Béla László: Maďarské národnostné školstvo


Viacerí riaditelia, ktorí jednojazyčné vysvedčenia vydať odmietli, boli odvolaní. Mohutnejšie protestné akcie na podporu odvolaných riaditeľov sa konali len na dvoch školách, a to v Búči a v Bátorových Kosihách. Proti odvolaniu riaditeľov Lajosa Vargu a Ferenca Nováka sa spojili rodičia, učitelia a postavili sa za nich aj miestne samosprávy. Problém dvojjazyčných vysvedčení sa vyriešil uspokojivo až roku 1999 po zmene vlády. Dodnes však existuje jeden nevyriešený prípad, a to prípad učiteľa Bélu Agócsa z Trstíc, ktorý nebol ochotný vystaviť vysvedčenia žiakov len v štátnom jazyku, dostal sa preto do konfliktu s riaditeľom a s nadriadenými orgánmi, čo žiaľ napokon viedlo k jeho prepusteniu. Toto všetko sa stalo už po opätovnom povolení dvojjazyčných vysvedčení. (Béla Agócs spáchal 9. mája 2001 samovraždu.)

Maďarská menšina na Slovensku musela za posledných desať rokov zviesť snáď najurputnejšie „boje“ práve za zachovanie svojich škôl. Konflikty ostatných desiatich rokov zanechali v spoločnosti hlboké rany, a mali na činnosť národnostných škôl negatívny dopad.

2.1.4. Ako ďalej?

Po parlamentných voľbách roku 1998 sa členom novovzniknutej vládnej koalície stala aj Strana maďarskej koalície. Pod tlakom kompromisov bola nútená zrieknuť sa niektorých svojich dôležitých politických cieľov. V oblasti školstva sa jej však podarilo zahrnúť do programu vlády svoj najdôležitejší predvolebný sľub. Pomerne rýchlo sa jej podarilo zmeniť, resp. zrušiť právne predpisy, ktoré mali vo vzťahu k maďarským školám a vzdelávaniu v maďarskom jazyku diskriminačný charakter. Roku 1999 bolo opätovne povolené vedenie celej pedagogickej dokumentácie v dvoch jazykoch, dvojjazyčné sú vysvedčenia, na ministerstve školstva sa zriaďuje samostatné oddelenie národnostného školstva. Čiastočne sa upravuje problém jazyka prijímacích skúšok na stredné školy a prijímajú sa aj iné opatrenia, ktoré úplne eliminujú diskriminačné opatrenia voči školám s vyučovacím jazykom maďarským. Vzdelávanie v maďarskom jazyku sa stáva plne rovnocennou a rešpektovanou súčasťou školského systému na Slovensku.

Vďaka politike novej vlády Slovenská republika vyrovanala svoje zaostávanie z predchádzajúceho obdobia a 1. mája 2004 sa stala členom Európskej únie. Prinieslo to so sebou harmonizáciu všetkých stupňov školstva s európskym právnym poriadkom. V európskom vzdelávacom priestore bude maďarské národnostné školstvo na Slovensku čeliť novým výzvam. Prísnym európskym kritériám bude musieť odpovedať úroveň výuky, ako aj hospodárska efektivita prevádzkovania škôl. V novej Európe sa totiž budú viesť diskusie o     charaktere školskej politiky, či už väčšinovej alebo menšinovej, práve týmto spôsobom. Významným faktorom dobiehania rozvinutejších regiónov Európskej únie sú aj zmeny spoločenských očakávaní smerom k výchovnovzdelávaciemu systému, vrátane národnostného školstva.

Politické snahy menšinového spoločenstva sa už v blízkej budúcnosti musia upriamiť na mobilizáciu rezerv využiteľných na modernizáciu národnostného školstva. Dokáže si maďarská menšina na Slovensku vytvoriť náskok voči väčšinovému národu pri generovaní túžby po vzdelávaní, ďalšom vzdelaní, rekvalifikácii? V prípade maďarskej menšiny na Slovensku, ktorá je v dobrej politickej pozícii, by sa tento modernizačný rozvoj mal urýchľovať, podporovať prostriedkami štátnej školskej politiky. Ako na to poukazujú aj analýzy v nasledujúcich častiach tejto štúdie, v prípade maďarskej menšiny na Slovensku samotná školská samospráva nedokáže modernizačné rezervy promptne aktivizovať. Nevyhnutné sú aj podnety zo strany celoštátnych orgánov. (Tu načrtnutým problémom menšinového školstva sa z perspektívy spoločného európskeho vzdelávacieho a vedecko-výskumného priestoru podrobne venuje okrem iných aj Tamás Kozma.[55])

