Béla László: Maďarské národnostné školstvo


Čo môže byť príčinou tohto javu?

Už začiatkom sedemdesiatych rokov sa zreteľne vykryštalizovali tie problémy, ktoré je nutné riešiť v záujme zvýšenia odborného vzdelávania občanov maďarskej národnosti. Kapacita maďarských stredných odborných škôl bola okrem poľnohospodárskych škôl veľmi malá. Obzvlášť nástojčivo vyvstávala potreba dynamickejšieho rozvoja vzdelávania v chemických, potravinárskych a textilných profesiách. Zriadenie odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je odôvodnené všade tam, kde je dostatok žiakov a učiteľov schopných vyučovať po maďarsky.

Dôležité je ešte spomenúť, že od roku 1948 neboli na Slovensku zriadené ani stredné knihovnícke školy, ani konzervatóriá s vyučovacím jazykom maďarským.

V štátnej sieti maďarských stredných odborných škôl nenastali do roku 1996 už prakticky žiadne zmeny, veď v tomto roku fungovalo 5 samostatných štátnych stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 19 štátnych škôl pod zmiešaným riaditeľstvom. Spomedzi štátnych stredných odborných škôl, resp. tried bola zrušená chemická priemyslovka v Bratislave, poľnohospodárska škola v Tornali a pedagogická škola v Leviciach. Medzitým vznikla jedna priemyselná stredná odborná škola v Hurbanove.

Na Slovensku vznikli v deväťdesiatych rokoch súkromné a cirkevné stredné odborné školy. Roku 2002 bolo 36 takýchto škôl, kde sa v 204 triedach učilo 4 327 žiakov. Maďarská národnostná menšina za 13 rokov zriadila len 2 súkromné stredné odborné školy (+ 2 zmiešané), kde sa v 16 triedach učí 291 žiakov. Maďarská menšina teda znova nevyužila možnosť zriadiť pre maďarskú mládež súkromné a cirkevné stredné odborné školy.

K uvedenému patrí aj to, že ešte aj roku 2002 existuje len 8 stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V školách s vyučovacím jazykom slovenským alebo v školách s tzv. spoločným riaditeľstvom sa v triedach vytvorených pre maďarské deti vyučuje po maďarsky často už iba predmet maďarský jazyk a literatúra. Roku 1995 bolo 22 takýchto škôl, dnes ich je už len 16.

Možno teda konštatovať, že rozvoj stredného odborného vzdelávania maďarskej národnostnej menšiny (tak v oblasti štátnych ako aj súkromných a cirkevných škôl) je popri rozvoji takéhoto vzdelávania na Slovensku celkom mizivý.

Znova môžeme povedať len to, že maďarská národnostná menšina nebola schopná aktivizovať svoje vnútorné modernizačné rezervy.

2.2.4.3. Stredné odborné učilištia

V období rokov 1990 a 1996 nastali v organizácii, riadení, obsahovej i formálnej stránke výučby na stredných odborných učilíšť podstatné zmeny. V mnohých prípadoch ostali školy patriace pod jednotlivé rezorty bez majiteľa, bolo ich potrebné transformovať do nového organizačného a právneho rámca. Spoločenské a hospodárske zmeny si vyžiadali štrukturálne zmeny aj v stredných odborných učilištiach. V záujme riešenia tejto situácie boli prijaté nové zákony a nariadenia. Zároveň podstatne vzrástol dopyt po stredoškolskom vzdelaní ukončenom maturitou, resp. znížila sa príťažlivosť stredných odborných učilíšť. (V ďalšom budeme pod pojem stredné odborné učilište zahrňovať rovnako odborné učilištia, ako aj stredné odborné učilištia).

Vývoj odborného vzdelávania maďarskej menšiny vykazuje v porovnaní s celoštátnymi údajmi v mnohých aspektoch tiež protichodné tendencie.

A) V období pred zmenou režimu komunistické stranícke orgány venovali veľkú pozornosť vzdelávaniu robotníckych profesií a z ponuky stredných škôl navštevovalo najviac mladistvých práve stredné odborné učilištia. Ešte aj roku 1990 mali stredné odborné učilištia viac žiakov než gymnáziá a stredné odborné školy spolu. Do roku 2002 nastala zmena a na gymnáziách a stredných odborných školách sa už učilo o viac než 50 tisíc žiakov viac ako na stredných odborných učilištiach. Zároveň sa však v stredných odborných učilištiach zvyšoval počet žiakov, ktorí končili štúdium maturitou.

