Sándor Márai – maďarský spisovateľ svetového rangu

Maďarský spisovateľ, básnik a novinár Sándor Márai (11. 4. 1900, Košice – 22. 2. 1989, San Diego, Kalifornia) patrí z najzaujímavejším osobnostiam maďarskej literatúry 20. storočia. Jeho pôvodné meno je Sándor Károly Henrik Grosschmid a pochádzal zo spišskej nemeckej meštianskej rodiny. Narodil sa v Košiciach, mal troch súrodencov, jeden z nich bol svetoznámy režisér Géza Radványi (1907 – 1986).

Na jeseň v roku 1918 sa Márai presťahoval do Budapešti a zapísal sa na právnickú fakultu, potom sa preregistroval na filozofickú fakultu. Zapojil sa aj do Maďarskej republiky rád na strane komunistov. Po zvrhnutí republiky rád na podnet rodiny odcestoval do Nemecka, kde študoval žurnalistiku. Po desiatom semestri definitívne nechal školu a stal sa stálym pracovníkom viacerých nemeckých novín. V Nemecku žil do roku 1923, keď sa oženil a s manželkou žil šesť rokov v Paríži.

V roku 1928 sa vrátil do Budapešti a v rokoch 1930 až 1942 publikoval najviac diel, vychádzali mu knihy ako Zendülők (Vzbúrenci), Idegen emberek (Cudzí ľudia), Mágia, A gyertyák csonkig égnek (Sviece zhoria do tla) a iné. Časom sa stal najpopulárnejším a najznámejším spisovateľom. Vypuknutie druhej svetovej vojny prežíval dosť tragicky. Jeho diela vychádzali aj počas vojny a jeho spisovateľský talent objavili aj divadlá. V októbri 1940 mala premiéru jeho divadelná hra Kaland (Dobrodružstvo) a zožala veľký úspech a ohlas.

V roku 1948 sa s manželkou rozhodli, že opustia krajinu. Najprv vycestovali do Švajčiarska, po siedmich týždňoch do Talianska, kde sa usadili. V roku 1951 spolupracoval so Slobodnou Európou, kde čítal zo svojich diel. V roku 1952 manželia vycestovali do Ameriky a usadili sa v New Yorku. Odlúčenie od materinského jazyka a vlasti prežíval Márai veľmi ťažko, V Amerike sa necítil dobre. Chýbala mu európska kultúra, korene a prostredie, v ktorom žil. Napriek tomu sa pokúsil akceptovať skutočnosť, že sa nemôže vrátiť a musí si zvykať na nové prostredie. V roku 1957 dostal americké občianstvo a publikoval aj počas emigrácie v Amerike a v západnej Európe. V roku 1967 sa s rodinou vrátil do Talianska a usadil sa v Salerne. Napísal niekoľko románov s historickou tematikou ako Ítélet Canudosban (Rozsudok v Canudose), Rómában történt valami (V Ríme sa stalo niečo), Harminc ezüstpénz (Tridsať strieborných peňazí). V roku 1980 sa s manželkou vrátil do Spojených štátov amerických a usadili sa v San Diegu v Kalifornii. Od roku 1985 ho zasiahli rodinné tragédie a od roku 1987 žil veľmi osamotený. Vo februári 1989 spáchal samovraždu, jeho popol rozsypali do Tichého oceána.

Od roku 1948 sa komunistická kultúrna politika v Maďarsku snažila o to, aby Sándor Márai odišiel do zabudnutia. Od roku 1980 ho chceli zlákať späť do Maďarska, ale on sa vzpieral a nedovolil ani to, aby jeho diela publikovali. V Maďarsku začali jeho diela (romány, novely, denníky) vychádzať až po jeho smrti, od roku 1990 postupne vydávajú jeho celoživotné dielo. V zahraničí ho znovu objavili najprv vo Francúzsku na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia. V Paríži mu vyšli štyri romány. Až na základe francúzskych prekladov ho znovu objavil aj jeho taliansky vydavateľ a začal vydávať celú edíciu z jeho diel.

Máraiho literárny štýl porovnávajú predovšetkým so štýlom Thomasa Manna, Roberta Musila, rakúskeho Josepha Rotha a Arthura Schnitzlera. Patrí medzi najuznávanejších európskych spisovateľov 20. storočia nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí. Košice zohrávajú v jeho dielach významnú úlohu. V spomienkach sa často vracia do tohto mesta a vo svojich dielach opisuje atmosféru a život meštianskej vrstvy Košíc. Márai bol hlavným literárnym predstaviteľom maďarského meštianstva 20. storočia. Jeho diela dnes prežívajú veľký „boom“, vychádzajú knižne, postupne sú sfilmované jeho romány a jeho divadelné hry hrajú neustále vo viacerých divadlách.

