Pi, 29. marca 2024.

Štát skonfiškoval stovky hektárov pôdy odvolávajúc sa na Benešove dekréty

Ukázalo sa, že Slovenský pozemkový fond (SPF) vykonal konfiškácie pôdy odvolávaním sa na Benešove dekréty nielen v súvislosti s cennými parcelami pod diaľnicou D4 v Podunajských Biskupiciach, ale v roku 2020 aj v prípade ďalších obcí s prevahou maďarského obyvateľstva. Do vlastníctva štátu sa tak dostali stovky hektárov pôdy.

Môže ísť o nehnuteľný majetok v hodnote miliónov eur. Za posledné roky Slovenský pozemkový fond (SPF) odvolávajúc sa na Benešove dekréty získal do vlastníctva stovky hektárov pôdy. Kauza vyplávala na povrch v súvislosti s cennými pozemkami pri výstavbe diaľničného obchvatu D4 v Bratislave, keď Národná diaľničná spoločnosť (NDS) pozastavila výkup predmetných pozemkov. Pozemkový fond totiž v roku 2018 na základe anonymného oznámenia preveril postup ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov), v rámci ktorého štát vyhľadal vlastníkov dotknutých pozemkov. Počas tejto kontroly sa zistilo, že pozemky potrebné na výstavbu diaľnice sú v skutočnosti vo vlastníctve štátu, keďže boli medzi rokmi 1945-1948 skonfiškované. Z tohto dôvodu Národná diaľničná spoločnosť nie je povinná zaplatiť za ne ich vlastníkom. V podstate sa tak stalo to, že štát, odvolávajúc sa na Benešove dekréty, vykonal teraz tie konfiškácie pôdy, ktoré boli spustené na základe vyhlásenia kolektívnej viny Maďarov a Nemcov po skončení 2. svetovej vojny.

Čísla Slovenského pozemkového fondu

Z výročnej správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2020 vyplýva, že ukončenie konfiškácií je vnímané ako náprava chýb v procese ROEP-u. Od roku 2019 bolo predložených celkovo 600 takých návrhov, v ktorých sa nárokovalo na vlastníctvo dotknutých nehnuteľností odvolávajúc sa na príkazy na konfiškáciu, respektíve na zoznam o deportácii. V roku 2020 sa v prospech štátu zmenilo vlastníctvo v prípade 338 parciel a 132 hektárov pôdy. Konfiškácie sa uskutočnili v obciach Jánošíková (maď. Dénesd; časť obce Dunajská Lužná), Malinovo (Éberhard), Most pri Bratislave (Dunahidas), Dunajská Lužná (Dénesdtorcsmisérd), Nová Dedinka (Dunasápújfalu), Nové Košariská (Misérd), Rovinka (Csölle), bratislavské mestské časti Ružinov a Vrakuňa, a obec Tomášovo (Fél).

Medzi rokmi 2019 a 2020 sa zas ďalších 651 parciel a 260 hektárov pôdy dostalo do vlastníctva pozemkového fondu. Minulý rok sa v katastri mnohých obcí „opravili“ chyby spôsobené procesom ROEP-U, dôsledkom čoho Slovenský pozemkový fond získal 340 hektárov pôdy. Aj autori správy zdôraznili, že ide o obrovský majetok. Oddelenie zodpovedné za usporiadanie vlastníctva v stovkách prípadov iniciovalo opravu nesprávnych údajov v listoch vlastníctva. Doterajšia zmena vlastníctva sa dotýka celkovo viac ako 1000 parciel a 400 listov vlastníctva. Hoci pracovník pozemkového fondu zdôraznil, že ide o problém celoštátneho rozsahu, v prvom kole práve v prípade obcí na území Južného Slovenska, a s prevahou maďarského obyvateľstva navrhovali skonfiškovanú pôdu dať do štátneho vlastníctva.

Konkrétne iniciovali prekontrolovanie právneho vzťahu v prípade pozemkov v blízkostí Podunajských Biskupíc (Pozsonypüspöki), ako aj obcí Tomášovo (Fél), Hamuliakovo (Gútor), Most pri Bratislave (Dunahidas), Nové Košariská (Misérd), Rovinka (Csölle), Štvrtok na Ostrove (Csallóközcsütörtök), Mliečno (Tejfalu), Veľká Paka (Nagypaka) a Malá Paka (Kispaka). V roku 2020 došlo k zmenám v prípade 175 listov vlastníctva, a to najmä v katastri Podunajských Biskupíc, kde Slovenský pozemkový fond získal pozemky vo výmere 89 hektárov.

