V súvislosti s kritikou maďarských opatrení zo strany európskych inštitúcií či Slovenska často je spochybnená aj hodnotová orientácia Maďarska. Vnímanie západu, zahraničia a hlavne predstavy o postavení Maďarska v Európe sú odlišné od toho, ako sa správajú slovenskí politici a ako vníma miesto Slovenska vo svete domáca verejnosť. Dôvody treba hľadať v histórií a v jedinečnom kultúrnom postavení krajiny. Maďarsko, resp. Uhorsko ako samostatné kráľovstvo i ako súčasť Rakúsko-Uhorska bolo regionálnou veľmocou, krajina mala v Európe značnú váhu. Podľa Trianonského mierového diktátu krajina stratila svoje postavenie, politici však stále radi vnímajú Maďarsko ako významného regionálneho aktéra, ktorý nenasleduje medzinárodné trendy, skôr určuje vlastné. Sklon k hľadaniu vlastnej cesty posilňuje aj fakt, že Maďarsko kvôli jedinečnosti jazyka a kultúry v regióne nemá tradičných spojencov (ako napríklad Slovensko má Česko a komunitu slovanských národov). Krajina sa napriek tomu cíti ako súčasť Európy a drvivá väčšina občanov sa hlási k západným hodnotám.
