Št, 28. marca 2024.

Sándor Márai a jeho láska k herečke Klári Tolnay

Po skončení 2. svetovej vojny rozkvitla na ruinách zničenej Budapešti láska slávneho maďarského spisovateľa Sándora Máraiho a maďarskej herečky Klári Tolnay. Ovocím ich tajného mileneckého pomeru sa stala séria vášnivých veršov.

„Pamätáte sa ešte na kaviareň Múzeum Kávéház, na rohu ulice Sándor utca? Budem tam zajtra, v utorok popoludní o 16:00 hodine, keďže je to teraz blízko k Vám. Ak nemôžete prísť, nechajte odkaz u domovníka, kedy a kde Vás môžem uvidieť? Nehnevajte sa, mám zlú náladu, za čo sa Vám vopred ospravedlňujem. Dovidenia!“

Hore uvedené riadky napísal známy maďarský spisovateľ Sándor Márai herečke Kláre Tolnay. 45-ročný Márai bol už toho času viac ako 20 rokov ženatý. Klári Tolnay zas bola ešte vydatá za maďarského režiséra Ákosa Ráthonyiho, ktorý po skončení 2. svetovej vojny opustil územie Maďarska. Po krvavej bitke rozkvitla na ruinách Budapešti láska Máraiho a populárnej maďarskej herečky. Napriek tomu, že ich vzťah netrval dlho (Tolnay už v roku 1946 žila s iným mužom, maďarským hercom Ivánom Darvasim), ich láska priniesla svoje ovocie v podobe zbierky veršov, ktorú herečke napísal Márai.

V prípade Máraiho však nešlo o jeho prvý mimomanželský vzťah. V 1940-tich rokoch udržoval vášnivý pomer s inou maďarskou herečkou, Máriou Mezei. Ukončenie vzťahu prežívala herečka veľmi ťažko a ešte dlhý čas uchovávala spomienku na spisovateľa.

5847

Posledné bydlisko Máraiho v Maďarsku bolo v Budapešti na ulici Rómer Flóris utca medzi rokmi 1945-48, o čom svedčí aj umiestnená pamätná tabuľa. V životopisnej knihe herečky Klári Tolnay sa však píše, že v roku 1945 sa spisovateľ s manželkou dočasne presťahovali do obce Leányfalu (pri Budapešti), keďže ich byt na ulici Mikó utca zbombardovali. Po bitke o Budapešť v roku 1945 sa naskytol takýto smutný pohľad na ulicu Rómer Flóris utca.

Herečka Klári Tolnay

Maďarská herečka Klári Tolnay sa narodila 17. júla 1914 v obci Mohora (Novohradská župa) pod menom Rózsi Tolnay. Pochádzala z majetníckej rodiny. Po tom, ako podnikateľské aktivity jej otca rad za radom zlyhali, rodina ochudobnela. Rózsi Tolnay navštevovala školu pre mníšky, neskôr ju ale príbuzní povolali do Budapešti, aby mohla chodiť do divadla, na kultúrne akcie, na plesy a do spoločnosti, a mala možnosť sa zoznamovať s novými ľuďmi.

tolnay_klari1

Maďarská herečka Klári Tolnay (1914-1998).

Rózsi Tolnay sa chcela stať herečkou, a tak sa zúčastnila rôznych pohovorov. Prihlásila sa aj na úlohu štatistu do maďarského filmového štúdia Hunnia Filmgyár. Na jar v roku 1934 si zahrala rolu dievčiny s krúžkami v maďarskom filme Lila akác. Na tomto mieste sa dopočula o tom, že divadlo Vígszínház vypísalo prijímacie skúšky pre začiatočníkov. Tolnay sa preto prihlásila na konkurz. Počas pohovorov nebola vôbec nervózna, keďže nedúfala, žeby ju na herectvo zobrali. Mýlila sa, a napokon bola jednou z tých šťastlivcov, ktorí sa dostali do divadla. Po nastúpení jej následne poradili, aby si svoje krstné meno zmenila na Klári Tolnay.

Jej herecký talent sa veľmi rýchlo preukázal a mladá herečka dostávala jednu rolu za druhou. Účinkovala vo filmoch aj na divadelnej scéne. Práve vďaka nakrúcaniu filmov sa zoznámila so svojim budúcim manželom, maďarským režisérom a scenáristom Ákosom Ráthonyim, ktorý jej začal vášnivo dvoriť a neskôr ju požiadal aj o ruku. Zosobášili sa 26. septembra 1936.

Tiszavirág_Tolnay_Klári

Klári Tolnay vo filme Tiszavirág (1939).

V roku 1940 sa im narodila dcéra Zuzana. Klári Tolnay však naďalej pokračovala v práci. Toho času bola jednou z najzamestnanejších herečiek v Maďarsku. Počas 2. svetovej vojny sa narodilo druhé dieťa Tolnay a Ráthonyiho, chlapček sa však narodil predčasne, a tak jeho život nevedeli zachrániť. Po tom, ako sa skončila 2. svetová vojna Ráthonyi odišiel do zahraničia, Klári Tolnay ho však nenasledovala.