Bývalá riaditeľka SPF, Gabriela Bartošová sa v roku 2020 dvakrát obrátila na Ministerstvo spravodlivosti v súvislosti s dedičskými procesmi. Najprv v apríli 2020, a keďže nedostala žiadnu odpoveď, tak aj koncom roka. Šéfa rezortu žiadala, aby dohliadal na prácu notárov, ktorí počas dedičského procesu nakladajú s pozemkami skonfiškovanými medzi rokmi 1945-48 ako súčasťami dedičstva. Podľa argumentácie SPF tieto pozemky boli po 2. svetovej vojne odňaté predkom daného dediča, a tak prináležia štátu. Bartošová vo svojom liste vysvetľuje, že predovšetkým v okresoch Dunajská Streda, Šaľa a Galanta je časté, že majetok osôb vysídlených na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom, je predmetom dedičského procesu. Podľa bývalej riaditeľky SPF je celá situácia nejasná pre notárov a Ministerstvo spravodlivosti by malo vypracovať usmernenie v súvislosti s tým, ako v takýchto prípadoch konať so zhabaným majetkom. Spôsob, akým notári konjú sa celoštátne líši. Viacerí odmietajú opatrenie navrhované pozemkovým fondom.

Ján Marosz bol nápomocný

Novinári denníka Új Szó vyhľadali v súvislosti s konfiškáciami pozemkov riaditeľa SPF, Jána Marosza. Marosza nominovala na čelo fondu strana OľaNO, predtým bol poslancom strany. Riaditeľ SPF bol nápomocný a ochotne odpovedal na otázky novinárov. Poskytol údaje aj o tom, že za posledné roky v prípade koľkých pozemkov uskutočnil pozemkový fond konfiškáciu. K tomu sa bývalé konfiškačné príkazy vyhľadávajú v archívoch. Na základe nich v prípade viac tisíc hektárov pôdy došlo k modifikácii toho, kto je vlastníkom dotknutých pozemkov. Podľa riaditeľa SPF sa to dá interpretovať tak, že pozemkový fond z akejsi horlivosti vyhľadáva tieto dokumenty, a ako keby sa v prísnom zmysle slova aj uplatňovali Benešove dekréty. Marosz sa zmienil aj o tom, že všetko je to zrejme aj preto, že predchádzajúci riaditeľ pozemkového fondu bol nominantom SNS.
Ján Marosz, ktorého na čelo inštitúcie vymenovali 1. novembra 2021, zdôraznil, že cieľom SPF je, aby chránil vlastníctvo štátu. Respektíve, aby vykonával vlastníctvo aj v súvislosti s pozemkami nezistených vlastníkov. Preto je podľa jeho slov pochopiteľné, že sa SPF zaktivizovalo aj v súvislosti s pozemkami pod diaľnicou D4, ktorých sa konfiškácia tiež dotýkala. Zdá sa im, že keď boli pred pár rokmi v rámci procesu ROEP vyhľadaní vlastníci pozemkov nezistených vlastníkov, urobilo sa veľa chýb. Vo väčšine prípadov sa to tak stalo v rámci správneho konania. Kde zas prebehlo už nejaké dedičské konanie, tam pozemkový fond začal súdny spor za účelom prevzatia danej nehnuteľnosti do štátneho vlastníctva. Riaditeľ SPF prezradil, že aktuálne prebieha osem takýchto súdnych procesov. Z toho v prípade dvoch, na prvom stupni, SPF prehral spor, čiže súd dal za pravdu dedičom bývalých vlastníkov pozemkov. Znamená to, že podľa súdu Slovenský pozemkový fond nemôže v takýchto prípadoch vykonať konfiškáciu.
Sám Marosz vyjadril pochybnosti v súvislosti s tým, aký význam má iniciovať také súdne konania, ktorá rad-radom prehrajú. V prípade dvoch prehraných súdnych procesov uviedol, že je pravdepodobné, že dediči sú právoplatnými vlastníkmi predmetných pozemkov. Súčasne poukázal na to, že v prípade pozemkov a vlastníckeho vzťahu nehnuteľnosti je veľký chaos. Podľa Marosza je ich najdôležitejšou úlohou zabrániť tomu, aby sa na trase plánovaných diaľníc začali špekulácie s pozemkami.

