Klenot Žitného ostrova

25 jan 2016

Jedným z klenotov prírodných krás Žitného ostrova (maď. Csallóköz) sú Ohradské lúky (maď. Kürti-sziget) ležiace pozdĺž Klátovského ramena.

Klátovské rameno (po maďarsky Tőkési-ág alebo Tőkési Duna-ág) pramení pri Potônskych Lúkach (Patonyrét) a pri Topoľníkoch (Nyárasd) sa vlieva do Malého Dunaja (Kis-Duna). V skutočnosti ani nepramení, skôr vyviera, Klátovské rameno (alebo Klátovský potok) totiž nemá prameň a ani sa neodčleňuje od iného toku, ale vyviera zo spodných vôd.

Oblasť Klátovského ramena (306 hektárov) bola už v roku 1983 za čias Československa chránenou oblasťou. Táto krajina si dodnes uchovala svoj prvopočiatočný charakter. Od roku 1993 je národnou prírodnou rezerváciu, zároveň podľa platnej legislatívy patrí Klátovské rameno pod najprísnejší, piaty stupeň ochrany. V tejto oblasti je zakázané lovenie, rybárčenie, ťažba dreva, rákosia a rašeliny, odvod vody, úprava mokradia, zabránenie prírodnej expanzii vody, ako aj narušenie ticha.

Žitný ostrov (Csallóköz)

_itn_ostrov_location_map

Žitný ostrov je najväčší riečny ostrov v Európe, z juhu je ohraničený riekou Dunaj a zo severu jeho ramenom Malým Dunajom. Najväčším bohatstvom regiónu je voda. Celý Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd a jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska. Prevažná časť územia bola v roku 1978 vyhlásená za Chránenú vodohospodársku oblasť. Veľký význam z hľadiska cestovného ruchu majú geotermálne pramene.

Z nich vyviera voda o teplote nad 50 °C, so zvýšeným obsahom minerálnych látok, ktorá má blahodarné účinky na ľudský organizmus a priaznivo vplýva na choroby pohybového ústrojenstva. K najcennejším lokalitám tohto regiónu patrí Číčovské mŕtve rameno, kde príroda zachovala svoj pôvodný charakter. Pozoruhodným miestom regiónu je aj Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy, národná prírodná rezervácia Klátovské rameno a Ostrov orliaka morského pri Gabčíkove.

Síce obec Ohrady (Csallóközkürt) sa už nachádza mimo územia obkľúčeného Klátovským ramenom a Malým Dunajom, z administratívneho hľadiska sem ešte patrí aj malá, avšak krásna oblasť Ohradských lúk, ktorá sa rozprestiera medzi severnou hranicou obce Ohrady a obcou Horné Mýto (Felsővámos). Krajina je veľmi bohatá na rôzne druhy rastlín a zvierat: potulujú sa tu jelene, lasice, diviaky, ondatry, ktoré sa snažia zapadnúť do tajného úkrytu krásnej krajiny, vytvorenej z rôznych druhov vŕb, dubov, sitiny, trstiny a z radu pestrých druhov ďalších kvitnúcich rastlín.

V tejto krásnej faune žije aj labuť veľká, bažanty, drozdy, rybárik, lyska čierna, či volavka popolavá. Mimo morských rias tu nájdeme aj leknicu žltú, lekno biele, či truskavca obyčajného. Klátovské rameno (a sčasti aj Ohradské lúky) je zároveň domovom pre vydry, žaby, mäkkýše, vážky, ako aj pre viac ako sto druhov chrobákov.

Po zmapovaní Dunaja uskutočnil tím Jacques-Yves Cousteaua v roku 1991 výskum v tejto oblasti, kedy bola objavená výlučne v tejto oblasti sa vyskytujúca sladkovodná huba. Zahraniční vedci na záver skonštatovali, že táto oblasť je kuriózum v Európe.

Mlynárstvo je na Žitnom ostrove jedno z najstarších remesiel. Prvé mlyny mohli byť postavené už v 8.-9. storočí. Na rozvoj mlynárstva však bolo potrebných ešte ďalších 500 rokov. Časom na vodách Žitného ostrova pracovali stovky mlynov, na dnes je však väčšina z nich stratená. V obci Horné mýto sa kedysi nachádzal veľký statný mlyn, o ktorom vieme, že v roku 1866 v ňom pracovali šiesti mlynári a štyria pomocníci. Mlyn bol ešte roku 1930 funkčný. V 50-tich rokoch boli ešte viditeľné trosky spomínaného mlynu. Na dnes sa však dochovali len pozostatky niekoľkých jeho kolov z pôvodne dvanástich, ktoré sa vynárali z vody. Tieto návštevníkom naznačujú, že ide o kedysi chýrnu mlynársku oblasť.

V obci Dunajský Klátov (Dunatőkés) môžu záujemcovia uvidieť aj unikátny vodný mlyn, pochádzajúci pôvodne z 19. storočia, na začiatku roku 1920 bol prestavaný, a napokon roku 1987 vďaka Múzeu Žitný ostrov v Dunajskej Strede reštaurovaný. Spomínaný vodný mlyn je kultúrnou technickou pamiatkou. Má viacero špecifických vlastností. Mlynské koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe, vlastná budova mlynice je murovaná.

Preložené z originálu: Zoltán Csibrányi: A Csallóköz gyöngyszeme

Hlavný obrázok – www.ng.hu | Izsóf Zsolt