Csontváry po preštudovaní obrazov Raffaela skonštatoval, že dokáže od nich namaľovať aj lepšie


Tivadar Kosztka Csontváry je jedna z najoriginálnejších postáv moderného maďarského maliarstva a významný predstaviteľ symbolizmu a naivizujúceho magického realizmu. Vo svojej dobe ho považovali za čudáka, dokonca za blázna, dnes sa však zaraďuje medzi najväčšie osobnosti maďarského maliarstva. Za Csontváryho obrazy sa v súčasnosti na aukciách vyplácajú nemalé sumy.

Tivadar Kosztka Csontváry sa narodil 5. júla 1853 v Sabinove (Kisszeben) na území historického Horného Uhorska. V roku 1875 získal diplom z farmácie, neskôr študoval právo a stal sa úradníkom v Pešti. V roku 1879 po prekonaní choroby odcestoval do Tatier na doliečenie. Počas svojho pobytu pracoval ako lekárnik v Spišskej Novej Vsi (Igló), kde mal údajne mystickú víziu. Počul hlas (pravdepodobne išlo o halucináciu), ktorý mu hovoril, že bude najväčším maliarom sveta, väčším ako Raffael. Na základe tejto vízie a pobytu vo Vysokých Tatrách sa rozhodol stať sa maliarom.

Csontváry odcestoval do Ríma a po preštudovaní obrazov Raffaela skonštatoval, že od týchto dokáže namaľovať aj lepšie. Výzvu však dokázal naplniť len o desať rokov neskôr. Do roku 1849 pracoval ako lekárnik v Haliči (Gács) pri Lučenci (Losonc), aby získal potrebné financie na maľovanie.

Maliarstvo začal študovať ako 41-ročný v mníchovskej škole Šimona Hollósyho, následne v Paríži a v Taliansku, kde študoval predovšetkým materiály uložené v múzeách. Od roku 1897 precestoval Dalmáciu, Západnú Európu, Egypt, Palestínu, Libanon aj Sýriu tak, že mal na chrbte priviazanú maliarsku debničku a bez prestávania len maľoval.

Svoje diela prvýkrát predstavil v roku 1905. Obecenstvo aj kritici však neprijali jeho práce s nadšením a Csontváryho považovali za blázna. Neúspech maliara značne odradil, zároveň stále viac ho začali zaplavovať bludy. Od roku 1909 sa už nevenoval maliarskej tvorbe a svoju pravdu dokazoval v rôznych spisoch zaoberajúcich umením a kultúrou. Počas 1. svetovej vojny sa venoval navrhovaniu bojových obrazov a historických tabúľ. 

Prišiel o peniaze, ktoré investoval do vojenských pôžičiek. Po rozpade Rakúsko-Uhorska kvôli československej okupácii nedostal ani nájom za svoju lekáreň v Holíči. Jeden zo skutočných géniov maďarského maliarstva umrel osamotený a chudobný 20. júla 1919 v Budapešti.

Csontváryho maliarska tvorba sa nedá zaradiť do žiadneho umeleckého prúdu. V jeho umení nabrali kozmickú rovinu univerzálne otázky ľudskej existencie, ako aj rozpory vnútorného a vonkajšieho sveta. Pre jeho tvorbu je charakteristický čarovný svet farieb, magicko-realistický tón, a suverénna symbolotvorná sila.

Sériu jeho nadrozmerných krajinomalieb otvára pohľad na Banskú Štiavnicu (Selmecbánya), po ktorom nasledovala Búrka na Hortobágyi (Vihar a Nagy Hortobágyon). Medzi jeho významné diela sa zaraďujú Modliaci sa Spasiteľ (Fohászkodó Üdvözítő) či maľba Pri bráne múru sťažností v Jeruzaleme (A Panaszfal bejáratánál Jeruzsálemben). Csontváry premietal svoje vnútorné duševné drámy do prírodných javov, ich panteistickú formuláciu poskytuje maľba Pri ruinách gréckeho amfiteátra v Taormine (Görög színház romjai Taorminánál), či obraz Baalbek. Lyrický, priam rozprávkový obraz poskytuje jeho dielo Prechádzka kočiarom v Athénach počas novu (Sétakocsizás Athénban újholdnál).

Maľby Osamelý céder (A Magányos cédrus) a Púť k libanonským cédrom (Zarándoklás a cédrusokhoz Libanonban) vyjadrujú magický panteizmus autora preniknutý psychózou. Medzi Csontváryho dôležité diela sa zaraďuje nadrozmerný obraz Máriin prameň v Nazarete (Mária kútja Názáretben). Medzi jeho posledné významné maľby patrí Pobrežná jazda na koni (Tengerparti sétalovaglás) pochádzajúca z roku 1909.

Život a osud jeho diel je rovnako zvláštny, ako život ich samotného autora. Jeho maľby zachránil architekt Gedeon Gerlóczy, ktorý v roku 1919 v podkrovnom ateliéri jedného budapeštianskeho domu naďabil na zabudnuté zvinuté plátna Csontváryho. Gerlóczy okamžite spoznal hodnotu obrazov a všetky ich kúpil. Vďaka nemu sa zachovala životná tvorba Csontváryho pre nasledujúce generácie. Keďže tieto nadrozmerné obrazy mohol Csontváry toho času prenášať len zvinuté, tie už boli za jeho života značne poškodené a potrebovali kvalitnú reštauráciu.

Umenie Csontváryho napokon zožalo obrovský medzinárodný úspech. Maliar Pablo Picasso pri pohľade na jeho obrazy vraj povedal: „Ani som nevedel, že existuje mimo mňa aj iný maliarsky velikán v tomto storočí“. Z Csontváryho 127 známych diel sa ich veľká časť nachádza v Csontváryho múzeu v Pécsi, niekoľko známych obrazov maliara je vystavených aj v Maďarskej národnej galérii v Budapešti.

Ak sa jeho diela objavia na aukciách, sú predané za rekordné sumy. Naposledy v decembri 2018 bol na aukcii predaný jeho obraz Krajina v Trogire počas západu slnka (Traui tájkép naplemente idején) za sumu 240 miliónov forintov. Dovtedy sa za najdrahší predaný Csontváryho obraz pokladalo jeho dielo Stretnutie milencov (Szerelmesek találkozása), ktoré sa v roku 2006 predalo za 230 miliónov forintov.

Preložené z originálu: Csontváry Raffaello képeit tanulmányozva úgy döntött: ezeknél jobbat is tud festeni.