Béla László: Maďarské národnostné školstvo


Existenciu maďarských škôl do roku 1960 negarantoval zákon. Nová ústava prijatá roku 1960 prvý raz od druhej svetovej vojny explicitne stanovuje, že deti maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti majú právo na vyučovanie v materinskom jazyku. Paragraf 29 nového školského zákona č. 186/1960, ktorý bol prijatý na základe ústavy z roku 1960, prvý raz legalizuje maďarské školy tým, že vyslovuje: v školách zriadených pre deti maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti je vyučovacím jazykom jazyk menšín. Toto právne postavenie trvá prakticky dodnes.

Po druhej svetovej vojne boli materské školy s vyučovacím jazykom maďarským prvý krát zriadené v školskom roku 1950/1951. Vtedy navštevovalo 151 tried v 142 materských školách 4 985 detí. Na Slovensku to predstavovalo 7,24 % všetkých detí zapísaných do materských škôl, čo bol vtedy veľmi dobrý výsledok.[9] V školskom roku 1953/1954 bol počet maďarských materských škôl 262, v nich bolo 280 tried, počet zapísaných detí 7 626, čo bolo 12,67 % všetkých detí zapísaných do materských škôl na Slovensku. Počet detí navštevujúcich materskú školu s výchovným jazykom maďarským kulminoval roku 1957, keď 13,06 % všetkých detí v materských školách tvorili maďarské deti. Od tohto obdobia sme svedkami postupného poklesu. Počet detí zapísaných do materskej školy s výchovným jazykom maďarským síce postupne rástol, ale v oveľa menšom tempe, ako by tomu nasvedčovali celoslovenské údaje. Roku 1966 bol tento pomer už len 10,34 %, roku 1976 7,63 %, roku 1983 6,25 % (tabuľka 2).[10]

Štatistické údaje zvyčajne neobsahujú zloženie detí v materských školách podľa národnosti. Z výkazov, ktoré takéto údaje obsahujú, sa nám však otvára veľmi neradostný obraz (tabuľka 2). Kým roku 1970 navštevovalo z detí maďarskej národnosti slovenskú materskú školu 2 539 detí, čo predstavovalo 17,74 %, roku 1979 sa tento počet zvýšil na 6111, čo predstavovalo 29,30 % všetkých detí maďarskej národnosti navštevujúcich materské školy[11] (tabuľka 2).

Z pohľadu osôb maďarskej národnosti si v tabuľke môžeme všimnúť aj jeden pozitívny jav. V sedemdesiatych rokoch je relatívny podiel detí maďarskej národnosti v materských školách podtstatne vyšší, ako je ich zastúpenie v rámci príslušnej vekovej skupiny detí. Výsledkom opačného vývojového trendu je, že táto komparatívna výhoda do roku 1980 takmer úplne zmizla. V osemdesiatych rokoch sa znova začal istý pozitívny vývinový proces, čoho dôsledkom je, že do roku 1991 sa zvýšil prebytok počtu detí maďarskej národnosti v materských školách na 2 120.

Po druhej svetovej vojne sa mohli na základných školách opätovne otvoriť triedy s vyučovacím jazykom maďarským až roku 1948, spočiatku len v rámci slovenských škôl.

V    školskom roku 1948/1949 bolo otvorených 154 tried s vyučovacím jazykom maďarským, v školskom roku 1949/1950 to už bolo 319 tried. V školskom roku 1950/1951 bolo otvorených 613 ľudových a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským s 1 232 triedami, do ktorých sa prepísalo 45 497 žiakov. Už roku 1950 navštevovalo školu s vyučovacím jazykom maďarským 8,18 % zo všetkých žiakov základných škôl. Roku 1958 tvorili žiaci maďarských základných škôl 10,43 % všetkých žiakov základných škôl, čiže v tomto období navštevovalo slovenskú školu najmenej žiakov maďarskej národnosti, a to 10,7 % (tabuľka 3).

