Béla László: Maďarské národnostné školstvo


2.2.2. Materské školy

V deväťdesiatych rokoch bola maďarská menšina nútená brániť voči vládnej moci školské vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku.

V tomto období sa otázka predškolskej výchovy dostala akoby do tieňa školského vzdelávania. Možno ani teraz, keď už uplynulo niekoľko rokov od obdobia ohrozenia existencie maďarských škôl, sa predškolskej výchove nedostáva toľkej pozornosti maďarskej politickej a odbornej komunity, akú by si zaslúžila. Je to paradox, veď počet detí navštevujúcich materské školy s výchovným jazykom maďarským významným spôsobom predurčuje počet žiakov navštevujúcich školy s vyučovacím jazykom maďarským. Veľkú väčšinu detí maďarskej národnosti, ktoré navštevujú materské školy s výchovným jazykom slovenským, zapisujú totiž rodičia neskôr do škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Jedna veľmi podstatná počiatočná etapa asimilácie sa začína v období predškolskej výchovy.

Pre každú národnostnú menšinu je z hľadiska udržania svojej existencie, identity, jazyka a kultúry bytostne dôležitá výchova v materinskom jazyku.

Význam predškolskej výchovy – popri kultivácii materinského jazyka – je aj v tom, že pripravuje deti na školské vzdelávanie. Z tohto hľadiska možno na základe štatistických údajov hodnotiť úroveň predškolskej výchovy detí patriacich k maďarskej menšine pozitívne, veď predškolskej výchovy sa zúčastňuje viac detí maďarskej národnosti, ako by to vyplývalo z veľkosti príslušnej vekovej skupiny. Početný prebytok (2 233) zistený roku 1990 sa do roku 1999 znížil prakticky na nulu, ale potom opäť ukazuje vzrastajúcu tendenciu (tabuľka 15). Na základe štatistických údajov možno teda skonštatovať, že predškolská výchova detí maďarskej národnosti sa v celoštátnom porovnaní nachádza v pomerne dobrej situácii. Spomínané zníženie prebytku k roku 2002 vzhľadom na rok 1990 možno chápať ako istý regres. Priebežný nárast prebytku (514 v roku 2002) po roku 2000     má zrejme viac príčin (ukončenie vládnej politiky namierenej voči záujmom občanov maďarskej národnosti, zákon o zahraničných Maďaroch, ale aj iné spoločenské, sociologické príčiny), avšak ich odhalenie si vyžaduje špecializovaný výskum.

Pristúpme teraz ku konkrétnej analýze situácie maďarských materských škôl! Na Slovensku sa výrazne znižuje počet novonarodených detí. V prípade vekovej skupiny škôlkarov (0 – 4-ročných) to podľa údajov sčítania obyvateľov spôsobilo v rokoch 1991 až 2001 30,5 percentný pokles. V prípade detí maďarskej národnosti bol zaznamenaný v tom istom období 38,0 percentný pokles.

Po zmene režimu sa postupne znižuje počet detí navštevujúcich materskú školu. To sa dá vysvetliť nielen poklesom populácie, ale hlavne rastom počtu nezamestnaných žien.

Teraz sa pristavme podrobnejšie pri otázke znižovania počtu materských škôl, tried materských škôl a detí navštevujúcich materské školy v rokoch 1990 až 2002. V celoštátnom meradle možno tot zníženie vyjadriť nasledujúcimi štatistickými údajmi: 790 (19,63 %),

1772 (19,06 %) a 65 211 (30,14 %). Tie isté údaje sa v prípade predškolskej výchovy v maďarskom jazyku v rokoch 1990 až 2002 vyvíjali takto: 75 (16,74 %), 140 (20,14 %) a 5 486 (36,65 %). Počet maďarských škôlkarov sa v tomto období znížil o 8 922 (42,86 %). K poklesu počtu škôlkarov na Slovensku prispeli teda deti maďarskej národnosti 13,68 %- ami, čo je jeden a pol krát viac, ako by to vyplývalo z veľkosti príslušnej vekovej skupiny. Na základe týchto štatistických údajov skutočne vykázaný regres je vážnym mementom aj preto, že v oblasti predškolskej prípravy sa vzhľadom k roku 1990 situácia zhoršila, čo môže mať nepriaznivý vplyv aj na úroveň ďalšieho školského vzdelávania.

Z hľadiska predškolskej výchovy v jazyku maďarskom nedošlo v skúmanom období k štatisticky relevantným zmenám, veď roku 1992 navštevovalo slovenskú materskú školu 28,94 % detí maďarskej národnosti a roku 2001 to bolo 28,86 %.

Predškolská výchova v maďarskom jazyku je z mnohých aspektov vo výhodnejšej situácii ako predškolská výchova na Slovensku vo všeobecnosti. Ak berieme do úvahy len maďarské materské školy, tak tieto tvoria 8 – 8,5  % materských škôl na Slovensku. Ak to porovnáme s veľkosťou vekovej skupiny, tak treba povedať, že počet maďarských materských škôl je pre deti postačujúci, a ak k nim pripočítame aj materské školy so slovenským a maďarským výchovným jazykom, v tom prípade môžeme hovoriť ešte o podstatne lepšej situácii (tabuľka 15). Čo sa týka tried, v prípade maďarských materských škôl sú štatistické čísla rovnako priaznivé.

