábožnosti sa venovala aj charitatívnej činnosti, aby ostatným ľuďom išla vzorným príkladom. Neobvykle skoro, a to už štyri roky po svojej smrti bola vyhlásená za svätú pápežom Gregorom IX. Kult svätej Alžbety sa rozšíril nielen na nemeckej a maďarskej zemi, ale postupne aj po celom kresťanskom svete.
Alžbeta sa narodila roku 1207 pravdepodobne v Sárospataku (Maďarsko), ako tretie dieťa panovníckej rodiny. Mladá princezná z Árpádovského rodu sa však len málo zdržiavala v kruhu svojej rodiny. Diplomatické záujmy Uhorska si totiž žiadali, aby sa dievča čo najskôr vydalo. Z toho dôvodu kráľ Ondrej II. sľúbil už štvorročnú Alžbetu za manželku Ľudovítovi, najstaršiemu synovi Hermana I., durínskeho grófa. Už o rok na to poslal kráľ Alžbetu na dvor svojho budúceho svokra Hermana I. (vláda 1190-1217) na hrad Wartburg a Eisenach. Alžbeta mala len 14 rokov keď sa vydala za durynského vojvodu Ľudovíta. Podľa zachovaných záznamov bolo manželstvo Alžbety a Ľudovíta šťastné a harmonické, narodili sa im postupom času až tri deti. Avšak aj napriek tomu bola rodina Ľudovíta večne nespokojná s mladou nevestou. Princezná sa totiž nechcela poddať starým šľachtickým zvykom, venovala sa rôznym charitatívnym činnostiam, zároveň bola až nezvyčajne nábožná: Alžbeta viedla prísny odriekavý život a podľa kláštorných zvykov doby sa aj bičovala.
Počas vlády vojvodu Ľudovíta IV. založila Alžbeta viacero nemocníc, kde sa sama zúčastňovala pomoci a liečeniu chorých. V rokoch 1224-1225 nastalo pre neúrodu obdobie veľkého hladu a biedy. V toto ťažké obdobie sa rozhodla Alžbeta pomôcť ľuďom tým, že im sprístupnila zásoby potravín panovníckej rodiny, a na zimu prichýlila všetkých tých, ktorý nemali strechu nad hlavou. Táto bezhraničná dobročinnosť princeznej sa samozrejme nepáčila bratom jej manžela, ktorými boli Konrad a Henrich Raspe. Mimo nich sa proti princeznej postavili aj ďalší členovia rodiny, o čom svedčí aj najznámejšia legenda o svätej Alžbete. Príbeh rozpráva o tom, ako sa raz Alžbeta pokúšala prepašovať jedlo chudobným, avšak na ceste ju zastavili členovia jej rodiny a pýtali sa, čo nesie v rukách. Alžbeta chcela utajiť svoj zámer a tak riekla, že nesie len ruže v zástere. V tom okamihu Boh premenil kúsky chleba v zástere princeznej na ruže, aby ju pred hnevom príbuzných uchránil. Tento krásny príbeh je námetom aj mozaiky nad vchodom Modrého kostolíka v Bratislave, mimo toho aj samotný kostol je zasvätený svätej Alžbete.
Princeznin osud však nečakane nabral smutné obrátky. Manžel Ľudovít vracajúci sa domov umiera v septembri 1227, počas vypuknutia morovej epidémie medzi križiakmi. Alžbeta veľmi ťažko znášala smrť milovaného manžela. Počas veľkého zármutku našla ešte väčšie útočisko vo viere a v asketickom spôsobe života. Neskôr opúšťa aj s deťmi hrad Wartburg a odchádza na hrad Eisenach, neskôr k biskupovi z Bambergu.
Síce pápež Gregor IX. a ďalší jej hostitelia ju žiadali, aby sa znovu vydala, no Alžbeta odmietla. Princeznin prísny spovedník Konrad z Marburku zas nadarmo žiadal Alžbetu, aby uľavila v sebazaprení, svätica nechcela jeho slová poslúchnuť. Odišla do Marburgu, kde sa pripojila k tretiemu rádu sv. Františka. Napriek tomu, že otec Alžbety kráľ Ondrej II. opakovane vyzýval dcéru, aby sa vrátila domov, vdova zostala do konca života v Marburgu. Alžbeta umiera vo veľmi mladom veku 24 rokov 17. novembra 1231. Podľa legendy svätica predpovedala svoj vlastný deň smrti. Príčinou jej úmrtia bol s najväčšou pravdepodobnosťou jej veľmi prísny asketický spôsob života.
Po smrti Alžbety sa stalo veľa zázrakov a liečení. Pápež Gregor IX. preto veľmi rýchlo začal proces svätorečenia tejto veľmi váženej mladej ženy, ktorý bol ukončený roku 1235 vyhlásením Alžbety sa svätú.
Kult princeznej z rodu Árpádovcov sa popri Uhorsku a Rímsko-nemeckej ríši, postupne rozšíril aj na územie dnešného Talianska, Anglicka, ako aj do iných končín sveta. Prvý kostol v Uhorsku zasvätený Alžbete dal postaviť jej brat Belo IV. (vláda 1235-1270) a to v obci Kaplna (Kápolna/Erzsébetkápolna), ktoré je dnes súčasťou územia Slovenska. Na našom území však uchováva pamiatku uhorskej svätice aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach, ktorý je jedným z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok na Slovensku. 19. november je liturgický sviatok zasvätený stredovekej svätici Alžbete, ktorá sa stala patrónkou chudobných, chorých, sirôt, vdov, pekárov, charity, ako aj rádu alžbetínok,
Preložené z originálu: Tarján M. Tamás: 1231. november 17. | Árpád-házi Szent Erzsébet halála.