Údaje ukazujú, že v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nastali v systéme madarského národnostného školstva podstatné zmeny. Tieto zmeny nie sú vždy odrazom diskriminačných opatrenínamierených proti maďarskému národnostnému školstvu, často sú to dôsledky vyplývajúce z nariadení všeobecnej školskej politiky, ktoré zasiahli celý systém základného školstva na Slovensku. Môžeme sem zaradiť aj úsilie o integráciu deväťročných základných škôl, ktoré bolo na programe dňa od nadobudnutia účinnosti školského zákona z roku 1953.[13]

Sieť maďarských základných škôl na Slovensku najviac zasiahlo rušenie škôl v období rokov 1970 a 1985. V tomto období bolo na Slovensku zrušených 1 503 základných škôl, z toho 226 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Na Slovensku bolo teda zrušených 39,2 % základných škôl, medzi nimi 46,12 % maďarských škôl.14 Zo zrušených základných škôl bolo 15,03 % s vyučovacím jazykom maďarským. Ak porovnáme údaje z roku 1958 a 1985, zistíme, že redukovanie siete základných škôl vo viacerých vlnách vo väčšej miere zasiahlo školy s vyučovacím jazykom maďarským, veď v tomto období bolo zrušených 298 (562 – 264) základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, čiže 53,2% všetkých maďarských škôl. Je to určite jednou z hlavných príčin toho, že v spomínanom období sa podiel žiakov základných škôl maďarskej národnosti navštevujúcich slovenské školy zvýšil z 10,07 % na 26,97 % (tabuľka 3).[15]

1. septembra 1950 bolo v Komárne otvorené prvé gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským.[17] Boli zriadené dve stredné školy tretieho stupňa – všeobecné gymnázium v Komárne a pedagogické gymnázium v Bratislave (Pedagogická škola pre vzdelávanie učiteľov národných škôl s vyučovacím jazykom maďarským), zamerané na prípravu učiteľov pre národné školy. Okrem toho sa pri dvoch priemyselných odborných školách – v Bratislave a v Košiciach – otvorili maďarské oddelenia (maďarské triedy). V roku zriadenia začalo študovať v štyroch triedach komárňanského gymnázia 142 žiakov, do piatich tried bratislavského pedagogického gymnázia sa zapísalo 182 žiakov. V novozriadených triedach dvoch priemysloviek bolo zapísaných spolu 70 žiakov. V rokoch 1950 a 1955 mala maďarská menšina na Slovensku šancu na to, aby si vybudovala úplnú sieť stredných škôl zodpovedajúcu reálnym potrebám.

Na začiatku sedemdesiatych rokov už fungovalo 13 gymnázií a v ďalších deviatich sa otvárali maďarské triedy, oddelenia.[18]

Počet žiakov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským sa od zriadenia nových gymnázií postupne zvyšoval až do polovice šesťdesiatych rokov. Na začiatku sedemdesiatych rokov na Slovensku ďalej pokračovalo rozširovanie gymnaziálneho štúdia, na čo poukazuje aj rast počtu žiakov do roku 1980 (tabuľka 4). Do polovice ďalšieho desaťročia sa síce znížil počet žiakov o niekoľko tisíc, ale roku 1990 sa znova zvýšil na stav spred desiatich rokov. Vývoj počtu gymnazistov maďarskej národnosti nebol totožný so zmenami počtu všetkých gymnazistov, čo v ešte väčšej miere platí pre počet žiakov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským (tabuľka 4).[19]

Stredné odborné školy s vyučovacím jazykom maďarským sa rozvíjali pomalšie ako gymnáziá. Roku 1950 sa vyučovalo po maďarsky v troch odborných školách a v ôsmich triedach sa učilo 315 žiakov tak, že počas roka prichádzali do maďarských tried ďalší žiaci. Do roku 1953 bola zriadená len jedna stredná odborná škola s vyučovacím jazykom maďarským, a to v Košiciach, a v ďalších ôsmich odborných školách boli otvorené maďarské triedy. V 41 triedach študovalo ešte vždy len 1 407 maďarských študentov. Bol to len veľmi pomalý vývoj, no roku 1954 sa aj tento pozastavil, pretože otváranie ďalších maďarských tried povoľovali úrady už len zdráhavo.

