Pi, 29. marca 2024.
Zoltán Csehy Hárman az ágyban

Našiel sa v preklade

Zoltán Csehy – nenápadný muž s ruksakom na chrbte, si vyberá knihy na čítanie. Slovenské, české, maďarské, anglické. Zdravíme sa, ako starí priatelia. Vždy som ho obdivoval. Skromný, večne mladý muž, ktorý má niečo pod klobúkom (s prepáčením, má tam toho až príliš). Ale aj v srdci. Bez lásky k literatúre by nemohol tvoriť a bez lásky k rodine žiť. Píše básne, prekladá zo zabudnutých jazykov, ktoré dnes už nie sú veľmi „in“: z latinčiny a (staro)gréčtiny. Docent, pedagóg, básnik, manžel, otec dvoch detí. Človek s veľkým Č. Úspešný prekladateľ, autor viacerých básnických zbierok a prekladovej literatúry. Preložil okrem Beccadelliho, Pasoliniho, Martialisa, Stratóna, Petrarcu aj stredovekých humanistov, básnikov. Je držiteľom viacerých prekladateľských ocenení, je členom významných literárnych spoločností. Narodil sa v Bratislave, študoval v Šamoríne, v Bratislave a v Budapešti. Žije v Dunajskej Strede.

Tento rok dovŕšiš 40 rokov, u mužov je to „zlatý vek”, kedy sa bilancuje a hodnotí. Ty ako hodnotíš svoj život, svoju kariéru a prácu?

Možno som nezodpovedný, ale pre mňa 40 rokov neznamená príliš veľa. Nerád hodnotím sám seba a nerád bilancujem, som príliš dobrodružný typ, radšej sa orientujem na výzvy a na budúcnosť. Ale tá moja dobrodružná povaha sa vzťahuje na môj duševný život. Narodenie syna a dcéry ma naplnilo novou energiou a omladilo ma.

Patríš medzi najlepších prekladateľov antickej literatúry do maďarčiny. Poznajú ťa aj za hranicami Európy? Nakoľko ti v tom pomáha internet?

Maďarská literatúra je nesmierne bohatá. Aj jej druhá línia je kvalitnejšia, ako literatúry niektorých takzvaných významnejších národov. Práve preto aj jej preklady sú vysoko kvalitné. Na preklady antickej literatúry sa opováži len málokto, ale mám niekoľkých rovesníkov–kolegov, ktorí sú mimoriadne talentovaní, ako napríklad Imre Kőrizs alebo Attila Havasi. A či ma poznajú v Amerike tamojší Maďari? Dnes pomocou internetu môžeš získať priateľov aj z druhého konca sveta: takto som sa spoznal a stali sme sa priateľmi s hudobným skladateľom Condradom Cummingsom z New Yorku – jeho opera ma inšpirovala k napísaniu dlhej básne. Moje hudobné recenzie a eseje, ale aj básne sa práve cez internet dostávajú k príjemcom a generujú virtuálne priateľské rozhovory. Preklad je však najnárodnejším literárnym žánrom, odkiaľ niet cesty ďalej. Povedal by som, že preklady sú metaforickou slepou uličkou.

Základnou otázkou ale je: aké úlohy zohráva preklad a aký je jeho význam? Vznikne prekladom nové dielo? Prekladateľov často kritizujú za to, že ich preklady nie sú verné originálu, dostávajú iný význam, iný obsah…

Úloha prekladu je totožná s úlohou literatúry: keď ju definujeme, dostávame sa k jej významu. Má aj dobyvateľskú, zverejňujúcu úlohu, ale tá sa prejavuje hneď pri výbere, v jej jazykovej determinovanosti, že text je schopný dýchať a žiť s literatúrou svojej doby. Preklad je živý organizmus, nie je muzeálnym dielom, ktoré charakterizuje kultový obdiv. Vernosť je etickou záležitosťou: prekladateľ sa snaží zachovať podstatu sveta, z ktorého pramení pôvodný jazyk, popritom si je ale vedomý vlastných predsudkov, a keďže cestovanie v čase je len snom, vyskytuje sa veľa hmlistých, nejasných vzťahov. Tradícia hrá takisto veľkú úlohu, ako umelecká etika: za etiku označujem aj to, že preklad má svoju umeleckú vernosť, má svoju váhu, ktorú má v prameňovom texte, v literatúre. A túto váhu, túto podstatu musíme zachovať aj v preklade, podľa našich najlepších vedomostí.

Prekladať antickú literatúru do slovenského jazyka dnes nie je v móde, málo prekladateľov „sa hrá” s týmito textami. Nemáš slovenských kolegov – prekladateľov, ktorí by boli ochotní urobiť preklady „nemravnej” erotickej latinskej literatúry do slovenčiny, ako si to urobil ty do maďarčiny?

