Koncom roku 890 prišli do Karpatskej kotliny starí Maďari, ktorí na tomto území našli značný počet rozmanitého obyvateľstva. Tvorili ho Avari, Frankovia, a predovšetkým rôzne slovanské skupiny. Starí Maďari žili v inej sociálnej štruktúre, a mali od tunajších obyvateľov odlišný spôsob života, z tohto dôvodu sa usadili izolovane od Slovanov.
Táto izolácia sa však v priebehu neskorších období postupne uvoľňovala. Čo sa týka vzťahu Maďarov a Slovanov, nepriateľstvo sa nahradilo vzájomnou spoluprácou.
V slovenskej odbornej literatúre sa táto deľba práce nie raz opisuje ako stretnutie sa vyspelej slovanskej (výrazy „slovenskí/starí Slováci“, ktoré slovenská historiografia používa v spojení s týmto obdobím, sú nehistorické pojmy-pozn. red.) poľnohospodárskej kultúry a zaostalej nomádskej (kočovnej) kultúry Maďarov. Mimo toho sa v slovenskej historiografii často zdôrazňuje, že počas tohto stretnutia prebrali Maďari najdôležitejšie prvky poľnohospodárskej civilizácie práve od predkov dnešných Slovákov.
Pri tomto porovnaní sa ako pozitívna hodnota objavuje poľnohospodárstvo, kým nomádska kultúra a pohanstvo ako negatívne javy. Mnohí slovenskí autori sa snažia dokázať prítomnosťou slov slovanského pôvodu v maďarčine, že starí Maďari prebrali od „vyspelejšieho domáceho obyvateľstva“ nielen poľnohospodárske výrazy, ale aj početné pojmy týkajúce sa štátnej správy.
Hore uvedená argumentácia je však v mnohých ohľadoch zavádzajúca. Po prvé preto, lebo poľnohospodársku kultúru pokladá za vyspelejšiu a pozitívnejšiu od nomádskych kultúr. Keď niekto rozmýšľa takýmto spôsobom, chce porovnať dve navzájom neporovnateľné veci. Nomádska (kočovná) kultúra totiž nie je vyspelejšia alebo zaostalejšia od poľnohospodárskej kultúry, je to totiž úplne iná kultúra. Jedna aj druhá kultúra môže byť pestovaná na vysokej úrovni. A je nepochybné, že starí Maďari pestovali svoju vlastnú kultúru na vysokej úrovni. Stačí sa len pozrieť na nálezy z hrobiek starých Maďarov, ktoré predstavujú veľmi vzácne a jedinečné umelecké pamiatky starej maďarskej kultúry. Vypracovanie týchto predmetov vyžaduje vysokú úroveň kovoobrábania, ktoré u starých Maďarov bolo jednoznačne veľmi rozvinuté.
V maďarčine je vysoký počet prebratých slov slovanského pôvodu, z ktorých veľa slov poukazuje na usadlú, poľnohospodársku kultúru. Slovanského pôvodu sú napríklad slová ako molnár (mlynár), kovács (kováč), barázda (brázda), mezsgye (medza). Starí Maďari sa však kováčske umenie nenaučili od Slovanov, lebo potom by si ako vedeli vyhotoviť zbrane v čase ešte pred príchodom do Karpatskej kotliny? Kmene starých Maďarov mali už pred príchodom do Karpatskej kotliny vynikajúcich kováčskych majstrov, len ich nazývali inak (volali sa vasverők). Maďari teda prebrali od Slovanov len dané pomenovanie, ale nie toto remeselnícke umenie.
Kmene starých Maďarov nepozostávali len z jazdcov, ale súčasťou tejto populácie boli i poľnohospodári, ktorí svoje poľnohospodárske zručnosti preniesli aj do novej vlasti. Starí Maďari si základy poľnohospodárstva osvojili už na stepiach južného Ruska. Dôkazom toho sú slová turecko-bulharského pôvodu v maďarčine (napr. búza-pšenica, árpa-jačmeň, tarló-strnisko, eke-pluh, gyümölcs-ovocie, bika-býk, disznó-ošípané). Keď teda starí Maďari prišli do Karpatskej kotliny už poznali a ovládali základy poľnohospodárskej kultúry.
Prítomnosť slov mezsgye a barázda slovanského pôvodu v maďarčine tiež neznamená, žeby sa starí Maďari naučili oranie od Slovanov. Keďže i znalosť obrábania pôdy pluhom priniesli so sebou z Levédie (pravlasť Maďarov-pozn.red.). Teda keď starí Maďari už aj pred príchodom do Karpatskej kotliny poznali oranie, tak určite poznali i brázdu (barázda), len ju nazývali iným slovom.
Je ale nepochybné, že slovanské jazyky značne obohatili maďarskú slovnú zásobu. Úplne slovanského pôvodu sú napríklad slová týkajúce sa zberu sena v maďarčine (napr. kasza-kosa,
gereblye-hrable, széna-seno), lebo starí Maďari sa naučili chovu domácich zvierat v stajniach od Slovanov z Karpatskej kotliny.
Celkovo možno povedať, že výmena medzi kultúrou Maďarov a Slovanov bola intenzívna. Nešlo teda o vzájomné pôsobenie jednej nadriadenej a podriadenej kultúry, kultúry na nižšej úrovni a kultúry na vyššej úrovni, či vyspelejšej a zaostalejšej kultúry. Išlo o vzťah medzi dvoma od seba navzájom veľmi odlišnými kultúrami, ktoré sa navzájom dopĺňali a vplývali na seba.
Preložené z originálu: Attila SIMON: A magyar honfoglalók és a szláv lakosság. IN: Felvidéki vagyok vagy szlovákiai?
