László Kubala sa narodil 10. júna 1927 v Budapešti, zomrel 17. mája 2002 v Barcelone. Vynikajúci futbalista, ktorý mal štátne občianstvo troch krajín: Maďarska, Československa a Španielska. Pod prezývkami Kuksi či Laszy pôsobil v nasledujúcich kluboch: 1944: Ganz TE 9 zápasov, dva góly, 1945–1946: Ferencváros TC 49 (27), 1946–1948: ŠK Slovan Bratislava 33 (14), 1948–1949: Vasas SC 20 (10), 1949–1950: Pro Patria, 1951–1961:FC Barcelona 329 (256), 1963–1965: RCD Espanyol 29 (7), 1966–1967: FC Zürich. Jeho reprezentačné obdobia a krajiny: 1946–1947: Československo 6 (4),1948: Maďarsko 3 (0), 1953–1961:Španielsko 19 (11),1953: výber Európy 1 (2) ,1954–1993: Katalónia 4 (4). Ako tréner pomohol týmto mužstvám: 1961–1963: FC Barcelona, 1963–1966:RCD Espanyol, 1966–1967: FC Zürich, 1968: Toronto Falcons, 1968–1969: Cordoba CF, 1969–1980: Španielsko, 1980–1982: FC Barcelona, 1982–1986: Al-Hilal, 1986–1987: Real Murcia, 1987–1988: CD Málaga, 1988–1989: Elche CF, 1992: olympijské mužstvo Španielska, 1995: Paraguay. Magazín World Soccer v decembri 1999 ho zaradil medzi 100 najlepších futbalistov 20. storočia.
Útek kvôli povolávacím rozkazom
Jeho rodičia sa narodili v Budapešti, avšak otec pochádzal zo Slovenska. Kubalov starý otec z otcovej strany pochádzal z Veľkých Turian. Matka slávneho futbalistu pôvodom bola Poľka, s maďarskými i slovenskými koreňmi. Ladislav Kubala sa považoval za svetoobčana, nakoľko pôsobil v reprezentáciách troch štátov. Prvým klubom Lászlóa Kubalu bol Ganz TE, kde medzi 14-16-ročnými hral už ako 11-ročný. Keď mal 18 rokov, stal sa hráčom slávneho Ferencvárosu. Tam sa stretol so Sándorom Kocsisom, s ktorým hrával ešte aj vo svetovom klube FC Barcelona. Keď na ďalší rok dostal povolávací rozkaz, ušiel do Československa. V roku 1946 mu zomrel otec, s matkou sa presťahoval do Bratislavy. Tam hral za ŠK Slovan Bratislava. Nemal ani dvadsať rokov, keď si za ženu vzal dcéru svojho trénera Annu Daucik. Hneď nato získal štátne občianstvo Československa. Za národné mužstvo Československa odohral šesť zápasov, v ktorých strelil 4 góly. Tak sa začala jeho medzinárodná kariéra.
Onedlho dostal však aj československý povolávací rozkaz, pred ktorým utiekol do Maďarska. Začal rokovať so svojím bývalým klubom FTC, no prišla výhodnejšia ponuka zo strany klubu Vasas – a Kubala sa stal hráčom tohto budapeštianskeho mužstva. Počas tohto pôsobenia trikrát reprezentoval Maďarsko. Keď komunisti prevzali moc, Kubala podplatil niekoľkých pašerákov, ktorí ho uniesli do Talianska.
Za tento jeho čin ho dal Maďarský futbalový zväz potrestať Medzinárodnou futbalovou federáciou (FIFA) na dva a pol roka. V Taliansku z tam žijúcich Maďarov zorganizoval mužstvo Hungária. Tento tím v prípravnom stretnutí zdolal Real Madrid 4:2 v Madride! Ale to nebol iba jediný úspech Hungárie. Tá zdolala aj španielsku reprezentáciu, ktorá sa práve pripravovala na futbalové majstrovstvá sveta 1950, ba zvíťazila i nad Espanyolom. Práve tento posledný zápas bol dôležitým medzníkom vo futbalovej kariére Kubalu. Na zápase totiž boli prítomní aj poprední funkcionári FC Barcelona. Po stretnutí ponúkli Kubalovi zmluvu hrať za katalánsky klub. Budapeštiansky rodák zmluvu podpísal 15. júna 1950. Týmto začal novú, už tretiu éru vo svojej kariére. Proti disciplinárnemu rozhodnutiu FIFA vystúpil aj španielsky diktátor Franco, výsledkom čoho bolo skrátenie trestu.
