3.4.2. Rozdelenie poslucháčov podľa smerov štúdia
V tejto časti by sme vo vzťahu k vysokoškolskému vzdelávaniu osôb maďarskej národnosti chceli poukázať aj na niektoré detaily. Najprv začneme analýzou zmien v piatich, na Slovensku zaužívaných študijných smeroch – univerzitnom, technickom, ekonomickom, poľnohospodárskom a umeleckom. Zvyšovanie počtu poslucháčov na Slovensku v rokoch 1990 – 2002 je v jednotlivých smeroch rozličné. K najnižšemu nárastu došlo v inžinierskom technickom vzdelávaní (28,65 %), k najvyššiemu (222,16 %) zas u poslucháčov ekonomických odborov (tabuľka 29). Prekvapujúce je však to, že u maďarskej mládeže, väčšia časť ktorej žije v oblastiach vidieckeho charakteru, došlo k najnižšiemu nárastu (2,33 %) práve v poľnohospodárskych odboroch. Na tento jav je veľmi ťažké nájsť logické vysvetlenie. Počet poslucháčov maďarskej národnosti tiež najviac vzrástol v ekonomických odboroch (o 201,56 %). Prekvapujúce je aj to, že v technických odboroch predstavovalo zvýšenie v celoštátnom meradle 28,56 %, avšak u príslušníkov maďarskej národnosti až 34,33 %. Je to jediný prípad, keď dynamika nárastu maďarských poslucháčov predstihla celoštátne ukazovatele. Je to prekvapujúce aj z toho dôvodu, že ide o také technické odbory, ktoré sa viažu na priemyselnú výrobu, pričom je známe, že na územiach obývaných maďarskou menšinou je počet priemyselných závodov menší. Dá sa to vysvetliť jedine tým, že na technických smeroch je v porovnaní s inými odvetviami podstatne nižší nárast počtu poslucháčov, takže dostať sa na technické smery je pravdepodobne ľahšie. Maďarskí maturanti pravdepodobne využili práve túto možnosť (tabuľka 29).
Dynamický rozvoj vysokoškolského vzdelávania na Slovensku po zmene režimu bol nasledovaný rozvojom vysokoškolského vzdelávania v prostredí príslušníkov maďarskej menšiny len s veľkým oneskorením.
V ďalšej časti budeme analyzovať schodok počtu poslucháčov maďarskej národnosti vo vysokoškolskom vzdelávaní podľa jednotlivých smerov štúdia. Podľa štatistických údajov je zaostávanie ešte vždy obrovské, veď roku 2002 sa pohybovalo v rozmedzí 31,84 % (univerzitné odbory) a 62,45 % (ekonomické odbory) (tabuľka 30).
Vyššie naznačené zníženie schodku na celoštátnej úrovni v období od roku 1990 do roku 2002 sa dá vykázať aj v prípade jednotlivých smerov štúdia. Výnimku tvoria len poľnohospodárske odbory, kde sa schodok ešte prehĺbil. Poľnohospodársky smer je možné študovať len na dvoch univerzitách, a to na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a na Technickej univerzite vo Zvolene. Ťažisko je na univerzite v Nitre, kde roku 2002 študovalo z celkového počtu 264 poslucháčov študujúcich poľnohospodárske odbory až 232 osôb.
Jedným z najpálčivejších, najboľavejších bodov vysokoškolského vzdelávania maďarskej menšiny na Slovensku je práve nedostatok odborníkov v poľnohospodárstve. Po roku 1990 vzdelávanie poľnohospodárskych inžinierov stagnuje napriek tomu, že do roku 2000 vykazoval v agrárnych odboroch počet študentov maďarskej národnosti 47,67 % nárast. K tomuto nárastu totiž došlo prakticky len roku 1999 a 2000. Po roku 2000, v rozmedzí troch nasledujúcich rokov počet poslucháčov opäť klesol na úroveň roku 1990 (tabuľka 31). Kvôli priaznivým prírodným danostiam a využiteľnosti území obývaných Maďarmi je však pomer odborníkov pracujúcich v poľnohospodárskych a doplnkových spracovateľských odvetviach oveľa vyšší ako v iných oblastiach Slovenska. Významná časť príslušníkov maďarskej menšiny žije z poľnohospodárstva, preto by nárast podielu poľnohospodárskych odborníkov mohol podstatne prispieť k zvýšeniu ich životnej úrovne a zlepšeniu ich sociálnej situácie (tabuľky 31 a 32).
