Kým v maďarskom národnom povedomí je osoba vodcu protihabsburského stavovského povstania Františka II. Rákócziho vnímaná pozitívne, naopak Slováci túto historickú osobnosť posudzujú skôr negatívne. Obraz vytvorený o Františkovi II. Rákóczim je teda u týchto dvoch národov značne protikladný, pričom v prípade Rákócziho povstania ide o takú udalosť našich spoločných dejín, ktorá by mala skôr posilňovať spolupatričnosť Maďarov a Slovákov, ako vytvárať nezhody.
Protihabsburské stavovské povstanie vedené Františkom II. Rákóczim (II. Rákóczi Ferenc) trvalo od roku 1703 do roku 1711. Ide o povstanie celoštátneho rozmeru, ktoré vyvieralo z nespokojnosti celej uhorskej spoločnosti. Práve kvôli tomu sa ku skupine kurucov s veľkým nadšením pridávali nielen predstavitelia šľachty, ale aj samotní poddaní – Maďari, Slováci, Rusíni, reformovaní, katolíci či evanjelici. Tento fakt odzrkadľovalo aj samotné Rákócziho vojsko. Síce vojenskí dôstojníci boli šľachtického pôvodu, veľkú časť bojovníkov tvorili však jednak vojaci prepustený z pohraničných pevností, ktorí sa ocitli v pozícii poddaných, a jednak poddaní a sedliaci, ktorí prišli o svoje živobytie.
Kto boli kuruci a labanci?
Kuruc (maď. kurucok) bol protihabsburský povstalecký vojak, z oblasti Uhorska. Pojem kuruci sa používal najmä koncom 17. storočia, avšak napr. František II. Rákóczi tento termín pre označovanie vlastných vojsk nepoužíval. Protivníkmi kurucov boli vojská Habsburskej monarchie, nazývaní tiež labanci (maď. labancok).
Bojovníci vo vojsku Rákócziho teda nehovorili len po maďarsky, ale aj po nemecky, rusínsky, a taktiež aj po slovensky. Napríklad z toho dôvodu boli aj rôzne proklamácie kuruckého vojska vydávané vo viacerých jazykoch (medzi inými aj v slovenčine). Zároveň aj komunikácia medzi jednotlivými oddielmi vojska prebiehala prispôsobiac sa materinskému jazyku účastníkov. Kurucké hnutie sa teda kľudne môže označiť ako „multikultúrna iniciatíva“. Základom je fakt, že povstanie sa odohralo ešte pred národným obrodením a rozšírením ideológie nacionalizmu, keď sa samotná šľachta v Uhorsku pokladala za prívržencov etnicky nevymedzenej Natio Hungarica, uhorská inteligencia sa zas považovala za prívržencov tzv. identity hungarus. Pri udalostiach protihabsburského stavovského povstania národná dimenzia prakticky nehrala rolu, veď aj samotní nemecky hovoriaci obyvatelia Horného Uhorska sa postavili na stranu kurucov, a nie na stranu labancov.
Podľa niektorých vedeckých výskumov slúžilo vo vojsku Rákócziho približne 6000 slovenských vojakov, čo určite nie je malé číslo. Nie je teda zvláštnosťou, že sa aj v slovenskej ľudovej tvorbe zachovali piesne s tematikou kuruckých bojov. V tomto období sa po celom Uhorsku rozšírilo veľa kuruckých piesní a to vo viacerých jazykových variantoch.
Zvlášť veľké nádeje vkladali do Rákócziho povstania slovenskí evanjelici, ktorí tak dúfali v zánik rekatolizačného tlaku z Viedne. Slovenský evanjelický biskup Daniel Krman patril jednoznačne medzi prívržencov stavovského povstania, o čom svedčí veľa jeho zachovaných spisov pochádzajúcich z tohto obdobia.
Osobitým javom Rákócziho povstania a vzťahu Slovákov k tejto udalosti je osoba Juraja Jánošíka. Jánošík je v slovenskom povedomí národným hrdinom, ktorý prepadával a okrádal hlavne maďarskú šľachtu, tým pádom dostala jeho osoba akúsi národnú dimenziu. Dobrým príkladom toho je udalosť, keď v roku 2008 František Kašický (vtedajší minister obrany vlády Roberta Fica) povýšil Jánošíka do hodnosti majora in memoriam.
Samotný premiér Robert Fico viackrát zdôraznil, že Juraj Jánošík je pre neho vzorom. Zaujímavosťou ale je, že mladý Jánošík bol oddaným účastníkom Rákócziho povstania, sám bol vojakom v kuruckom vojsku. Potom ako ho po bitke pri Trenčíne zajali, bol nútený slúžiť v cisárskom vojsku labancov. Až po zrušení vojenskej povinnosti sa dal na cestu zbojníka, až napokon dospel k smutnému osudu lúpežného vraha.
Aj napriek multikultúrnemu charakteru Rákócziho povstania prihliadajú dnes Maďari na túto historickú udalosť s veľkou národnou hrdosťou. V osobe vodcu povstania – Františka II. Rákócziho vidia skutočného maďarského národného hrdinu. Oproti tomu Slováci ešte aj v tom najlepšom prípade prihliadajú na osobu Rákócziho skôr ambivalentne. Chyba ale nie je v osobe Rákócziho a v povstaní kurucov, ale skôr v slovenskej interpretácií jednotlivých udalostí uhorských dejín.
Preložené z originálu: Attila Simon: Csupán magyar nemzeti küzdelem volt-e a Rákóczi-szabadságharc? IN: Felvidéki vagyok, vagy szlovákiai?
