Béla László: Maďarské národnostné školstvo


Postupné znižovanie prísunu štátnych a iných podporných zdrojov skôr či neskôr prinúti prevádzkujúce samosprávy k hospodárnejšiemu využívaniu materiálnych prostriedkov. Otázkou je, či budú tieto obce nútené pasovať sa s problémami osamotene, alebo si maďarská menšina vybuduje stabilnú a kvalitnú školskú sieť na základe odborne prepracovaných regionálnych či celoštátnych koncepcií.

C) Ako tretiu tému preskúmame vertikálne i horizontálne zmeny a tendencie v základnom školstve charakteristické pre obdobie po zmene režimu (tabuľka 18). Predchádzajúce štatistické údaje už predznamenali niektoré závery, ktoré teraz rozoberieme podrobnejšie. Z pohľadu celkového počtu škôl na Slovensku sa napriek neustálemu, výraznému poklesu počtu žiakov (118 044) za posledných 13 rokov, počet základných škôl takmer nezmenil. Táto skutočnosť pravdepodobne predznamenáva ďalšiu vlnu integrácie základných škôl, keďže disponibilné prostriedky nepostačujú na primerané financovanie škôl, ani na investičný rozvoj potrebný k zvyšovaniu úrovne výuky. Školy s vyučovacím jazykom maďarským, resp. školy prevádzkujúce aj maďarské triedy tvoria 12,35 % základných škôl na Slovensku (čiže ich podiel v celoštátnom meradle ešte trochu vzrástol). Počet žiakov základných škôl na Slovensku sa v období medzi rokmi 1990 a 2002 znížil o 16,39 %, počet tried však klesol len o 1,51 %.

V    porovnaní s tým bol v školách s vyučovacím jazykom maďarským – okrem iného pre väčší pokles v rámci jednotlivých vekových skupín – pokles počtu žiakov v spomínanom období väčší, 18,71 percentný.

Podobne, ako to bolo v prípade detí navštevujúcich materské škôlky, aj v prípade žiakov základných škôl sa ukazuje klesajúca tendencia v počte žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich slovenskú základnú školu, a to v percentuálnom aj absolútnom vyjadrení. Podľa štatistických údajov od roku 1996     táto tendencia už nepokračuje.

Relatívny nárast počtu žiakov navštevujúcich základné školy s vyučovacím jazykom maďarským môžeme dokumentovať aj tým, že kým v období rokov 1990 až 2002 klesol počet žiakov základných škôl maďarskej národnosti o 17 351, teda o 26,82 %, zatiaľ počet detí učiacich sa po maďarsky klesol len o 9 058, čiže o 18,71 %. V tom istom období klesol počet žiakov základných škôl maďarskej národnosti navštevujúcich školy s vyučovacím jazykom maďarským o 9 741, čiže o 20,47 %, ale počet žiakov základných škôl maďarskej národnosti vzdelávajúcich sa po slovensky klesol v podstatne vyššej miere, o 7610, čiže o 44,48 %. K zníženiu počtu žiakov maďarskej národnosti prispeli teda maďarskí žiaci navštevujúci školy s vyučovacím jazykom slovenským 43,86 percentami napriek tomu, že ich percentuálne zastúpenie sa pohybuje niečo nad 20 %. Bude zaujímavé v nasledujúcich rokoch sledovať, či 1,63 percentný pokles počtu týchto žiakov v rokoch 2001 a 2002 naznačuje trvalý trend. Ak je to pravda, tak je to možné pripísať predovšetkým vplyvu podpory poskytovanej zahraničným Maďarom maďarským štátom, prípadne aj pôsobeniu európskych integračných procesov.

