„Kurtaszoknya“ – „kratunká sukňa“ nevšedný maďarský ľudový kroj na Slovensku

Nosenie krátkych sukní takzvaných „kurtaszoknya“ (slov. „kratunká sukňa“) má v maďarskom ľudovom umení špecifické miesto. Tento netypický ľudový kroj sa nosil v oblastiach dolného Pohronia. Tu leží šesť obcí, ktoré sú tradičnými centrami nosenia tohto výnimočného maďarského ľudového odevu. Sú to Bíňa (Bény), Bruty (Bart), Pavlová (Garampáld), Sikenička (Kisgyarmat), Kamenný Most (Kőhídgyarmat) a Kamenín (Kéménd).

Oblasť dolného Pohronia, kde ležia obce Bíňa, Bruty, Pavlová, Sikenička, Kamenný Most a Kamenín

Týchto šesť obcí sa v maďarskej etnografickej literatúre označuje ako „kurtaszoknyás hatfalu“, čiže „šesť obcí s kratunkými sukňami“. Spoločným znakom ľudových krojov týchto obcí sú okrem krátkych sukní aj charakteristické červené čižmy. Tento typ krojov bol v maďarskej etnografii vždy kuriozitou. Napriek veľkej podobnosti odievania žien sa nájdu na krojoch jednotlivých obcí menšie odlišnosti. Tu žijúci mladí muži tieto odlišnosti dobre poznali, a tak vedeli hneď zistiť, z ktorej obce pochádza dané dievča.

Ľudový kroj Bíňa (Bény)

Predtým akoby si ešte niekto pomyslel, že dievčatá z oblasti Hronu sú koketnejšie než iné treba dodať, že táto maličká sukňa sa pripevňovala nie na driek dievčat, ale na spodnú časť pruslíku („vestička“; ľudový ženský horný odev).

Je pravdou, že ženy v týchto oblastiach nosili aj predtým krátke a dobre krútiace sa sukne. V čase sviatkov si na seba odeli dokonca aj desať takýchto skladaných a širokých sukní. Ďalšie časti kroja boli košeľa s volánikmi a so stužkami na rukáve a  na nohách typické červené čižmy s hrkálkami. Nechýbali ani krásne náhrdelníky zo stužiek a viacradových strieborných perál.
Podľa legendy ostrihomský paša bol ten, ktorý nariadil, aby ženy nosili krátke sukne. Takto mohol totiž na trhu vidieť a kochať sa v krásnych ženských nohách. Ženy však boli veľmi vynaliezavé a prekabátili pašu. Sukne zostrihli na takú dĺžku, akú paša nariadil, avšak pripevnili ich pod driek na spodnú časť pruslíku.

Spomenutých šesť obcí má rovnaké nielen svoje ľudové kroje, ale zhodujú sa aj ich každodenné a sviatočné zvyky a tradície. Obce z 96 percent obývajú občania maďarskej národnosti rímsko-katolíckeho vierovyznania. Aj keď v obciach sa každým rokom znižuje počet obyvateľov, ľudia sa aj napriek tomu snažia zachovať historické dedičstvo svojich predkov a slávnostnými akciami si pripomenúť ľudové tradície a zvyky maďarskej kultúry dolného Pohronia.

Anita Radi
FOTO: felvidek.ma