Esterházy, ktorého hľadalo Gestapo aj KGB, vytrval aj v najkritickejších časoch

János Esterházy

Maďarský menšinový politik v Československu János Esterházy (1901-1957) sa postavil proti nacistom aj boľševikom. Kto sa však v 20. storočí v Strednej Európe nepostavil na stranu nejakého prúdu, mal dobrú šancu skončiť vo väzení niektorého z diktátorských režimov. Nebolo tomu inak ani v prípade Esterházyho.

Galantská vetva rodiny Esterházyovcov obohatila maďarské dejiny o nie jednu rebelujúcu osobnosť. Starý otec politika Jánosa Esterházyho, gróf István Esterházy bol prešporský župan, ktorý bojoval v maďarskej revolúcii a boji za slobodu v rokoch 1848-49, za čo bol následne väznený v rakúskom meste Kufstein. Otec Esterházyho, gróf János Esterházy bol zas známy svojimi opozičnými postojmi na uhorskom sneme.

János Esterházy študoval v Budapešti a na politickú dráhu sa dal už vo veľmi mladom veku. Vstúpil do Krajinskej kresťansko-socialistickej strany (Országos Keresztényszocialista Párt), a od roku 1932 bol aj jej predsedom. Na kongrese Spoločnosti národov v roku 1932 získal medzinárodnú pozornosť, keď ju podrobil zdrvujúcej kritike a pre jej údajnú neschopnosť riešiť problémy národnostných menšín ju označil za hrozbu pre svetový mier.

Esterházy využil všetky verejné a politické fóra na presadzovanie záujmov československých Maďarov. Stálym prvkom jeho vystúpení bola požiadavka autonómie, pod ktorým rozumel rešpektovanie kultúrnych, jazykových a ekonomických práv menšín. Bez ohľadu na to, na akú tému prehovoril, referenčným bodom bola pre neho kresťanská morálka.

V parlamentných voľbách v roku 1935 získal poslanecký mandát. Na pripomienky k svojim príspevkom reagoval okamžite či už v českom, slovenskom alebo nemeckom jazyku. Esterházy nebol aktívny len v parlamente, ale bolo o ňom známe, že veľmi často navštevoval obyvateľov aj v regiónoch. Takýmto spôsobom sa stal v kruhu ľudí veľmi populárnym a obľúbeným.

Svoju úlohu poslanca naplnil skutočným obsahom. Zastúpenie ľudu znamenalo pre neho viac, ako prázdne politické pózy a ziskuchtivosť. Toto mal možnosť dokázať aj v mnohých kritických a nebezpečných situáciách. V roku 1938, kedy sa južné regióny historického Horného Uhorska vrátili Maďarsku, Esterházy zostal na Slovensku, aby pomohol tým 65-70 tisíc Maďarom, ktorí zostali v Slovenskom štáte.

Maďarská menšina, ktorá zostala po roku 1938 na území Slovenska sa ocitla v kríze. Ich nie ľahkú situácii len sťažili nové opatrenia slovenskej vlády, ktoré zakázali činnosť maďarskej strany. Esterházy však aj za takýchto okolností dokázal úspechy: v Bratislave založil noviny, banku a knižný dom, súčasne založil sieť maďarských domov na Slovensku. Takéto maďarské domy vznikli v Bratislave, v Nitre, v Spišskej Novej Vsi či v Prešove. Využívali ich na rozmanité účely. Slúžili ako stranícka kancelária, mali miestnosti na rôzne kultúrne účely, s telocvičňami, kaviarňami, reštauráciou, kníhkupectvom a obchodmi. Súčasne sa v nich zariadili aj izby pre chudobných.

Politik János Esterházy po celý čas zastával zásadu mierovej revízie trianonskej zmluvy. Maďarskú stranu sa snažil držať mimo extrémistických skupín. V jednom zo svojich parlamentných vystúpení v roku 1940 povedal: „My, Maďari a Slováci, musíme hľadať to, čo nás zbližuje, a nie to, čo nás vzďaľuje“. Medzi Maďarmi sa stal známym úslovím jeho výrok: „Náš odznak je kríž, a nie svastika“ (A mi jelvényünk a kereszt és nem a horogkereszt), čo prezrádza jeho pohľad na vtedajšie politické diania. Podobný názor mal aj na komunistický kosák a kladivo.

Veľmi pamätným sa stal jeho postoj, ktorý zaujal 12. mája 1942, keď slovenský parlament ako prvý po Nemecku nariadil deportácie Židov. Esterházy bol jediný z poslancov, ktorý za tento zákon nehlasoval. „Naopak ja, ako zástupca tunajších Maďarov, zdôrazňujem a prosím zobrať to na vedomie, že preto nehlasujem za návrh, ale proti návrhu, lebo ako Maďar, kresťan, a katolík považujem tento návrh za neľudský a bezbožný,“ povedal vtedy Esterházy, ktorý neskôr pomohol mnohým Židom a sám ich ukrýval.

Po nemeckej okupácii sa Esterházy zdržiaval v Maďarsku. Slovenská vláda ho zbavila poslaneckej imunity, ale politik aj napriek tomu vyhľadal Dömeho Sztójayho (maďarský generál a diplomat srbského pôvodu, behom 2. svetovej vojny pôsobil krátko ako maďarský premiér) a kritizoval opatrenia proti Židom. Szálasiovci ho zatkli, ale podarilo sa mu vyslobodiť. Koniec roku 1944 prežil tak, že sa musel ukrývať.

Na jar 1945 ho slovenská polícia zatkla a odovzdala KGB. V Moskve vo vykonštruovanom procese Esterházyho odsúdili, ako „presvedčeného fašistu, a nezmieriteľného nepriateľa sovietskej moci“ na 10 rokov v pracovnom tábore. Medzitým Národný súd v Bratislave ho v jeho neprítomnosti v roku 1947 odsúdil na trest smrti obesením za vlastizradu a kolaboráciu s fašizmom.

Esterházy bol z väznice na Lublienke odvlečený na gulag, kde v archangeľských olovených baniach dostal vážne ochorenie pľúc. Predovšetkým pričinením medzinárodnej tlače a intervenciou pápeža Pia XII. sa podarilo dosiahnuť jeho vydanie v roku 1949 zo Sovietskeho zväzu späť do Česko-Slovenska. V čase návratu mal však už značne podlomené zdravie. Pred jeho návratom došlo v Česko-Slovensku k zmene politického režimu. Jednak aj kvôli protestom ľudí, bol rozsudok smrti Esterházyho neskôr zmiernený na doživotie. Následne politika vláčili z jednej väznice do druhej. Vraj preto ho nedržali dlho na jednom mieste, lebo sa obávali, žeby mal „škodlivý vplyv“ na ostatných väzňov.

Po pobytoch v niekoľkých česko-slovenských väzeniach bol Esterházy uväznený v českom Mírove a po viacerých neúspešných pokusoch o amnestiu zomrel 8. marca 1957 vo väzenskej nemocnici v Olomouci. Československé úrady boli k Esterházymu kruté aj po jeho smrti, nevydali totiž jeho pozostatky rodine, ktorá darmo o to požadovala. Dcéra Esterházyho, Alice Esterházy sa darmo o to pokúšala aj po zmene režimu. Napokon v roku 2007 sa zistilo, že údajne stratená urna sa nachádza v jednom pražskom cintoríne, uložená v parcele politických mučeníkov.

Preložené z originálu: A legkritikusabb időkben is helytállt Esterházy János, akire a Gestapo és a KGB is vadászott