Kvôli silnej tradícii odborného vzdelávania založenej za minulého režimu neprekvapuje fakt, že sieť stredných odborných učilíšť v pomere k počtu obyvateľov je ešte aj dnes najhustejšia spomedzi všetkých typov stredných škôl (tabuľka 25).

Veľmi nízky je však počet stredných odborných učilíšť s vyučovacím jazykom maďarským, veď počet obyvateľov maďarskej národnosti pripadajúcich na jednu takú školu bol roku 1991 94 549, čo je skoro šesťkrát viac ako celoslovenský priemer a ešte aj roku 2002 je to štyrikrát viac. Šanca príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny dostať sa na stredné odborné učilište s vyučovacím jazykom maďarským je menšia ako celoštátny priemer napriek tomu, že do roku 2001 sa počet obyvateľov maďarskej národnosti pripadajúcich na jednu školu poskytujúcu maďarské alebo čiastočné maďarské vzdelávanie číslom 15 309 už priblížil k priemernému počtu obyvateľov pripadajúcich na jednu školu (14 384). Ak však vychádzame z toho, že maďarské stredoškolské odborné vzdelávanie požaduje roku 1991 najviac 76,30 % obyvateľov maďarskej národnosti a roku 2001 najviac 78,30 %, tak na jedno stredné odborné učilište poskytujúce úplné alebo čiastočné vzdelávanie v maďarskom jazyku pripadá roku 1991 15 128 obyvateľov a roku 2001 11 987 obyvateľov maďarskej národnosti. Uvedené percentuálne podiely sme určili tak, že sme ich stotožnili s percentuálnym podielom tých žiakov základných škôl maďarskej národnosti, ktorí navštevovali maďarskú základnú školu (tabuľka 18). To však možno chápať tak, že z pohľadu občanov požadujúcich vzdelávanie v maďarskom jazyku je dostupnosť stredného odborného učilišťa v materinskom jazyku priaznivejšia ako všeobecne v prípade obyvateľov Slovenska.

Hustotu, dostupnosť stredných odborných učilíšť sme doteraz skúmali v prorovnaní s počtom obyvateľov. Ak však budeme vychádzať z počtu škôl a z ich zmien, tak sa v rokoch 1991 až 2001 zlepšila dostupnosť stredných odborných učilíšť na Slovensku o 17,98 %, totiž v takomto pomere sa zvýšil počet škôl. V prípade škôl poskytujúcich vzdelávanie v maďarskom jazyku bol tento rast 21,43 percentný, čo tiež poukazuje na to, že v prípade maďarskej menšiny je prechod zo stredných odborných učilíšť na gymnáziá a stredné odborné školy, ktoré poskytujú lepšie možnosti ďalšieho vzdelávania, pomalší ako v celoštátnom meradle.

Z doteraz povedaného vyplýva, že hustota škôl poskytujúcich aj maďarské vzdelávanie je vo všeobecnosti vyhovujúca. Avšak na základe týchto údajov ešte nedokážeme detailne posúdiť, aké je geografické rozloženie škôl na územiach so zmiešaným obyvateľstvom, aká je dopravná dostupnosť týchto škôl. V tomto prípade by bol napríklad užitočnou informáciou údaj o tom, koľko žiakov býva (koľkí sú odkázaní na bývanie) na internáte. Mohla by to byť téma ďalších sociologických výskumov.

B) Zo štatistických ukazovateľov charakterizujúcich vnútornú štruktúru stredných odborných učilíšť si teraz zoberieme pod drobnohľad údaje o počte tried a žiakov na jednej škole, resp. v jednej triede. Roku 1991 bolo na jednom strednom odbornom učilišti na Slovensku priemerne 18,46 triedy, tento ukazovateľ sa do roku 2001 výrazne znížil – na 11,97 triedy. V prípade tried, v ktorých sa vyučuje aj v maďarskom jazyku, je tento pokles podstatne menší (tabuľka 26). Zároveň je situácia aj tu podobná dvom predchádzajúci typom škôl z toho pohľadu, že na jednej škole je oveľa menej maďarských tried ako predstavuje celoslovenský priemer. Na celoštátnej úrovni sa za spomínaných desať rokov počet žiakov významne znížil, a to o viac ako 36 %, v maďarskom vzdelávaní bol tento pokles o niečo miernejší.

