Pi, 29. marca 2024.
Socha honvéda v Košiciach

Zabudnutá minulosť – Socha honvéda v Košiciach

Socha honvéda v Košiciach bola postavená na pamiatku košického deviateho honvédskeho prápora (maď. kassai 9. honvédzászlóalj). Tento prápor sa zúčastnil bojov za slobodu a nezávislosť v rokoch 1848-49. Maďarské slovo honvéd znamená doslovne „obranca vlasti“. Honvédi boli príslušníci maďarskej armády. Súsošie tvorila postava honvéda z roku 1848, ktorého povzbudzuje za ním stojaci kurucký hrdina (maď. vitéz). Socha honvéda stála na Hlavnom námestí, bola z bronzu a vážila 15 ton. Obdivuhodnú umeleckú pamiatku zničili československí vojaci 17. marca 1919.

O soche a jeho odhalení 9. szeptembra 1906 informovali aj vtedajšie noviny Vasárnapi Ujság (rok 1906, 15. číslo) v článku Kassai honvédszobor (slov. „Socha honvéda v Košiaciach“; str. 236):

2014-1-3_12-52„SOCHA HONVÉDA V KOŠICIACH.
Mesto Košice vzdalo hold svojim starým kuruckým tradíciám, keď rozhodlo, že sochou zveční hrdinstvo svojich synov, slávnych bojovníkov za slobodu. Poverenie na vyhotovenie sochy sa udialo vyhlásením konkurzu. Z 21 účastníkov konkurzu zvíťazili sochári János Horvai a Ödön Szamovolszky, ktorí už svoju prácu dokončili. Typická a s veľkou silou vymodelovaná socha je pekným symbolom Košíc ako starodávneho mesta s kuruckou históriou. V tomto meste sa spájajú spomienky na Rákócziho obdobie a na boj za slobodu. Sochu tvorí postava mladého, svalnatého honvéda, ktorý podáva ruku starému kuruckému hrdinovi…”

Potom ako sa skončila prvá svetová vojna boli Košice (dovtedy súčasť historického Uhorska) už 29. decembra 1918 obsadené československými oddielmi. V tom čase z celkového počtu obyvateľov mesta Košice tvorilo viac ako 75% obyvateľstvo maďarskej národnosti.

Kým boli Košice súčasťou historického Uhorska, každoročne sa na sviatok 15. marca (v Maďarsku je tento deň dodnes štátnym sviatkom na pamiatku maďarskej revolúcie v roku 1848-49) Košičania vyzdobili symbolom maďarskej trikolóry a prišli na námestie k soche honvéda. Sochu vtedy ozdobili vencami a spoločne zaspievali maďarskú hymnu.

Socha honvéda v Košiciach

Odhalenie sochy honvéda v Košiciach, 9. september 1906

Keď sa Košice dostali pod československú nadvládu, nová vláda s týmto pamätný aktom nesympatizovala. Už na druhý rok (t.j. roku 1919) po sviatočných udalostiach 15.-teho marca vyčíňali v noci vandali z radov československej ozbrojenej hliadky. Na ulici strhli a odlomili tabule s maďarskými nápismi firiem, zároveň hliadka spustila streľbu na všetkých, ktorí sa opovážili vyzrieť v noci na ulicu.

Socha honvéda v Košiciach

Vandalizmus pokračoval aj 16. marca, kedy na svitaní československí vojaci 74.-teho trenčianskeho pluku zhodili sochu honvéda na košickom námestí. Potom ako sa občania mesta dopočuli o tomto barbarskom čine, už pred obedom sa na tomto mieste zišla veľká skupina ľudí. Skupina spievala maďarskú hymnu a Kossuthovu pieseň. Zrazu jeden z československých vojakov, ktorých sem vyslali na stráž, strelil do zhromaždeného davu. V streľbe zomreli dve ženy a to Ilona Ördög (37 rokov) a Aranka Hervacsics (13 rokov).

2014-1-3_12-59

Tento hrozný čin odsúdili aj samotní taliansky generáli a dôstojníci, ktorí sa v tom čase zdržiavali v Košiciach, a poslali o týchto udalostiach správy s fotografickým materiálom priamo do Ríma.

Napriek tomu k reštaurácii sochy nedošlo. Dodnes sa nevie, čo sa potom so sochou stalo a kde môže byť teraz. Odvtedy už uplynulo veľa rokov a mnohí ani nevedia, že takáto socha kedysi zdobila košické námestie. Ostali po nej len zažltnuté fotografie z archívov.