Život Sándora Máraiho

Marai_Lola_ketten

Sándor Márai s manželkou Ilonou Matzner

Sándor Márai sa narodil 11. apríla 1900 v Košiciach pod menom Sándor Károly Henrik Grosschmid. Priezvisko Márai prijal len neskôr. Ako mladík veľmi ťažko znášal prísne školské prostredie. Po tom, ako viackrát zmenil školu, zmaturoval napokon na katolíckom gymnáziu v Prešove.

Hoci bol Márai mimoriadne talentovaným, jeho rodine sa nepáčilo, že sa chce venovať písaniu. Márai sa ako 18-ročný presťahoval do Budapešti. Krátko na to vydali jeho prvú zbierku básní. V roku 1919 pracoval ako novinár. Po zániku Maďarskej republike rád začal štúdium v Nemecku. V roku 1923 sa z Nemecka presťahoval do Budapešti. Toho roku sa oženil aj so svojou láskou Ilonou Matzner, nazývanou Lola. Mimochodom práve manželke Máraiho vďačíme za recept známej maďarskej sladkosti Palaciniek Gundel/Gundel-palacsinta.

Márai sa s manželkou onedlho presťahovali do Paríža, kde žili päť rokov. Následne sa znovu vrátili do Budapešti. V tom čase bol už Márai známym a uznávaným spisovateľom. Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami bolo pre Máraiho mimoriadne plodným spisovateľským obdobím. Práve v tom čase napísal diela ako Egy polgár vallomásai (Spoveď mešťana) či Szindbád hazamegy. Neskôr, keď už žil v Spojených štátoch amerických, sťažoval sa na to, že už nemá toľko inšpirácií na písanie ako kedysi, on, ktorý dokázal písať ešte aj počas bitky o Budapešť.

V roku 1936 požiadal Márai svoju manželku židovského pôvodu, aby prijala katolícku vieru, a požiadali cirkev o požehnanie ich manželstva. Spisovateľ totiž vedel, že jedine takýmto spôsobom môže zachrániť svoju manželku pred budúcimi hrozbami.

Márai a Klári Tolnay

tolnay_m__rai

Klári Tolnay s hercom Andorom Ajtaym v divadelnej hre Sándora Máraiho Varázs. Divadlo Vígszínház, 1945.

Po bitke o Budapešť a po oslobodení (ktoré bolo spojené so sovietskou inváziou), predviedlo maďarské divadlo Vígszínház v roku 1945 divadelné dielo Máraiho s názvom Varázs. Hlavnú ženskú úlohu získala hviezda divadla, maďarská herečka Klári Tolnay. Práve tu sa slávny spisovateľ a herečka zoznámili, a neskôr sa medzi nimi vytvoril tajný milenecký pomer. Ich vzťah sa im podarilo tak dobre utajiť, že sa o ňom verejnosť dozvedela len v roku 1988, potom ako bola uverejnená životopisná kniha herečky Tolnay. V knihe sa herečka vyjadrovala o ich vzťahu veľmi decentne a opatrne:  „Miesto našich prechádzok bol väčšinou prievanisto-veterný breh Dunaja. Veľa sme sa rozprávali, jeho slová som zamilovane vpila, vážila som si ho. Naučil ma mnohým veciam: logickému mysleniu, vyberanému štýlu, výrečnosti. Márai ako vynikajúci prednášateľ neustále demonštroval veci, jeho príbehy boli ilustratívne.“ (László Párkány: Tolnay Klári egyes szám első személyben, 1988).

Romantický vzťah známeho spisovateľa a herečky priniesol aj literárne ovocie. Márai napísal zbierku básní pod názvom Ismeretlen kínai költő (Neznámy čínsky básnik). Vo fiktívnom príbehu sa bezvýznamný a chudobný čínsky básnik potuluje biednym životom ďaleko od hlavného mesta, keďže ho pravdepodobne z literárneho života vykázali jeho politickí nepriatelia a literárni súperi. Tento básnik píše svoje básne vzdialenej žene – tanečnici v hlavnom meste, ktorá je podobná bývalým cisárskym tanečniciam a herečkám.
21. decembra 1945 zazvonil poštár v dome Klári Tolnay a odovzdal jej menovanú zbierku básní. Zbierka pozostávala z desiatich básní, jednou z nich bola aj nasledujúca báseň:
„Negyvenhat éves vagyok és sovány,
Már sok éve tengek így ostobán.
A falu végén élek és lomha
Csendben a tücskök szólnak csal dalomba,
Fejem fölött a felhők és vadludak
Húznak. Mutatjuk hozzád az utat.“ 

Preložené z originálu: A világháború utáni Budapesten folytatott titkos viszonyt a híres író és az ünnepelt színésznő