Tieto javy nepriaznivo ovplyvnili odbornú ponuku stredných odborných učilíšť, ich úroveň a v neposlednom rade aj hospodárnosť ich prevádzkovania. Z tohto hľadiska je maďarské vzdelávanie v celoštátnom pomere ešte v nevýhodnejšej situácii, príčiny čoho sú podobné ako v prípade gymnaziálneho vzdelávania. Aj tu sa ukazuje tá relatívna prednosť maďarských tried, že sa v jednej triede učí v priemere menej žiakov, ako je celoslovenský priemer. Do roku 2001 rozdiel v počte žiakov v jednej triede, ktorý vzrástol na 3 – 4, neznamená až takú výhodu, ktorá by sa prejavila v úspešnosti vzdelávania (tabuľka 26).

C) V rokoch 1990 až 2002 došlo v Slovenskej republike v oblasti počtu škôl, tried a žiakov k rozporuplnému vývoju. Keďže sa kategória tzv. združených škôl objavila v štatistických údajoch až roku 2002, nebudeme ju skúmať zvlášť, ale ju zahrnieme do doterajších výskumov.

Za uvedených 13 rokov sa počet stredných odborných učilíšť zvýšil o 52, čiže o 16,72 %. Poukazuje to na rozpor, lebo v tom istom čase sa znížil počet tried o 911, čo predstavuje 15,29 percentný pokles. Takisto počet žiakov roku 2002 sa oproti roku 1990 znížil o 26 254 , čo zodpovedá 17,50 percentnému poklesu. Tieto údaje poukazujú na skutočnosť, že v podmienkach normatívneho financovania, náklady na organizačné a technické prevádzkovanie ukracujú školu od finančných prostriedkov na investície potrebné k zabezpečeniu kvality vzdelávania.

Tieto zistenia sa vzťahujú aj na maďarské stredné odborné učilištia, v ktorých došlo v ostatných 13 rokoch k ešte rozporuplnejšiemu vývoju. Už aj nárast počtu škôl predstavuje 17,86 %, čo je viac ako celoštátny priemer. Počet tried sa zvýšil o 71, čiže o 38,38 %, pričom v celoštátnom meradle došlo k výraznému zníženiu. Taká istá je situácia aj v počte žiakov: na celoštátnej úrovni počet žiakov navštevujúcich stredné odborné učiliš tia podstatne klesol, zároveň však počet žiakov vzdelávajúcich sa úplne alebo čiastočne v maďarskom jazyku vzrástol o 484, teda o 9,68 %. Porovnajme teraz tieto štatistické údaje so vzdelávaním príslušníkov maďarskej menšiny. Počet žiakov stredných odborných učilíšť maďarskej národnosti sa období rokov 1990 až 2002 znížil o 3 776, t. j. o 27,67 %!

Zníženie počtu žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich slovenské stredné odborné učilištia o 4 258 osôb, čiže o 49,10 %, čo predstavuje spomedzi troch typov škôl najväčší pokles, sa z pohľadu maďarskej menšiny javí ako pozitívna vývinová tendencia. Zároveň však tieto zmeny poukazujú aj na to, že medzi žiakmi maďarskej národnosti, ktorí sa vzdelávajú na slovenských školách, sa stali príťažlivejšie školy končiace sa maturitou. Podľa percentuálneho zastúpenia príslušnej vekovej skupiny mládeže maďarskej národnosti malo roku 1991 študovať na stredných odborných školách 14 443 žiakov maďarskej národnosti, čo v porovnaní so skutočnou situáciou predstavovalo schodok 795 študentov. Do roku 2002 sa tento schodok zmenšil na 323 (tabuľka 27).