Do školského roku 1970/1971 sa prakticky dotvorila sieť maďarských odborných škôl spolu s triedami s vyučovacím jazykom maďarským. Táto sieť sa s menšími zmenami zachovala aj v deväťdesiatych rokoch. V roku 1970 tvorilo túto sieť 5 (1 + 4) priemysloviek, 4 (0 + 4) ekonomické stredné odborné školy, 6 (5 + 1) poľnohospodárskych odborných škôl, 3 (1 + 2) stredné zdravotnícke odborné školy, 2 (0 + 2) pedagogické stredné odborné školy a 1 (1 + 0) dievčenská škola (prvé číslo v zátvorke označuje počet škôl s vyučovacím jazykom maďarským, druhé číslo označuje počet škôl aj s maďarskými triedami). Spolu sa teda vyučovalo po maďarsky v 21 odborných školách (8 + 13, 131 tried, 4 458 žiakov) (pozri tabuľku 5).[20]

V školskom roku 1983/1984 bolo na Slovensku 5 samostatných stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, z toho bola 1 priemyslovka, 3 poľnohospodárske a 1 zdravotnícka škola. 56 tried škôl s vyučovacím jazykom maďarským navštevovalo 1 733 žiakov, kým v 99 triedach 18 škôl pod spoločným riaditeľstvom sa učilo po maďarsky 3 125 žiakov.[21]

V stredných odborných učilištiach sa učí najväčšia časť stredoškolskej mládeže.

V týchto školách sa pohybuje čas výučby od jedného do štyroch rokov a v poslednom poldruha desaťročí časť študentov stredných odborných učilíšť končí štúdium maturitou.

V období po roku 1948 sa maďarské stredné odborné učilištia nachádzajú spomedzi všetkých typov škôl v najhoršej situácii. Do školského roku 1970/1971 bolo možné dosiahnuť len toľko, že spomedzi 11 579 žiakov maďarskej národnosti len 4 760 mohlo študovať v maďarskom jazyku alebo čiastočne v maďarskom jazyku. Vtedy bolo ešte 10,57 % všetkých žiakov maďarskej národnosti, avšak len 4,37 % z nich navštevovalo školu alebo triedu s vyučovacím jazykom maďarským.

Prehľadný obraz o vývoji a stave maďarských stredných odborných učilíšť dostaneme na základe analýzy údajov z roku 1980 (tabuľka 6). Vtedy existovalo na Slovensku 273 stredných odborných učilíšť s 5 003 triedami, v ktorých sa učilo 137 712 žiakov. Samostatných stredných odborných učilíšť s vyučovacím jazykom maďarským bolo 6, v nich bolo 65 tried s 1 614 žiakmi. V ďalších 19 školách pod spoločným riaditeľstvom sa v 115 triedach tiež vyučovalo po maďarsky a bolo v nich 2 863 žiakov[22] (tabuľka 6).

Vysokoškolské inštitúcie na Slovensku sa oficiálne zvyknú zaraďovať do piatich kategórií. Takže v minulosti sa rozlišovali inštitúcie, resp. odbory poskytujúce univerzitné, technické, ekonomické, poľnohospodárske a umelecké vzdelanie.

V roku 1958 bolo z 15 991 poslucháčov univerzít a vysokých škôl 680 maďarskej národnosti, čo predstavovalo 4,2 %. Ak vezmeme za základ národnostné členenie vekovej kategórie vysokoškolákov (20 – 24-roč- ných), tak malo roku 1957 študovať na vysokých školách 2 000 mladých ľudí maďarskej národnosti. Rozdiel predstavuje 1 320 poslucháčov (tabuľka 7).

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17