Pi, 19. apríla 2024.

„Večera pre šťastie“ a iné novoročné tradície

Silvestrovská noc a jej priebeh je ešte aj dnes obostretá tajomnosťou. Aj v maďarskej kultúre sa s poslednou nocou roka spája veľa ľudových povier, žartov, ako aj vešteckých praktík. V dnešnej dobe si v túto noc väčšinou ľudia obliekajú rôzne smiešne masky i kostýmy a otvára sa šampanské. Ale aké ľudové tradície boli typické pre toto obdobie v minulosti?

Šošovica, prasiatko, pagáčiky

image1Podľa maďarských povier ten, kto na nový rok zje jedlá zo šošovice alebo iný zrnitý pokrm, bude bohatý a šťastný po celý rok. V tento čas je priam povinnosťou mať na stole aj prasaciu pečienku, prasiatko totiž rýpe zem pred seba, čím „vyhrabe šťastie“ pre majiteľa. Sliepka však hrabe zeminu za seba, a toto prináša nešťastie.

V niektorých krajoch sa v tento večer piekli tradičné pagáčiky. Do jedného z pagáčikov sa vložil peniaz, a kto peniaz našiel, toho čakalo nasledujúci rok veľké šťastie. Dôležité bolo ale pagáčiky zjesť ešte v hodinách starého roka.

Prílev peňazí sa podľa povier Maďarov dalo dosiahnuť aj inými spôsobmi. Gazdovia o polnoci vytiahli vedro vody zo studne, čo nazývali „zlatou vodou“ (maď. aranyvíz). Kto pil z tejto vody, toho vraj čakalo bohatstvo.

Veštby lásky zo Sedmohradska

image2V tento čas bolo obľúbenou činnosťou dievčat varenie knedličiek (maď. gombócfőzés) a veštenie z nich. Dievčatá vkladali do haluškového či iného druhu cesta (napr. parených buchiet) papieriky s mužskými menami. Vyformovali z nich presne 13 guliek, z ktorých jedna ostala prázdna. Presne o polnoci hodili tieto guľky do horúcej vody a guľka, ktorá sa vynorila ako prvá, ukrývala meno ich budúceho milého. Ak dievča si vybralo prázdnu guľku, v novom roku nemohla rátať s vážnou známosťou.

Prasiatka im pomáhali aj pri veštbe ohľadom ich vydaja. Dievčatá vybehli ku chlieviku, kopli do jednej strany chlieva a keď prasatá začali krochkať bolo isté, že dané dievča sa v novom roku vydá. V tento novoročný čas nechýbali ani žarty, ktoré boli namierené voči starým dievkam. Mladíci postavili slamené bábky pri tých domoch, kde bývalo staršie dievča. Niekedy vyliezli aj na strechu domu, a tam uložili slamenú bábku. Keď gazda zbadal mladíkov ešte včas, zobral im rebrík, a vrátil im ho len na druhý deň. Mladíci teda za trest museli celú noc ostať na streche.

Zákaz pracovať

V silvestrovský deň mala gazdiná zakázané prať či vešať prádlo, lebo podľa povier to prinesie smrť nejakému človeku. Je zakázané v tento čas aj vyniesť smeti, lebo tým vynesieme z domu aj šťastie.

Preložené z originálu: Szerencsevacsora – újévi hagyományok, jóslások

    Related Posts

    Sviatok svätého Michala v maďarskej ľudovej tradícii
    Pravidlá vinobrania a niekoľko dobrých rád pre zberačov
    Vianočné zvyky a tradície