2.2. Stav maďarského národnostného školstva na Slovensku po zmene režimu

V    čase zmeny režimu charakterizovali maďarské školstvo na Slovensku pomerne priaznivé rozvojové tendencie (pozri kapitolu 1. 2). Tak napríklad v oblasti stredného školstva predstavoval v rokoch 1980 – 1990 schodok medzi percentuálnym podielom študentov maďarskej národnosti a percentuálnym podielom príslušnej vekovej skupiny osôb maďarskej národnosti v porovnaní s celoštátnymi ukazovateľmi viditeľne klesajúcu tendenciu. V prípade stredoškolských študentov (15 – 19-roční) bol tento rozdiel roku 1980 1,3  %, pričom do roku 1990 sa znížil na 0,6 %, čiže percentuálne podiely danej vekovej skupiny a počtu študentov navštevujúcich maďarské národnostné školy sa k sebe približovali.

V    absolútnych číslach sa počet 3 690 „chýbajúcich“ stredoškolských študentov za sledované obdobie desiatich rokov znížil na 2 380. Vo vysokoškolskom vzdelávaní sa predmetný deficit znížil zo 6,2 % na 5,3 %. Deficit vysokoškolákov maďarskej národnosti sa zmenšil takmer o 750 poslucháčov (3 477 – 2 735) (tabuľka 7). Vývoj vzdelanostnej štruktúry maďarskej menšiny na Slovensku v osemdesiatych rokoch – čo dokumentujú aj predchádzajúce údaje – zodpovedal, okrem vysokoškolského vzdelávania, celoštátnym trendom. Kým v rokoch 1980 – 1990 na Slovensku vzrástol počet osôb s univerzitným a vysokoškolským vzdelaním o 2,2 %, čiže sa zvýšil na 5,82 %, zatiaľ tieto ukazovatele u osôb maďarskej národnosti boli len 1,20 %, resp. 2,89 %. Svedčí to okrem iného aj o menšom záujme príslušníkov maďarskej menšiny dosiahnuť vyššie vzdelanie.

Po roku 1989 sa aj maďarské národnostné školstvo postupne vymanilo z područia štátostraníckeho riadenia a vytvorili sa politickospoločenské podmienky na mobilizáciu modernizačných rezerv aj v oblasti školstva.

Pomocou analýzy tendencií a zmien maďarského školstva na Slovensku hľadáme odpovede na to, do akej miery – a či vôbec – dokázala maďarská menšina využiť demokratizáciou spoločnosti ponúknuté možnosti k tomu, aby sa v štruktúre vzdelanosti priblížila k celoštátnej úrovni, a aby aj v rámci jednotlivých vekových skupín dostihla celoštátne ukazovatele.

2.2.1. Vekové zloženie obyvateľstva a jeho zmeny

V záujme korektnosti analýz budeme postupovať (podobne ako v prvých častiach) vzájomným porovnávaním ukazovateľov podľa

príslušných vekových skupín. Vychádzame z údajov sčítania obyvateľov. V období medzi rokmi 1991 a 2001 možno veľkosť vekových skupín odhadnúť práve na základe týchto údajov. Štatistický úrad SR ešte aj roku 2000 odhadoval podiel maďarskej menšiny na celkovej populácii Slovensku na 10,48 %. Skutočnosť však bola oveľa horšia, veď podľa údajov sčítania obyvateľov roku 2001 bol podiel Maďarov už len 9,68 %. Podobné rozdiely sa ukázali aj v prípade jednotlivých vekových skupín.

Preto sa už teraz dá na základe údajov sčítania obyvateľov z roku 2001     vytvoriť skutočný obraz o školskom vzdelávaní. Predtým je však potrebné vykonať analýzu štruktúry jednotlivých vekových skupín: celkový obraz nie je príliš priaznivý. Údaje sčítania obyvateľov v rokoch 1991 a 2001 ukazujú, že percentuálne zastúpenie vekových skupín do 30, resp. 35 rokov je v rámci populácie maďarskej národnosti nižšie, a zastúpenie vekových skupín nad 30, resp. 35 rokov je zas vyššie, ako je to v prípade celoslovenskej populácie. Tieto údaje sú potvrdením trendu relatívneho ubúdania a vyššej miery starnutia príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku v pomere k celkovému obyvateľstvu Slovenska. V pomere k obyvateľom slovenskej národnosti je trend ešte nepriaznivejší (tabuľka 9).

Pri štúdiu problémov vzdelávania sa budeme podobne ako v predchádzajúcich častiach opierať predovšetkým o číselné údaje, ktoré vyjadrujú percentuálne zastúpenie osôb maďarskej národnosti na celkovej populácii Slovenskej republiky podľa jednotlivých vekových skupín. Je známe, že podľa sčítania obyvateľov v rokoch 1991 a 2001 bolo maďarskej národnosti 10,76, resp. 9,68 % obyvateľov Slovenskej republiky. Percentuálny podiel osôb maďarskej národnosti podľa päťročných vekových skupín ukazuje tabuľka 10.