Na základe štatistických údajov možno konštatovať, že celkový počet i percentuálny podiel poslucháčov maďarskej národnosti študujúcich na uvedených smeroch vykazuje do roku 1999 odhliadnuc od istých menších výkyvov – pomerne rovnomerný vývoj (tabuľky 31 a 32).
Zdá sa, že v rokoch 1999 až 2002 sa tento trend zastavil. V technických smeroch si totiž môžeme všimnúť prudký pokles: počet študentov maďarskej národnosti sa znížil z 1 312 na 1 123, teda o 14,5 %, pričom v celoštátnom meradle sa počet poslucháčov zvýšil o 8 %.
Ak tieto údaje doplníme údajmi poslucháčov ekonomických odborov, kde sa na celoštátnej úrovni len v rokoch 2000 a 2002 zvýšil počet poslucháčov o 3,82 %, vidíme, že v tom istom období sa počet maďarských poslucháčov zvýšil o 12,87 %.
Ak však zahrnieme do štatistiky aj poslucháčov tzv. detašovaného denného štúdia na území Slovenska, tak dostaneme stĺpce označené hviezdičkou (*). Z nich je vidieť, že roku 2002 je už percentuálny podiel poslucháčov maďarskej národnosti na ekonomických odboroch najlepší (pozri tabuľku 31 a kapitolu 3. 5. 2.).
Od roku 1999 došlo v oblasti vysokoškolského vzdelávania občanov maďarskej národnosti k mimoriadnemu rozvoju v ostatných, tzv. univerzitných odvetviach, veď 43,49 percentný nárast výrazne prekračuje 20,22 percentný celoštátny nárast. Tento jav potvrdzuje aj údaj o tom, že roku 2002 bolo už 5,69 % poslucháčov univerzitných smerov štúdia na Slovensku maďarskej národnosti, čo znamená sľubné priblíženie sa k percentuálnemu podielu Maďarov v rámci príslušnej vekovej skupiny.
Preskúmajme teraz vnútornú skladbu množiny poslucháčov vysokých škôl na Slovensku, vrátane poslucháčov maďarskej národnosti, podľa jednotlivých smerov štúdia (tabuľka 32)! Štatistické údaje svedčia o tom, že rozdelenie maďarských poslucháčov podľa smerov štúdia sa stále odchyľuje od celoštátnych ukazovateľov. Medzi poslucháčmi maďarskej národnosti predstavujú poslucháči univerzitných smerov stále väčší podiel ako v prípade poslucháčov za celú SR. Na vysokých školách univerzitného a technického smer, kde sú počty študentov vysoké, sa pritom v období rokov 1990 až 1999 vývinové trendy vzájomne približovali.
V univerzitných odboroch sa rozdiel v zastúpení všetkých poslucháčov a poslucháčov maďarskej národnosti znížil z 11,36 % roku 1990 na 2 % roku 1999, pričom relatívne zastúpenie poslucháčov maďarskej národnosti bolo vždy vyššie. Očakávané úplné vyrovnanie však nenastalo, lebo v počte poslucháčov maďarskej národnosti študujúcich na univerzitných odboroch nastal opätovný obrat v opačnom smere, v dôsledku čoho do roku 2002 tvorili študenti univerzitných smerov už 54,13 % všetkých poslucháčov maďarskej národnosti, čo znamená prekročenie 43,32 percentného celoštátneho ukazovateľa o 10,81 %.