Nejasný postup

Slovenský pozemkový fond teda v prípade veľkého počtu nehnuteľností začal správne konanie, prípadne súdny proces, aby odvolávajúc sa na Benešove dekréty ich mohol prevziať do vlastníctva štátu. Ako sme už o tom informovali predtým, po skončení 2. svetovej vojny vydali celkovo 73 304 príkazov na konfiškáciu. Veľká časť z nich bola ukončená, ale v značnom počte prípadov sa proces z nejakého dôvodu nevedel zavŕšiť. V prípade menovaných nehnuteľností, čiže cenných pozemkov pod diaľnicou D4, sa Slovenský pozemkový fond práve dnes usiluje o ukončenie konfiškácie. Avšak ani nový riaditeľ SPF nevedel povedať, na základe čoho vyberá pozemkový fond tie nehnuteľnosti, kde sa usiluje o ukončenie konfiškácie. „Opýtal som sa svojich kolegov, na základe čoho vyberajú predmetné pozemky, ale presnú odpoveď som nedostal,“ povedal Marosz, ktorý si v tejto súvislosti zavolal riaditeľku Odboru usporiadania vlastníctva, Janu Klein Grnáčovú, aby jej novinári Új Szó vedeli položiť prípadné otázky.
Grnáčová nevedela presne vysvetliť, na základe čoho sa vyberajú pozemky určené na ukončenie konfiškácie. Tvrdila, že takéto procesy sa iniciujú na základe informácii ich regionálnych kolegov, respektíve na základe dokumentov nájdených v archívoch. Spomenula, že procesy ROEP-u obsahovali množstvo chýb, ktoré sa snažia napraviť. „Ak nájdeme niečo problematické, zájdeme do archívov a vyhľadáme príslušné dokumenty,“ vysvetľovala. Tvrdila, že na území celého Slovenska majú takéto prípady a nesústreďujú sa len výhradne na južné regióny. Tomu však protirečí fakt, že na základe dokumentov, ktoré nám sprostredkoval pozemkový fond, v roku 2020 boli konfiškácie ukončené len v prípade obcí s prevahou maďarského obyvateľstva. Zoznam dotknutých obcí z roku 2021 nám neposkytli.
Grnáčová zdôraznila, že oni dokazujú len vlastníctvo štátu. V konečnom dôsledku katastrálny úrad, a v malom počte sporov súd rozhoduje o tom, komu nehnuteľnosť patrí. Nechcela sa však vyjadrovať k otázke, že ako zástupcovia fondu, aké typy archívnych dokumentov považujú za dosť dôkazný na to, či daný pozemok bol alebo nebol skonfiškovaný. Pozemkový fond totiž začal súdny proces voči vlastníkovi nejakej cennej nehnuteľnosti aj v takých prípadoch, kedy v príkaze na konfiškáciu figuroval menovec danej osoby. Grnáčová argumentovala za dnešné ukončenie kedysi zastavených konfiškácií tým, že z archívov získali zoznam osôb určených na deportáciu. Podľa jej názoru toto odôvodňuje konfiškáciu. Tu je však dôležité poznamenať, že významná časť osôb, ktorých sa kedysi dotýkalo 75-tisíc vydaných príkazov na konfiškáciu, nikdy nebolo deportovaných. Ide až o tretinu.

Čo bude so súdnymi procesmi?

V súvislosti so začatými súdnymi procesmi s vlastníkmi cenných nehnuteľností v Podunajských Biskupiciach a vo Vrakuni riaditeľ SPF uviedol, že o tom má rozhodnúť súd, a on ich nebude pozastavovať. Na prvom stupni z ôsmych takýchto súdnych sporov, prehrali dva. Marosz tiež prisľúbil reorganizáciu právneho oddelenia fondu, aby neinicioval takéto pochybné súdne spory. Pripustil, že sa donedávna na právnom oddelení inštitúcie diali „nečisté veci“. „Kde niektorí si vybavili pre seba isté veci,“ dodal. Tiež povedal, že ukončili zmluvu s právnikom Michalom Miškovičom, ktorý zastupoval SPF v súdnom spore vedenom proti dedičom z Podunajských Biskupíc a Vrakuňe. „Vzhľadom na to, že vidím, že z týchto sporov sme už niektoré prehrali, myslím si, že túto otázku treba vážne prehodnotiť,“ reagoval Marosz na otázku, či pozemkový fond bude iniciovať ďalšie súdne spory odvolávajúc sa na Benešove dekréty. Zároveň chce v téme konfiškácií vyzvať na začatie diskusie dotknuté inštitúcie, zástupcov národností, ako aj právnych expertov.
Marosz zdôraznil, že on sám odmieta princíp kolektívnej viny. Slovenský pozemkový fond by rád zapojil do takej diskusie, ktorá by sa týkala nejakého spôsobu urovnania historických krívd postihujúcich maďarskú menšinu. Podľa jeho názoru je však predovšetkým úlohou politikov, aby takýto dialóg otvorili. Hovoril aj o tom, že vníma mieru nespravodlivosti, kedy horliví právnici pozemkového fondu chcú od toho ktorého dediča pozemku odňať majetok odvolávajúc sa na príkaz o konfiškácii. Súčasne však musí mať na zreteli aj nápravu skutočných administratívnych chýb. „Ja osobne by som sa ospravedlnil Maďarom aj Nemcom,“ dodal. Otvorenie témy Benešových dekrétov však prirovnal k otvoreniu Pandorinej skrinky. Na otázku, či vidí rozdiel v tom, ak sa dnes uplatňujú Benešove dekréty a podobným spôsobom by sa začali uplatňovať židovské zákony, Marosz odpovedal, že medzi týmito dvoma vecami skutočne existuje logická paralela.

Preložené o originálu: Bugár Anna, Czímer Gábor: Az állam a Beneš-dekrétumokra hivatkozva több száz hektárnyi földet kobzott el.

    Related Posts

    Výmena obyvteľstva výrazne zmenila etnickú mapu Slovenska
    Edvard Beneš
    Benešove dekréty: Maďari stále čakajú na ospravedlnenie a odškodnenie
    Edvard Beneš
    Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Slovensko v prípade týkajúceho sa Benešových dekrétov