Kvôli panovačnej svokre sa Sissi rozhodla porodiť dcéru v Maďarsku (1. časť)

V životopisných dielach venujúcich sa Sissi a Františkovi Jozefovi nájdeme len stručné zmienky o narodení štvrtého dieťaťa cisárskeho páru – dcére Márii Valérii. Viackrát sa pri tom spomína dobová klebeta o tom, že otcom Márie Valérie nebol cisár, lež známy maďarský šľachtic Gyula Andrássy. Obšírnejšie analýzy v tejto téme však už nenájdeme, odhliadnuc od spomenutia niektorých legiend ako aj rozpráv týkajúcich sa rakúskych, respektíve maďarských vnútropolitických dôsledkov tejto „súkromnej“ rodinnej udalosti.

Rodinné tragédie a málo spomínané dieťa cisárskeho páru

Cisársky pár sa počas príprav na ich slávnostnú korunováciu za maďarského kráľa a kráľovnú v Budíne, teda od 8. mája 1867, znovu zdržiaval na území Maďarska. Alžbeta, ktorá zotrvala v maďarskom hlavnom meste aj počas pravidelných absencií Františka Jozefa, vzala tentoraz na seba dôležitú časť záväzných reprezentačných povinností, aby u ľudí aj takýmto spôsobom zvýšila stále nízku popularitu panovníckej dynastie.

V plánovaných korunovačných prípravách však došlo k výrazným zmenám, keďže cisársku rodinu postihla v tom čase veľká tragédia: 6. júna 1867 nečakane umrela len 18-ročná arcivojvodkyňa Matilda, dcéra rakúskeho arcivojvodu a vojvodcu Albrechta (Matilda utrpela vážne popáleniny potom ako si v panike schovala zapálenú cigaretu za chrbát, od čoho nešťastnou náhodou vzplanuli jej šaty, mladá dievčina po 2 týždňoch zraneniam podľahla – čítaj viac TU)

Po tejto tragickej udalosti sa cisársky pár rozhodol plánované tradičné oslavy spojené s korunovačným obradom zúžiť len na najnevyhnutnejšie ceremónie. Sissi a František Jozef sa tak zúčastnili výhradne len tých programov, ktoré boli tradične súčasťou korunovačného obradu, respektíve s tým spojených sprievodných osláv.

Korunovácia Alžbety-Sissi a Františka Jozefa v Matyášovom chráme (Mátyás templom) v Budíne v roku 1867. Napravo maďarský gróf Gyula Andrássy, ktorý počas slávnostného korunovačného obradu položil svätoštefanskú korunu na hlavu Františkovi Jozefovi.

Súčasne sa vtedy na čas zmiernili aj súkromné problémy cisárskeho páru, ktoré sa prejavili v prvej polovici 1860-tich rokov. Predsavzatia, ktoré si Sissi a František Jozef toho času dali v súkromnej sfére značne ovplyvnili aj ich politické rozhodnutia. (Osobné) šťastie panovníka ovplyvnilo aj jeho každodenné úradnícke povinnosti vytvoriac tak oveľa priaznivejšiu atmosféru. Mnohí zo súčasníkov pripisujú sprostredkovateľskú úlohu cisárovnej Sissi pri rakúsko-maďarskom vyrovnaní práve jej snahe o zmierenie sa s manželom ako aj ochote skutočne napraviť jej manželský vzťah s cisárom. Tento krok cisárovnej prijal pozitívne aj samotný cisársky dvor. Jednotlivé momenty zmierenia sa Sissi a Františka Jozefa sa aj tentokrát stali vďačnou témou pre dvoranstvo. Therese zu Fürstenberg vo svojom liste (z júna roku 1867) takto opisuje udalosti z dvora: „Korunovácia sa skončila…Jej Veličenstvo, cisárovná, bola počas slávnostného aktu nebesky krásna, tak vzrušená a tak disciplinovaná, sťa ako nevesta. Marí sa mi, že v jednej súvislosti túto vec sama takto ponímala.“

Po smrti milovanej Matildy prichádzajú ďalšie smutné udalosti

Helena (staršia sestra cisárovnej Alžbety-Sissi) spolu s manželom Maximiliánom a ich deťmi. Šťastné manželstvo Heleny netrvalo dlho, jej manžel Maximilián podľahol ako 36-ročný vážnemu ochoreniu obličiek.

Alžbeta a František Jozef napokon 12. júna odcestovali z Pešti. Cisársky pár sa po krátkom pobyte vo Viedni utiahol do Bad Ischl, aby si oddýchli od únavného obdobia intenzívnych reprezentačných povinností predchádzajúcich mesiacov. Ich plánovaný letný oddych však nabral celkom iné obrátky. Alžbeta sa v Bad Ischl dozvedela o ďalšej rodinnej tragédii –nečakanej smrti manžela svojej sestry Heleny. Cisársky pár okamžite zrušil svoj výlet a odcestoval do Regensburgu na pohreb kniežaťa Maximiliána z rodu Thurn-Taxisovcov.

