Pi, 29. marca 2024.
Starý most z Mostaru

Šialenec alebo génius?

Csontváry Kosztka Tivadar (Teodor Kostka) bol jedným z najoriginálnejších maliarov slávnej epochy prelomu 19. a 20. storočia. Jeho tvorba je o to zaujímavejšia, že maľovaniu sa začal naplno venovať až v relatívne neskorom veku, ako štyridsaťročný, a skutočne známym a uznávaným sa v Uhorsku, Maďarsku i vo svete stal až niekoľko desaťročí po svojej smrti.

Csontváry sa narodil v roku 1853 v Sabinove (Kisszeben) v Šarišskej župe. Jazykové prostredie, v ktorom sa v detstve pohyboval, bolo prevažne slovenské, otec ho v detstve viackrát poslal k vzdialeným príbuzným na Dolnú Zem, aby sa naučil poriadne po maďarsky. Aj umelecké meno, ktoré si v roku 1900 zvolil – Csontváry – je akýmsi odkazom na jeho slovenské (slovanské) priezvisko. (Csont znamená v maďarčine kosť či kôstka, vár je hrad). Nie je vylúčené, že Kostkovci zo Sabinova boli potomkovia rodu Kostků z Postupic v Čechách, ktorí okolo roku 1468 vstúpili do služieb uhorského kráľa Mateja Korvína. (K tomuto názoru sa prikláňa historik István Németh.)

Mladý Kosztka pôvodne študoval v Budapešti právo a ekonomické vedy, mal ambíciu zapojiť sa do verejného a politického života. Aktívne sa vyjadroval k spoločenským témam v rámci regiónov, v ktorých žil. V roku 1880 počas svojho pobytu v Spišskej Novej Vsi (Igló) vraj začul tajomný nebeský hlas, ktorý mu našepkával, že „ty budeš najväčším maliarom slnečnej cesty na svete, väčší od Rafaela“.V rokoch 1884 až 1891 žil v Haliči (Gács) pri Lučenci, kde si otvoril vlastnú apatieku a zároveň sa zapojil do organizácie kultúrneho života v Novohradskej župe.

V roku 1891 však Halič opustil a odišiel do Mníchova študovať maliarstvo, a neskôr absolvoval viacero ciest po Európe i po Stredomorí, kde hľadal námety pre svoje diela. Jeho úplne originálny štýl sa zvykne nazývať niekedy aj mystickým realizmom, kde znázornenie historických či biblických motívov je zasadené do magického prírodného či architektonického prostredia. Zvykne sa označovať aj za priekopníka expresionizmu, či post expresionizmu. Medzi jeho najznámejšie obrazy patria Osamelý céder, Rímsky most v Mostare, Vodopády v Jajce, Baalbek, Máriin prameň v Nazarete, Púť k libanonským cédrom, Grécky amfiteáter v Taormine, Attilov kameň a iné. Jeho obrazy sú uložené v Národnej galérii v Budapešti a v Csontváryho múzeu v Pécsi.

Csontváry bol veľkým uhorským maliarom, ktorý sa stal maliarom maďarským, ktorý však na druhej strane nepopieral svoj slovenský pôvod. Slováci by sa preto mali k nemu hlásiť oveľa viac, ako to robia dnes. Na stránke mesta Sabinov o ňom napríklad nie je ani zmienka.

Kálmán Petőcz

    Related Posts

    Csontváry po preštudovaní obrazov Raffaela skonštatoval, že dokáže od nich namaľovať aj lepšie
    Maďarskí maliari v bratislavských galériách
    15. august: Smrť kráľa Svätého Štefana