Pi, 29. marca 2024.

Vianočné sviatky u Maďarov, podobne ako aj u iných európskych kultúr, predchádza dlhšia etapa adventu. S týmto cirkevným sviatkom sa spájajú dramatické ľudové tradície, ktoré oživujú jednotlivé biblické príbehy spojené s vianočným sviatkom. V maďarčine sa predvedenie týchto dramatických hier nazýva „betlehemezés“ (slov. betlehemské hry), či „regölés“ (vo význame „vinšovanie“).

Betlehemezés

Betlehemezés. Počas dramatickej hry ožije príbeh narodenia Ježiša Krista.

„Regölés“ je jedným z najstarších maďarských ľudových zvykov. Jeho korene siahajú do pohanských čias, kedy sa využíval pri obradoch, ktoré mali ľuďom zabezpečiť úrodnosť a plodnosť. Tento pohanský zvyk sa spájal predovšetkým so zimným slnovratom, no rozšírením kresťanstva sa stal súčasťou vianočných tradícií. Ba čo viac, súvisel i so sviatkom Svätého Štefana Prvomučeníka, a takisto sa zaradil aj medzi ľudové tradície súvisiace s oslavami uhorského kráľa Svätého Štefana. V stredoveku patril medzi rozšírené a veľmi známe ľudové zvyky.

V oživení a v uchovávaní ľudových tradícií hrajú dôležitú úlohu aj škôlky.

V oživení a v uchovávaní ľudových tradícií hrajú dôležitú úlohu aj škôlky.

„Betlehemezés“ patrí už dlhší čas medzi známe maďarské vianočné tradície. Je to dramatická hra, ktorá má za úlohu predstaviť najdôležitejšie okamihy narodenia Ježiša Krista. Pôvodne sa uvádzala v kostoloch, alebo pred kostolmi. Postupne sa však tento zvyk odlúčil od cirkevného prostredia a zaradil sa medzi ľudové tradície.

V maďarských vianočných tradíciách sa objavujú prvky ľudových tradícií aj meštianskych zvykov. O vianočnej nálade rodín ponúkajú svedectvo dobové pohľadnice a fotografie.

V maďarských vianočných tradíciách sa objavujú prvky ľudových tradícií aj meštianskych zvykov. O vianočnej nálade rodín ponúkajú svedectvo dobové pohľadnice a fotografie.

Pôvodom staršie sú tie ľudové zvyky, ktoré sa spájajú so svetlom, s ohňom a s príchodom Nového roka. Medzi najstaršie typy patria tradičné povery súvisiace so zimným slnovratom a sem patriace činnosti a ľudové zvyky. Pohanské oslavy zimného slnovratu položili základ oslavy, kde dôležitú úlohu zohráva pocit radosti. Počas nich sa popri radosti z návratu slnka, znovuzrodenia prírody a vyhnania zla pretrvávajú ďalej aj magické povery súvisiace s úspešnosťou nadchádzajúceho Nového roka.

Počas stáročí na bohatú kultúru maďarských ľudových zvykov urobili značný vplyv kresťanské sviatky a nábožnosť ľudí. Aj dnešné maďarské vianočné tradície sú jedinečnou zmesou týchto dvoch prameňov, ktoré tvoria základ mnohých ľudových tradícií.

Ako sa menil európsky sviatok, tak sa s ním menili aj maďarské Vianoce. Vplyvom reformácie sa objavila idea rodinného sviatku organizovanej okolo detí. Tento obraz bol na prelome 19. a 20. storočia rozšírený o oslavy vianočného sviatku a o obdarovávaní na Vianoce. Do zmesi ľudových tradícií začali prúdiť meštianske zvyky čo spôsobilo, že v polovici 20. storočia hrozil zánik maďarských ľudových vianočných tradícií. K prežitiu jednotlivých vianočných prvkov dopomohli predovšetkým vedomé zachovávanie, váženie si miestnych zvykov a tradícií, a možnosť slobodne vyznávať svoju vieru.

Zdroj: Tészabó Júlia: Karácsony. Magyar hagyományok.

    Related Posts

    Novoročné zvyky a tradície v Európe
    Novoročné zvyky Maďarov na Slovensku
    „Večera pre šťastie“ a iné novoročné tradície