Slovenskej literatúre sa nevenujem, ale viem, že sa v tomto smere môže opierať o české tradície. Takže jednak to Slováci majú ľahšie, lebo sa majú o čo oprieť, jednak to môže byť zložitejšie, aby sa celý mechanizmus prekladu nestal epigónstvom. Vidieť to napríklad aj na prekladoch do češtiny a slovenčiny, tieto dva jazyky totiž majú iný jazykový, básnický rytmus. Pravidlá slovenskej prozódie pri prekladoch antickej literatúry v modernej básnickej tvorbe neexistujú. Túto rozporuplnosť by som si nevedel predstaviť v maďarčine: bolo by to pre mňa neprirodzené. Ale nie som povolaný k hodnoteniu, riešeniu a posúdeniu takýchto problémov. A neprekladám len erotické básne a texty, ale aj Cicera, Quintiliána a latinské texty Petrarcu, len na tie sa zabúda.

V tvojich básňach ako aj v prekladoch hrá dosť veľkú úlohu erotika, nahé telo, sex, čo občas pomýlene označujú za pornografiu. Ako to vidíš ty? Erotické, frivolné básne a príbehy sú menej ako básne, elégie a ódy klasikov?

Moje preklady erotických básní vznikali v období, keď sa erotika, nahota a sexualita stali v maďarskej literatúre kľúčovým problémom. Vtedy napísal Péter Esterházy svoju „Jednu ženu“, ktorým sa stala maďarská literatúra dospelou. Dnes si myslím, že sexualita v literárnych dielach už nikoho nepoburuje, nech je prítomná v akejkoľvek forme a tvare. V dobe internetu sa aj táto téma zdegradovala na nudnú a nezáživnú. Ale je to aj dobré: prinesie väčšiu toleranciu, prejaví sa ľudská prirodzenosť a zmizne pretvárka. Treba vnímať vášeň textu, nie len tematickú kuriozitu, ktorá nás k nemu povrchne láka.

Dnes tvrdia, že literatúrou, literárnym dielom sa stalo všetko, aj grafity, aj emailová správa, aj blogy. Je to pravda?

Záleží od toho, o čom je reč v texte. Ja som prekladal aj latinské grafity, ktoré ale boli písané vo forme distichonu, lebo boli básne. Avantgardné a neoavantgardné umenie doviedlo svoju hru pretvárania nájdených vecí do umenia až do krajnosti.

Dali by sa podľa teba preložiť tvoje preklady do slovenčiny?

Preklad prekladu sa robí len vtedy, keď neexistuje človek, ktorý by poznal daný jazyk. V histórii prekladov sme dlhodobo mali preklady Shakespeare-a z nemčiny alebo Miltona z latinčiny. Dnes pri prekladoch veríme dobrým angličtinárom. Aj medzi slovenskými prekladateľmi sú dobrí latinčinári, čo môžem dosvedčiť, lebo som študoval v Bratislave.

Aké máš plány do budúcna?

Na Festivale kníh 2013 v Budapešti vyšiel môj jediný preklad z taliančiny od P. P. Pasoliniho: Náboženstvo mojej doby (La religione del mio tempo – Korom vallása, Kalligram, 2013), ktorý sa na rebríčku bestsellerov zo svetovej literatúry umiestnil na štvrtom mieste. (Rebríček zostavili erudovaní literárni kritici z časopisu Magyar Narancs). Tento výsledok prekvapil aj mňa, možno budem pokračovať aj v tomto smere. Pracujem na druhom diele antológie básní stredoeurópskych humanistov, prvý diel bol venovaný 100 talianskym básnikom a bolo vydané pod názvom Roh Amalthey (Amalthea szarva, Kalligram, 2012). K tomu som dostal aj štipendium. Pripravujem jeden subjektívny operný bedeker ako aj jednu literárnu monografiu. Rukopis mojej piatej básnickej zbierky, ktorú som písal väčšinou počas pobytu v Nemecku, som práve poslal vydavateľovi.

Diela:

Nút (básne), Kalligram, 1993
Csehy Zoltán alagyái, danái és elegy-belegy iramatai (básne), Kalligram, 1998
Hecatelegium (básne), Kalligram, 2006.
Homokvihar (básne), Kalligram, Bratislava, 2010

Preklady:

Amalthea szarva (Száz itáliai humanista költő) – Roh Amalthey – 100 talianskych humanistických básnikov), Kalligram, Bratislava, 2012

Hárman az ágyban (Görög és latin erotikus versek) – Traja v posteli (Grécke a latinské erotické básne) Kalligram, Bratislava, 2000

Antonio Beccadelli: Hermaphroditus, Kalligram, Bratislava, 2001

Stratón: Kölyökmúzsa (Múza fagan), Kalligram, Bratislava, 2002

Marcus Valerius Martialis: Költők, ringyók, pojácák (Básnici, štetky, kaukliari), Kalligram, Bratislava, 2004.

Francesco Petrarca: Orpheusz lantja, Dávid hárfája (Lutna Orfea, Harfa Davidova), Kalligram, Bratislava, 2004

Kossár

    Related Posts

    Velikán Sándor Márai, rodák z Košíc
    199. výročie narodenia Mihálya Tompu
    Kálmán Mikszáth a slovenskí rodáci