V istom zmysle z uvedených skutočností vyplýva, že na Slovensku pripadlo v roku 1990 na jednu materskú školu 2,31 tried, v roku 2002 to bolo 2,33 tried. V prípade materských škôl, v ktorých sú aj maďarské triedy, to bolo v spomínanom období 2,01, resp. 1,49. V tých istých dvoch rokoch pripadlo na Slovensku na jednu materskú školu 53,75, resp. 46,62 detí. V materských školách prevádzkujúcich aj maďarské triedy, bol priemerný počet detí zúčastňujúcich sa predškolskej výchovy v maďarskom jazyku 43,39 (údaj pre rok 1990), resp. 25,43 (údaj pre rok 2002). Ak by všetky deti, ktoré navštevujú triedy s maďarským výchovným jazykom navštevovali materskú školu s výchovným jazykom maďarským, aj vtedy by pripadlo na jednu materskú školu 34,49 detí. Tieto údaje sú podstatne lepšie ako celoštátny priemer.

Priemerný počet detí pripadajúcich na jednu triedu materskej školy na Slovensku bol roku 1990 23,27 a roku 2002 20,09. V tých istých dvoch rokoch navštevovalo triedu s maďarským výchovným jazykom 21,54, resp. 17,09 detí, čiže v maďarských skupinách prebieha predškolská výchova za priaznivejšieho počtu detí, ako je celoslovenský priemer. Nižší počet detí (3 deti) však automaticky neznamená aj vyššiu úroveň predškolskej výchovy. Jej dôležitejšie komponenty tvorí vybavenosť tried, kvalifikovanosť učiteliek, starostlivosť prevádzkovateľa, odborná náročnosť atď.

Údaje zo sčítania obyvateľov roku 2001 naznačujú dramatické zníženie počtu príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku za 10 rokov, a to o viac ako 8 %. Úbytok osôb maďarskej národnosti má v podstate dve príčiny: nižšiu pôrodnosť ako celoštátny priemer a asimiláciu. Jednou z hlavných úloh, pred ktorou stojí maďarská menšinová komunita je práve to, aby spomalila podiel asimilácie na úbytku maďarského obyvateľstva na Slovensku. Východiskový bod treba hľadať práve v predškolskej výchove. Pri zápise do školy totiž už nedochádza k podstatným zmenám (tabuľka 15).

2.2.3. Základné školy

Prakticky už od začiatku šesťdesiatych rokov presadzuje štát politiku tzv. integrácie, čiže zlučovania škôl. Zlučovanie však narušilo prirodzene vytvorenú sieť škôl, často vyvolalo nevôľu a kritiku zo strany rodičov, a v súvislosti s tým sa nezriedka vyplavili na povrch aj rôzne nacionalistické prejavy. Bezprostredne pred zmenou režimu chcelo ministerstvo školstva zmierniť vzniknuté napätie a umožnilo štátnym orgánom na nižšom stupni riadenia prehodnotiť niektoré prípady zlučovania škôl tak, aby sa predovšetkým na územiach so zmiešaným obyvateľstvom mohli opätovne otvoriť zrušené málotriedky. Vďaka tomu, ale aj vďaka zmene režimu vzrástol počet základných škôl na Slovensku za päť rokov takmer o 180. Počet škôl s vyučovacím jazykom maďarským vzrástol vďaka týmto okolnostiam o 20 až 30, čo v relatívnom vyjadrení prevyšuje celoštátny nárast.

Priaznivý vplyv uvedených procesov dokazujú aj výsledky výskumu Slovenského štatistického úradu na územiach so zmiešaným obyvateľstvom z rokov 1990 a 1993, podľa ktorých sa situácia zlepšila v tom zmysle, že deti majú väčšiu možnosť navštevovať školu s materinským vyučovacím jazykom v mieste svojho bydliska.64 77 % opýtaných maďarskej národnosti dalo v tomto smere roku 1990 pozitívnu odpoveď, pričom roku 1993 to bolo už 85 %. Ako zaujímavosť spomeňme, že podľa respondentov sú vzdelávacie možnosti na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským ešte stále horšie ako v prípade slovenských škôl, zároveň však 90 %, resp. 92 % respondentov slovenskej národnosti považovalo možnosť vzdelávania v materinskom jazyku menšín za pozitívum.

Pri analýze štatistických údajov vzťahujúcich sa na základné školy musíme zohľadniť tú skutočnosť, že v danom prípade ide o povinnú školskú dochádzku, ako aj to, že na Slovensku sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov predĺžila povinná školská dochádzka o jeden rok. Zvyšovanie počtu tried a žiakov z tohto dôvodu teda nie je potrebné brať do úvahy.