Práve tu sa dozvedeli správu o tragickej smrti ďalšieho blízkeho člena rodiny –  19. júna skupina mexických republikánskych povstalcov popravila mexického cisára a člena rakúskej cisárskej dynastie Maximiliána I. Vzhľadom na prípadné politické dôsledky tejto udalosti sa František Jozef rozhodol 30. júna okamžite odcestovať do Viedne. Po niekoľkých dňoch strávených v kaštieli Possenhofen odcestovala Alžbeta znova do Bad Ischl, kam sa onedlho vrátil na poľovačku z Viedne aj cisár František Jozef. Veľkú časť leta strávil v Bad Ischl aj maďarský gróf Gyula Andrássy v spoločnosti svojej manželky a detí.

Alžbeta znovu tehotná

Po odpočinku sprevádzanom rodinnými tragédiami sa v druhej polovici mesiaca uskutočnili v Salzburgu prípravné koordinácie na diplomatické rokovanie s francúzsky cisárskym párom, ktorého hlavným účelom bolo podľa oficiálnej správy v prvom rade vyjadrenie sústrasti rakúskemu cisárskemu páru. Alžbeta už vo svojom liste zo začiatkom augusta naznačila Františkovi Jozefovi, že na základe svojej značne premenlivej nálady (asi dôsledkom hormonálnych zmien) a iných telesných symptómov usudzuje, že je opäť tehotná:

„Myslím si, že som znovu v druhom stave. Na isto to ešte neviem. Na dvore nie je taký lekár, ku ktorému by som pociťovala dôveru. V tejto neistote na mňa pôsobí návšteva v Salzburgu deprimujúco…Vedela by som plakať celý deň, som tak neskutočne smutná. Neviem, čo sa to so mnou deje, asi ma rozlaďuje môj stav neistoty. Nechcem už ďalšie deti! Duša moja, utešuj ma, pretože to potrebujem. Prešla ma nálada na všetko, nemám chuť ani na jazdu na koni, ani na prechádzku, ba dokonca zanedbávam aj moje každodenné cvičenie. Čo teraz robíš vo Viedni, že ostávaš tak ďaleko?“

Alžbeta bola nútená na naliehavú žiadosť svojho manžela – aj napriek nevoľnosti – zúčastniť sa stretnutia, ktoré sa uskutočnilo medzi 18. a 23. augustom 1867. Cisársky pár, ktorý sa v tom čase snažil povzniesť nad sériu rodinných tragédií, pokladal za kľúčové napomôcť vzájomnému zblíženiu sa týchto dvoch štátov. Sissi a František Jozef mali pred očami diplomatické záujmy Rakúsko-Uhorskej monarchie, ako aj „hrozbu“ blížiacej sa francúzsko-pruskej vojny. Síce František Jozef bol oddaný revašistickej (odplatovej) politike voči Prusku, súhlasil ale s argumentom ministra zahraničia Friedricha Ferdinanda von Beusta, teda že dôsledkom prípadného prijatia záväzkov by vojna proti Prusku v pozícii spojenca Francúzskeho cisárstva mala nepredvídateľné vnútropolitického dôsledky na Rakúsko-Uhorsko. Rokovania sa tak v Salzburgu skončili bez dohody.

Menovaná návšteva nebola pravdepodobne pre Alžbetu ničím iným, než nutným splnením si cisárskych povinností, čo sa odrážalo aj v tom, v akom štýle sa objavovala pred verejnosťou. Sprevádzala ju vtedy veľmi známa kráľovná módy, francúzska cisárovná Eugénia (manželka francúzskeho cisára Napoleona III.), ktorá bola známa tým, že si obliekala (na dobové pomery) nezvyčajne krátke sukne, ktoré odhaľovali jej členok, čím vzbudzovala značný rozruch medzi ľuďmi.

Alžbeta sa zúčastnila reprezentácií  spojených s týmto stretnutím len v umiernenom pomere, čo by opäť mohli odôvodniť aj ťažkosti spojené s jej tehotenským stavom. Po stretnutí v Salzburgu odcestovala Alžbeta inkognito do Zürichu za svojimi mladšími sestrami Matildou a Máriou, aby si v kruhu rodiny mohla oddýchnuť. Po niekoľkých dňoch bola Alžbeta so sestrami ako aj s celým sprievodom nútené odísť do Schaffhausenu, keďže v čase návštevy cisárovnej vypukla epidémia cholery a tá v regióne naberala stále väčšie obrátky.

Krásne prírodné prostredie pri Rýne pôsobilo priaznivo a upokojujúco na duševný stav Alžbety. K tomuto prispeli aj radostné chvíle strávené so sestrami bez nanútených cisárskych ceremónií. Medzitým sa u cisárovnej stále častejšie objavujúce nevoľnosti uistili okolie o tom, že je v požehnanom stave. Prejavilo sa to aj v obmedzení jej životného štýlu: „Doteraz sme žili lenivo, nikdy sme sa neprechádzali, nanajvýš tak večer, po večeri v záhrade, kde je vtedy veľa cudzincov; predovšetkým sú tu hlavne Angličania…“ – spomína cisárovná Alžbeta na svoj švajčiarsky pobyt v liste adresovanom Józsefovi Eötvösovi. František Jozef po tejto správe, na žiadosť Alžbety, odcestoval do Schaffausenu, odkiaľ sa spoločne vrátili do Viedne.

Pokračovanie nasleduje!

Preložené z originálu: Vér Eszter Virág: Hatalmaskodó anyósa elkerülése miatt dönthetett úgy Sisi, hogy Magyarországon hozza világra Mária Valériát