Z tabuľky je zrejmé, že vo vekových skupinách, ktoré sú aktívne zapojené do školského vzdelávania, zastúpenie príslušníkov maďarskej menšiny klesá vo väčšej miere, ako je celoštátny priemer. Dramatický pokles (46 768 osôb) príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku v období medzi rokom 1991 a 2001 je predovšetkým dôsledkom asimilácie. Potvrdzujú to aj nasledujúce dve štatistické analýzy.

Ak sledujeme percentuálne zastúpenie osôb maďarskej národnosti podľa vekových skupín v porovnaní k celkovému obyvateľstvu, ako aj ich relatívny pokles vykázaný medzi dvoma ostatnými sčítaniami ľudu, môžeme prísť k záveru, že v rokoch 1980 – 1991     kleslo napríklad vo vekovej skupine 5 – 9-ročných percentuálne zastúpenie osôb maďarskej národnosti z 9,49 % na 8,81 %, čo je úbytok 0,68 %, v rokoch 1991 – 2001 bol pokles z 8,81 % na 7,36 %, čo predstavuje úbytok 1,45% (tabuľky 10 a 11). Dá sa to vysvetliť tým, že v deväťdesiatych rokoch sa zrýchlilo tempo asimilácie, resp. oproti osemdesiatym rokom sa znížila pôrodnosť. Ešte jasnejšie dokazuje mieru asimilácie v prípade danej vekovej skupiny úbytok, ktorý nastal o desať rokov (obdobie sčítania obyvateľov).

Tak napríklad roku 1991 tvorilo na Slovensku vekovú skupinu 5 – 9-ročných 442 586 osôb, táto skupina sa do roku 2001 (tvoriac teraz skupinu 15 – 19-ročných) zredukovala na 440 003 osôb, čo predstavuje úbytok 2 483 osôb, čiže pokles o 0,58 %. V prípade maďarskej menšiny došlo k poklesu z 39 012 osôb na 36 784 osôb, čo predstavuje úbytok 2 228 osôb, čiže 5,71 % (tabuľka 12).[58]

Štatistické údaje v tabuľke 12 potvrdzujú aj to, že k asimilácii nedochádza len pri narodení dieťaťa určením jeho národnosti rodičmi, ale aj v dospelosti, v rámci každej vekovej skupiny, aj keď tu je miera asimilácie nižšia. Zdá sa, že bude zaujímavé porovnať zmeny asimilačných tendencií na základe štatistických údajov za tri ostatné obdobia sčítania obyvateľov (tabuľka 13).

Tieto údaje svedčia o tom, že v osemdesiatych rokoch sa z pohľadu maďarskej menšiny na Slovensku odohrali ďalšie priaznivé procesy, vďaka ktorým sa asimilácia nedá potvrdiť štatistickými údajmi. Môžeme to chápať aj tak, že v tomto období sa asimilácia Maďarov zastavila. V deväťdesiatych rokoch však poklesol počet príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku viac ako o 8 %, čiže v mnohých ohľadoch priaznivé vývinové tendencie predchádzajúceho desaťročia, ktoré sa prejavili     aj v školstve, nepokračovali, ba vo viacerých oblastiach došlo k výraznému regresu. Ak vychádzame z toho, že v demokratických podmienkach môže v porovnaní s minulosťou aj maďarská menšina v oveľa väčšej miere vytvárať, formovať svoj vlastný osud, tak môžeme skonštatovať, že túto možnosť nevyužila, nedokázala zaktivizovať disponibilné modernizačné rezervy v prospech väčšieho rozmachu svojej vzdelanostnej úrovne.

A napokon na základe údajov sčítania obyvateľov uvádzame percentuálne podiely príslušníkov obyvateľov maďarskej národnosti podľa vekových skupín, v porovnaní s celoslovenskými štatistickými údajmi – použijúc princíp lineárnej extrapolácie údajov pre jednotlivé roky medzi dvoma sčítania obyvateľov (tabuľka 14).

Percentuálne údaje v tabuľke 14 vzťahujúce sa na rok 2002 a na rok 2003 sú odhadmi založenými na extrapolácii medziročných hodnôt predchádzajúcich 10 rokov, ktorých presnosť je možé posúdiť až na základe údajov najbližšieho sčítania obyvateľov roku 2011. Vo vzťahu k týmto percentuálnym údajom teraz pristúpime k podrobnej analýze školského vzdelávania maďarskej menšiny na Slovensku.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17