Diela publikované v slovenskom jazyku:

1. Bejbi, alebo Prvá láska. Bratislava, Kalligram 2011. 305 s. ISBN: 8081015711
2. Čutora. Bratislava, Kalligram 2011. 196 s. ISBN: 8081014574.
3. Kniha byliniek. Bratislava, Kalligram 2001. 135 s. ISBN: 8071494070.
4. Kniha byliniek. 2. upravené vyd. Bratislava, Kalligram 2010. 182 s. ISBN: 8081013614.
5. Košická pochôdzka. Košickí mešťania. Dráma v troch dejstvách a šiestich obrazoch. Dunajská Streda, NAP 2000. 219 s. ISBN: 8085509830.
6. Košickí mešťania. Dráma v troch dejstvách. Bratislava – Dunajská Streda, Nadácia S. Máraiho-NAP Kiadó 1996. 106 s. ISBN: 8085509458.
7. Mágia. Bratislava, Kalligram 2012. 361 s. ISBN: 8081016226.
8. Nebo a zem. Bratislava, Kalligram 2003. 205 s. ISBN: 8071495832.
9. Rozvod v Budíne. Bratislava, Kalligram 2011. 206 s. ISBN: 8081015229.
10. 10.  Spoveď mešťana. Bratislava, Kalligram 2011. 568 s. ISBN: 8081014635.
11. 11.  Sviece dohárajú. Bratislava, Kalligram 2003. 142 s. ISBN 8071495840.
12. 12.  Sviece zhoria do tla. 2. prepracované vyd. Bratislava, Kalligram 2010. 202 s. ISBN: 8081013782.
13. 13.  Vzbúrenci. Bratislava, Kalligram 2011. 259 s. ISBN: 8081015243.
14. 14.  Zem, zem! Pamäti. Bratislava, Kalligram 2010. 552 s. ISBN: 8081013836.

Diela publikované v českom jazyku:

1. Cizí lidé. Praha, Mazáč 1936.
2. Čutora, pes s charakterem. 2005. ISBN: 8020013687.
3. Deníky. Svazek I. (1943 – 1967). Praha, Academia 2008. 533 s. ISBN: 8020015631.
4. Deníky. Svazek II. (1968 – 1989). Praha, Academia 2008. 408 s. ISBN: 8020015631.
5. Host v Bolzanu. Praha, Evropský literární klub 1942. 239 s.
6. Judita. Praha, Academia 2005. 443 s. ISBN: 8020013121.
7. Noc před rozvodem. Praha. Národní divadlo 2006. 217 s. ISBN: 8072582437.
8. Odkaz Ester. 2004. ISBN: 8020010416.
9. Svíce dohořívají. Praha, Academia 2003. ISBN: 8020011374.
10. 10.  Svíce dohořívají. 2. vydanie Praha, Academia 2009. 167 s. ISBN: 8020017611.
11. 11.  Země, země …! Praha, Academia 2004. 350 s. ISBN: 8020012699.
12. 12.  Zpověď 2003. ISBN: 8020011706

Úryvky z diela Füves Könyv (Kniha byliniek, 1943). Obsahuje vtipné a zaujímavé postrehy a stručné záznamy životnej skúsenosti. Je to kniha zápiskov, záznamov autorovho náhľadu na život.

O vlasti a štáte

Môžeme niekoho vychovávať láske k vlasti? Ako keby sme povedali: „Korbáčom a bičom ťa nútim, aby si miloval sám seba.“ Vlasť nie je iba zem a hora, mŕtvi hrdinovia, materinský jazyk, kosti našich predkov na cintorínoch, chlieb a krajina – nie. Vlasť, to si ty, od hlavy po päty, v celej svojej telesnej a duševnej podstate; ona ťa zrodila, ona ťa pochová, ňou žiješ a ju vyjadruješ, vo všetkých biednych, veľkolepých, blčiacich a nudných chvíľach, ktorých súčet tvorí tvoj život. A tvoj je aj súčasťou života vlasti.

Nedokážem ťa naučiť láske k vlasti: šialený je ten, kto sám seba popiera. Tvoja vlasť je nadčasová osobnosť zväčšená rozmermi histórie. Vlasť je osud, aj osobný. Nie je dôležité, či ju „miluješ“, alebo nie. Ste jedno. No tak sa mi zdá a takú mám skúsenosť, že ty – slovom, slávnostne, v písme i na tribúnach – radšej dokazuješ svoju lásku a vernosť štátu. Od vlasti totiž nemožno nič očakávať. Vlasť ti neudelí rad za zásluhy, nedá ti ani zamestnanie, ani mastný chlieb. Vlasť iba je. No štát ti dá pohodlné stallum, vyčačkané visačky na tvoj salónny kabát, výborný koštiaľ, ak mu šikovne slúžiš, obchádzaš ho s kadidlom, ak sa – mužne vypnúc hruď – pred svetom priznáš, že miluješ svoj štát, a to aj vtedy, keď ťa lámu v kolese. Človeka za toto zvyčajne nelámu v kolese. Práve preto je každá láska k štátu podozrivá. Ten, kto miluje štát, miluje istý záujem. Kto miluje svoju vlasť, miluje určitý osud. Mysli na to, keď chrčíš na tribúnach a biješ sa do pŕs.

O sebe

Aj s posledným výdychom budem ďakovať svojmu osudu, že som bol človekom a že aj v mojej temnej duši svietila iskierka múdrosti. Videl som zem, nebo, ročné obdobie. Spoznal som lásku, úlomky skutočnosti, túžby a sklamania. Žil som na zemi a pomaly som pookrieval. Jedného dňa umriem: a aké je aj toto úžasne bežné a jednoduché! Mohlo sa mi pritrafiť niečo iné, lepšie, veľkolepejšie? Nemohlo. Zažil som to najväčšie a najveľkolepejšie – ľudský osud. Nič iné a lepšie sa mi nemohlo stať.

(Kniha byliniek. Bratislava, Kalligram 2001. 135 s. ISBN: 8071494070. Preložil: Peter Macsovszky)