Príčiny tohto náhleho obratu nájdeme v detailoch. K zvýšeniu počtu maďarských poslucháčov univerzitných odborov prispelo predovšetkým učiteľské štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre 373 poslucháčmi. Aj tento údaj potvrdzuje fakt, že zo strany maďarskej menšiny sa od roku 1999 zvyšuje záujem o dosiahnutie vyššieho vzdelania. Skutočnosť, že záujem sa prejavuje najmä vo vzťahu k humanitným disciplínam, je v nemalej miere zásluhou pedagógov na základných a stredných školách. Možno nebudeme ďaleko od pravdy, ak príčinu tohto javu budeme hľadať aj v kvalite a formách vyučovania prírodovedných predmetov. Bolo by užitočné odhaliť skutočné príčiny prevládajúcich trendov aj hlbšími previerkami vedomostí študentov a sociologickými prieskumami.
Odlišné tendencie môžeme pozorovať vo vývoji počtu poslucháčov technických smerov.
V celoštátnom meradle sa počet poslucháčov technických smerov – odhliadnuc od dvoch menších výkyvov – od roku 1990 do roku 2002 síce nerovnomerne, ale neustále zvyšoval. Tento nárast počtu poslucháčov bol v porovnaní s obrovským, 86,94 percentným nárastom počtu všetkých poslucháčov podstatne nižší, predstavoval len 28,56 % (tabuľka 29).
V Slovenskej republike tvorili roku 1990 poslucháči technických smerov 42,15 % všetkých poslucháčov. Tento podiel sa do roku 2001 – síce nie rovnomerným tempom – ale postupne zredukoval na 28,95 %. Štatistické údaje z roku 2002 poukazujú na to, že vtedy sa pokles zastavil – v nasledujúcich rokoch sa dá počítať s miernym zvýšením. Zo štatistických údajov vyplýva aj to, že v oblasti univerzitného vzdelávania, ale aj v ekonomických odboroch sa trh postupne nasycuje a spoločnosť si začína uvedomovať potrebu zmeny.
V minulom desaťročí vytvárali univerzity svoju ponuku skôr podľa záujmu študentov, a nie podľa spoločenských, hospodárskych a trhových potrieb.
V prípade poslucháčov maďarskej národnosti sa jej vnútorná skladba vyvíjala značne rozdielne. Roku 1990 tvorili poslucháči študujúci technické smery 32,43 % všetkých poslucháčov maďarskej národnosti, čo bolo o 5,12 % menej ako celoštátny pomer. V prípade maďarských poslucháčov však nenasledoval pokles charakteristický pre SR ako celok, vďaka čomu sa ich podiel na počte všetkých poslucháčov maďarskej národnosti do roku 1998 zvýšil na 35,19 %, čo je o 4,39 % viac ako celoštátny ukazovateľ. O príčinách tohto javu sme hovorili už skôr. K prudkému poklesu podielu študentov technických smerov maďarskej národnosti došlo až v nasledujúcich piatich rokoch: roku 2002 tvorili už len 25,07 % študentov maďarskej národnosti. Približne na tejto úrovni sa dá očakávať ustálenie ich počtu.
Medzi poslucháčmi maďarskej národnosti bolo percentuálne zastúpenie poslucháčov ekonomických odborov vždy nižšie ako tomu bolo v celoštátnom meradle. Zvýšil sa aj rozdiel v ich percentuálnom zastúpení z 3,45 % v roku 1990 na 5,86 % v roku 2002 (tabuľka 32). Je zrejmé, že študenti maďarskej národnosti študujúci technické, ekonomické a poľnohospodárske odbory prispievajú k počtu všetkých maďarských poslucháčov v menšom pomere, ako by to bolo žiaduce v porovnaní s celoštátnymi ukazovateľmi.