D) Z pohľadu maďarskej komunity na Slovensku je najpálčivejším problémom odborného vzdelávania ešte stále príliš veľký počet žiakov učiacich sa po slovensky. Je tomu tak napriek tomu, že do roku 2002 sa v porovnaní s rokom 1990 percentuálny podiel takýchto žiakov znížil z 63,54 % na 44,71 %. Lineárny trend tohto poklesu poukazuje na predpokladané ďalšie znižovanie. Potreba vzdelávania v materinskom jazyku v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia, v období vytvárania sústavy stredných odborných učilíšť s vyučovacím jazykom maďarským, nebola artikulovaná tak rozhodne ako v prípade gymnázií a stredných odborných škôl. Medzi problémy vyučovania v materinskom jazyku patrí aj nejednotnosť jazyka výučby jednotlivých predmetov v tzv. maďarských triedach. Reprezentácia maďarskej národnostnej komunity by mala pozorne sledovať štrukturálne zmeny prebiehajúce na stredných odborných učilištiach, mala by trvať na modernizácii výučby, aby tzv. maďarské triedy, ktoré na školách s vyučovacím jazykom slovenským existujú, nezanikli.

V kontexte celoštátnych štatistických údajov nevykazujú maďarské stredné odborné učilištia veľké zaostávanie. Možno povedať, že šanca na prijatie do takýchto škôl, ich dostupnosť, hustota ich siete v pomere k počtu obyvateľov je v porovnaní s celoštátnymi ukazovateľmi (podľa všeobecných štatistických výkazov) na vyhovujúcej úrovni. Čo je potom príčinou toho, že takmer 45 % žiakov stredných odborných učilíšť maďarskej národnosti si ešte aj roku 2002 vybralo školu s vyučovacím jazykom slovenským? Jednou z pravdepodobných príčin je možnosť voľby medzi väčšou ponukou odborných špecializácií. S výnimkou Dunajskej Stredy a Komárna, resp. ich okolia, je paleta ponuky po maďarsky vyučovaných odborov takmer na celom území obývanom Maďarmi veľmi obmedzená. Namiesto vzdialenejších škôl volia preto maďarskí rodičia radšej slovenskú školu. Posúďme to na príklade štátnych stredných odborných učilíšť v okrese Nové Zámky! V tomto okrese funguje osem stredných odborných učilíšť, z toho štyri sú v Nových Zámkoch, dve sú v Šuranoch, jedna je v Dvoroch nad Žitavou a jedna v Štúrove. Roku 2001 sa v týchto školách vyučovalo spolu 97 odborov, ale len v troch školách (Nové Zámky, Dvory nad Žitavou, Štúrovo) sa vyučovalo v maďarskom jazyku, a to spolu v 18 odboroch. V Dvoroch nad Žitavou sa z piatich rôznych odborov vyučujú po maďarsky štyri a po slovensky tri.

Na strednom odbornom učilišti stavebnom v Nových Zámkoch sa dá učiť v 17 rozličných odboroch, z toho v 15 odboroch v slovenskom jazyku a len v 8 odboroch v maďarskom jazyku. Napokon v Štúrove sa vyučuje v 14 rozličných odboroch, z nich je v 11 vyučovanie v slovenskom jazyku a len v 6 odboroch je vyučovanie v maďarskom jazyku. Situácia je podobná aj v ostatných okresoch obývaných maďarskou menšinou.

V systéme odborného vzdelávania s vyučovacím jazykom maďarským došlo na prvý pohľad aj k priaznivým vývojovým procesom. Roku 2002 už fungovalo 6 súkromných stredných odborných učilíšť s vyučovacím jazykom maďarským a len 5 štátnych. Z 22 (zmiešaných) škôl, kde sa vyučuje aj po maďarsky, je 21 štátnych.

Čo sa týka počtu žiakov, v rokoch 1990 až 1995 aj v stredných odborných učilištiach s vyučovacím jazykom maďarským (podobne ako v stredných odborných školách) zaznamenali štatistiky v porovnaní s celoštátnymi tendenciami výrazný nárast. Potom do roku 2002 nastal v stredných odborných učilištiach s vyučovacím jazykom maďarským intenzívnejší pokles počtu žiakov ako v celoštátnom meradle.

V každom prípade, pre obdobie nasledujúcich rokov signalizujú analýzy veľmi zaujímavý vývoj. Skrýva ešte vývoj maďarského stredného školstva, resp. stredoškolského vzdelávania občanov maďarskej národnosti ďalšie roz poruplné tendencie, protichodné celoštátnym trendom, alebo sa konečne stabilizuje a bude sa rozvíjať v súlade s celoštátnymi trendmi?

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17