Jazyk je buď materinský, alebo cudzí, čo, samozrejme, zásadným spôsobom rozhoduje o tom, ako sa má vyučovať. Angličtina je na Slovensku pre (takmer) každého cudzím jazykom, preto je logické, že sa ju učíme inak než deti v Anglicku. Slovenčina je pre maďarské deti takisto cudzím jazykom, preto by sa mala vyučovať podobne ako ostatné cudzie jazyky. V súčasnosti však metodika jej výučby tomu nezodpovedá – aj na maďarských školách sa deti bifľujú gramatiku a literatúru namiesto toho, aby sa učili v slovenčine komunikovať. Úroveň znalosti slovenčiny by sa veľmi zvýšila, keby sa jej výučba prispôsobila reálnym pomerom maďarských detí na Slovensku namiesto ideálom, podľa ktorých je slovenčina štátny jazyk, so znalosťou ktorého sa každý narodí. Viacerých ľudí dráždi pomenovanie „cudzí“ – pre nich slovenčina na Slovensku, jednoducho, nemôže byť cudzia. Keď je najväčšou prekážkou pre pokrok toto pomenovanie, pokojne by slovenčinu mohli nazývať „druhým“ jazykom – hlavné je, že to pre maďarské deti nie je materinský jazyk a je úplne kontraproduktívne učiť ju tak, ako keby bola.