Boj klubov o Kubalu
Kubalu chcelo niekoľko mužstiev: Pro Patria, milánsky Inter Milan a tiež aj Turín. Kubala vlastne súhlasil, že odohrá za Turín jeden priateľský zápas, no kvôli chorobe svojho syna zmeškal odlet lietadla. Cestou späť sa lietadlo zrútilo, na palube zomreli všetci cestujúci. Kubala do roku 1963 zostal v Barcelone. Počas tohto obdobia 19-krát reprezentoval Španielsko. Po ukončení hráčskej činnosti v Barcelone pôsobil ako hrajúci manažér v mužstve Espanyolu, ďalej v FC Zürich a Toronto Falcons. Kariéru ukončil v roku 1968.
Ako tréner pôsobil vo viacerých kluboch. Jednak v Španielsku, no i Saudskej Arábii i u reprezentačného tímu Paraguaya. Počas 11 rokov bol kormidelníkom španielskeho reprezentačného tímu, s ktorým má bilanciu: 68 zápasov — 31 výhier, 21 remíz, 16 prehier, so skóre 98:59. Pod jeho vedením sa dostali Španieli na MS 1978, na ME 1980 a získali olympijské zlato v roku 1992. Kubala zomrel v roku 2002 v Barcelone.
Kubala mal obrovský vplyv na mnohých hráčov. Finančne podporoval napríklad aj Ferenca Puskása, predovšetkým v jeho začiatkoch, keď sa dostal do Španielska. Kubala ponúkol Barcelone Sándora Kocsisa, Zoltána Czibora, Kaszása i Szalayho.
Kubala nehral dlho v maďarskom národnom tíme. A veľa nespravil ani preto, aby Maďarsko bolo prvým mužstvom, ktoré zdolá Angličanov v štadióne Wembley. V roku 1953 sa usporiadal zápas medzi najlepšími Angličanmi a výberom ostatnej Európy. Do európskeho výberu nominovali siedmich Maďarov, no oni odmietli hrať, lebo o mesiac neskôr reprezentácia Maďarska mala nastúpiť proti Anglicku, a nechceli pomôcť inému tímu, aby maďarská jedenástka ako prvá zdolala anglický národný tím na britskej pôde. Kubala využil príležitosť a na ominóznej prehliadke strelil dva góly. Angličania vyrovnali v posledných minútach, no o mesiac nato Angličania prehrali s Maďarskom v pamätnom zápase 3:6.
Na majstrovstvách sveta si nezahral
V roku 1954 si zahral hlavnú úlohu vo svojom životopisnom filme Los ases buscan la paz (Odborníci hľadajú mier). Mladého futbalistu politika vyháňa z futbalu, zo Slovenska utečie do Maďarska, odkiaľ sa dostane do Španielska, kde sa stáva hráčom FC Barcelona. Tento film poukazuje na spojenie medzi studenou vojnou a futbalom. Vo filme sa objaví všetko, čo má negatívny vplyv na talentovaného futbalistu vo východnom bloku. Ukazuje ostrý kontrast medzi Kubalom, jeho kamarátmi a komunistickým režimom.
Azda najväčšou bolesťou pre Kubalu bolo to, že hoci hral v troch reprezentáciách, nikdy si nezahral na majstrovstvách sveta. V roku 1962 odohral niekoľko kvalifikačných zápasov, no rovnako ako Alfredo Di Stéfano aj on sa zranil pred finálovými bojmi. Odcestoval do Chile, ale nenastúpil ani na jedno stretnutie. Koncom osemdesiatych rokov Joan Manuel Serrat zhudobnil jeho futbalovú veľkosť. Katalánsky spevák-skladateľ videl hrať Kubalu ešte vo svojom detstve, a práve na základe toho skomponoval svoju skladbu.
Názor fanúšikov: najlepší hráč klubu!
