Pod národnosťou rozumieme príslušnosť osoby k nejakému národu v kultúrnom/etnickom zmysle. Osoba maďarskej národnosti je teda členom maďarského (kultúrneho) národa. Národnosť je subjektívna, každý si ju určí sám, nie je viazaná na objektívne znaky, ako napríklad na národnosť rodičov, materinský jazyk. Hoci sa tieto kategórie prelínajú, napríklad väčšina osôb slovenskej národnosti má materinský jazyk slovenský a rodičov slovenskej národnosti, existujú aj výnimky: niekto sa môže cítiť slovenskej národnosti, aj keď jeho rodičia sú Maďari a jeho materinský jazyk je maďarský – takýchto osôb bolo u nás podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 viac ako 50-tisíc.
Pôvod je oveľa menej jasná kategória. Označujeme ním prostredie, z ktorého osoba pochádza, na základe kultúry a jazyka jeho rodiny, rodičov, prípadne ostatných príbuzných. V praxi slúži ako barlička na nahradenie národnosti, ktorú nepoznáme, hlavne v prípade historických osobností. Keď nevieme, akej národnosti v modernom zmysle určitá osoba bola, pretože o tom nemáme informácie, ale vieme, akým jazykom primárne komunikovala, v akom prostredí žila, odkiaľ pochádzali jej rodičia, môžeme sa vyjadriť o pôvode – nie však o národnosti.
Pôvod je veľakrát zavádzajúci, keď sa používa vo význame národnosti nejakého dávneho predka. V takomto zmysle má skoro každý zmiešaný pôvod. Keď na základe nemeckého prarodiča o niekom vyhlásime, že je nemeckého pôvodu, netvrdíme tým nepravdu, len naše vyjadrenie nie je veľmi informatívne – v takomto zmysle totiž tá istá osoba môže byť zároveň aj slovenského, maďarského, židovského či iného pôvodu. Národnosť má každý spravidla jednu, hoci dvojitá národnosť existuje, pôvod je však oveľa častejšie zmiešaný už na úrovni rodičov.