A) Najprv preskúmame hustotu siete základných škôl, čiže počet základných škôl v korelácii s celkovým počtom obyvateľstva v rokoch sčítania obyvateľov. Tak napríklad roku 1991 pripadá jedna škola s vyučovacím jazykom maďarským na 2 149 obyvateľov maďarskej národnosti. Ak k tomu pripočítame školy s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským (zmiešané školy), tak zistíme, že jedna základná škola, kde sa dá učiť aj po maďarsky, pripadá na 1943 obyvateľov maďarskej národnosti. Roku 1991 pripadá v celoštátnom meradle jedna slovenská základná škola na 2 184 obyvateľov, v prípade obyvateľov slovenskej národnosti pripadá jedna škola s vyučovacím jazykom slovenským na 2138 obyvateľov. Ak sem pripočítame aj zmiešané školy, posledne uvedený údaj sa zmení na 2 109 (tabuľka 16).

16

Kým do roku 2001 vzrástol na Slovensku, ale aj v prípade obyvateľov slovenskej národnosti počet obyvateľov pripadajúcich na jednu školu o 50 – 60 osôb (asi o 2,5 %), zatiaľ počet obyvateľov maďarskej národnosti pripadajúcich na jednu školu klesol o 162, resp. 190 osôb (7,5, resp. 9,7 %).

Aj tieto údaje poukazujú na to, že vo vzťahu k počtu obyvateľov majú obyvatelia maďarskej národnosti k dispozícii dostatočný počet základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ba roku 2001 pripadá jedna škola na menej obyvateľov maďarskej menšiny, ako je celoštátny priemer.

Toto je však len jedna strana mince. Hodnovernejší obraz skutočnosti získame vtedy, ak zmienené údaje doplníme aj ukazovateľmi hustoty územného rozloženia základných škôl, resp. zohľadníme reálnu možnosť rodičov poslať svoje deti do školy s materinským vyučovacím jazykom v oblastiach, kde žije menšina rozptýlene.

Popri uvedených faktoroch je na každom stupni školského vzdelávania veľmi podstatná aj úroveň vyučovania a existencia potrebných podmienok pre vznik kvalitných škôl. Teraz by sme chceli upozorniť na závislosť kvality od počtu žiakov. Túžba žiakov po vedomostiach, ich schopnosti značne ovplyvňujú dosiahnuteľnú úroveň vedomostí a schopností. Z takéhoto hľadiska môže nízky počet žiakov v škole, resp. v jednom ročníku znamenať v istom zmysle aj nevýhodu.

B) Predchádzajúce analýzy teraz doplníme kvantitatívnymi ukazovateľmi vyjadrujúcimi situáciu vo vnútri jednotlivých typov škôl. Aj nasledujúce štatistické údaje poukazujú na to, že v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským pripadá na jednu školu podstatne menší počet tried, žiakov, resp. žiakov v jednej triede, ako je celoslovenský priemer (tabuľka 17).

17

Tu sa počet žiakov pripadajúcich na jednu maďarskú triedu javí na prvý pohľad ako pozitívum, veď v triede s menším počtom žiakov sa dá pravdepodobne vyučovať na vyššej úrovni. Túto komparatívnu výhodu však maďarské školy nedokážu veľmi využiť. Sociálne zloženie žiakov, vysoká miera nezamestnanosti

charakteristická pre južné Slovensko sú faktory, ktoré nepôsobia motivačne na vzdelávanie, nepovzbudzujú k učeniu. Z pohľadu motivačných impulzov k učeniu sa maďarské školy – kvôli neustále sa zväčšujúcej sociálnej heterogenite a rôznorodej skladbe žiakov v triedach – dostávajú už teraz vo viacerých regiónoch do nevýhodnej situácie. K tomu sa pridružuje aj podstatne nižší počet žiakov pripadajúcich na jednu maďarskú školu ako je celoštátny priemer a z toho vyplývajúci nižší počet tried: v maďarských školách je menej súbežných tried. Tieto údaje poukazujú aj na to, že vzrastá počet malých maďarských základných škôl, pričom ich prevádzkovanie sa stáva ohrozeným. Prijatím zákona č. 596/2003 sa začala druhá etapa reformy školstva. Z hľadiska základných škôl niektoré úlohy štátu preberajú miestne samosprávy, ktoré môžu zriaďovať i rušiť základné školy. Mnohí v tomto vidia šancu zachovania malých škôl na územiach so zmiešaným obyvateľstvom. Je badateľné, že prevádzka malých škôl nie je len otázkou vôle miestnej samosprávy: čoraz častejšie sa vynára otázka hospodárnosti ako funkcie schopnosti poskytnúť kvalitné, konkurencieschopné vzdelanie. K tomu sa pridružujú osobité problémy území so zmiešaným obyvateľstvom, keď v mnohých obciach, kde celkový počet žiakov vystačí sotva na jednu triedu, by bolo treba prevádzkovať maďarskú aj slovenskú školu.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17