Pri príležitosti 100. výročia založenia Barcelony v roku 1999 ho fanúšikovia zvolili za najlepšieho hráča v histórii klubu. Tým sa Kubala dostal pred hráčov ako Johan Cruyff, Diego Maradona, Romario alebo Christo Stoičkov. Okrem toho španielski novinári ho zvolili za druhého najlepšieho španielskeho hráča 20. storočia. Jedine Alfredo Di Stéfano ho predbehol. Španielsky kabinet mu daroval športový Veľký kríž.
Plánovalo sa, že Kubalovo meno bude niesť niektorý futbalový štadión v Španielsku. Tento plán žije vlastne dodnes. Legendy hovoria o tom, že Kubala vo svojej dobe mal taký vplyv na futbal ako napríklad David Beckham koncom 20. storočia. V časoch hráčskej kariéry Lászlóa Kubalu prudko vzrástol počet fanúšičiek, práve preto bolo potrebné kapacitu 20-tisícového štadióna niekoľkonásobne zvýšiť. 24. septembra 2009 na ústrednom mieste štadióna Nou Camp odhalili sochu jedného z najpopulárnejších hráčov klubu Lászlóa Kubalu. Tvorcom dvojmetrovej sochy je Montserrat García Rius, a pri slávnostnej príležitosti odhaľovania sochy bolo prítomných asi 20-tisíc fanatikov futbalu. Slávnostnej akcie sa zúčastnili poprední vedúci predstavitelia klubu FC Barcelona, slávnostnú reč predniesli Joan Laporta, Ramon Alfonsera, László Kubala mladší i Antal Dunai. „Je pre mňa veľkou cťou, že som sa mohol zúčastniť na odhalení sochy Laciho, alebo ako Kataláni hovoria Lasiho. Poďakoval som sa za pozvanie a o Kubalovi som povedal to, čo vlastne všetci vedia, čo ho poznali: bol vynikajúcim hráčom a fantastickým človekom. Som hrdý na to, že som ho mohol poznať, a myslím si, že ako Barcelona, tak aj Kubala je výnimočný vo histórii futbalu!“ povedal Dunai.
Pri príležitosti 85. výročia narodenia Lászlóa Kubalu majitelia Akadémie Vasas Kubala dali postaviť bronzovú sochu veľkého hráča v Športovom centre Vasasu SC na Fáyho ulici v Budapešti. Sochu vyhotovil László Kutas, sochár ocenený Wiesenthalovou cenou, člen medzinárodnej poroty Danteho bienále v Ravenne. Slávnostné odhalenie sochy sa konalo 15. júna 2012, 52 rokov nato, čo Kubala podpísal zmluvu s FC Barcelona. Sochu odhalili syn Kubalu Carlos Kubala a Enrique Pastor de Gana, splnomocnenec Španielkeho kráľovstva v Maďarsku.
KUBALA – HRÁČ
4 X španielsky majster (1952, 1953, 1959, 1960),
5 X víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953, 1957, 1959),
2 X víťaz PVP (1958, 1960),
1 X finalista Ligy majstrov (1961),
1 X člen európskeho výberu (1953).
KUBALA — TRÉNER
Na MS 1978 10. miesto so španielskou reprezentáciou,
ME 1980 — 7. miesto,
Majster Saudskej arábie (1985, 1986),
Olympijský víťaz (1992).
Jeho zápasy za československú reprezentáciu:
1. 27. 10. 1946, Viedeň: Rakúsko 4 – 3, priateľský
2. 20. 6. 1947, Kodaň, Dánsko 2 – 2, priateľský
3. 31. 8. 1947, Praha, Poľsko 6 – 3, priateľský
4. 21. 9. 1947, Bukurešť, Rumunsko 6 – 2, priateľský
5. 5. 10. 1947, Praha, Rakúsko 3 – 2, priateľský
6. 14. 12. 1947, Bari, Taliansko 2 – 0, priateľský
Jeho zápasy za maďarskú reprezentáciu:
1. 23. 5. 1948, Tirana, Albánsko 0 – 0,Balkánsky pohár
2. 24. 10. 1948, Bukurešť, Rumunsko 5 – 1, Balkánsky pohár
3. 7. 11. 1948, Sofia, Bulharsko 0 – 1, priateľský
Zostavil a preložil: Béla Susla