Na základe analýzy štatistických údajov sa dajú ťažko vysvetliť rozdiely medzi údajmi o žiakoch maďarskej národnosti v školských štatistických ročenkách a údajmi o vekovej skupine (5 – 14) žiakov základných škôl maďarskej národnosti zo sčítania obyvateľov. Prejavuje sa to tým, že žiakov základných škôl maďarskej národnosti je viac, ako by ich malo byť podľa zastúpenia príslušnej vekovej skupiny obyvateľstva. Tento jav je možné pozorovať od roku 1995. Príčinou môže byť okrem iného aj to, že pri sčítaní obyvateľov roku 2001 bolo zaevidovaných s maďarskou národnosťou menej žiakov základných škôl, ako pri zápise do školy.

Ďalšia príčina môže tkvieť v tom, že „ubúdanie“ maďarskej menšiny sa spomalilo, prípadne aj zastavilo. Napokon k tomuto neobvyklému štatistickému javu môže prispieť aj uvedenie žiakov rómskeho pôvodu z vyšších vekových skupín medzi žiakmi maďarskej národnosti. (Korektné overenie tejto hypotézy však môže poskytnúť len hlbšie skúmanie.) Keďže je návšteva základnej školy povinná, tu sa ani schodok, ani prebytok nedá hodnotiť ako pozitívny jav z hľadiska maďarskej menšiny.

V obciach, kde tvoria značnú časť obyvateľov maďarskí Rómovia, je možné pozorovať aj taký jav, že rodičia zapisujú svoje deti kvôli veľkému počtu rómskych žiakov v maďarskej škole radšej do školy slovenskej. Za takýchto okolností ani prípadné mimoriadne výsledky nadaných žiakov alebo podpora zvonku neprinášajú úspechy v oblasti zápisu do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Je potrebné sa pripraviť aj na určité nové skutočnosti, ktoré môžu v náväznosti na procesy európskej integrácie postaviť do protikladu vzdelávanie v materinskom jazyku a zotrvanie v rodnej zemi. Zmýšľanie maďarskej menšiny na Slovensku, ktorá žije pozdĺž dlhých slovensko-maďarských hraníc, sa môže uberať aj takým smerom, že po skončení základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku zapíšu rodičia svoje dieťa na strednú školu v Maďarsku. Veľká časť týchto detí však bude pravdepodobne rozširovať rady tej inteligencie, ktorá je pre maďarskú menšinu na Slovensku stratená.

Priaznivé zmeny v štatistických údajoch škôl, tried a žiakov vzťahujúcich sa na základné vzdelávanie v maďarskom jazyku možno pravdepodobne pripísať viacerým faktorom. Jedným z nich môže byť aj to, že sa znížila závislosť maďarskej menšiny, aj konkrétnych jednotlivcov od štátnej moci. Identita príslušníkov maďarskej menšiny sa v neustálom zápase o svoje práva, o svoje školy, posilnila. Demokratické procesy a posilnenie prvkov samosprávnosti v spoločnosti vytvárajú väčší priestor k tomu, aby aj maďarská komunita žila svojským spoločenským, kultúrnym, politickým, ale aj hospodárskym životom.

Vďaka vývoju na trhu práce, ako i podmienok bývania, sa čoraz menej mladých maďarských rodín bude sťahovať do miest s väčšinou slovenského obyvateľstva, a tak sa pravdepodobne zníži počet zmiešaných manželstiev. Určitú úlohu tu môže zohrať aj to, že protimaďarská tendenčnosť učebných osnov slovenských škôl vyvolá odmietavú reakciu v kruhoch maďarských rodičov. S pozitívnym vplyvom materiálnej podpory, ktorú poskytujú nadácie z Maďarska, a tzv. zápisného programu treba bezpodmienečne počítať, predpokladajúc, že výsledkom tohto vplyvu bude znižovanie počtu detí maďarskej národnosti navštevujúcich slovenské školy. Zo štatistických údajov však vyplýva aj to, že súčasné formy podpory nie sú dostatočne účinné a často sú živené politickými a skupinovými záujmami. Poskytovatelia podpôr by mali venovať väčšiu pozornosť aj preventívnemu pôsobeniu. Tu okrem iného máme na mysli posilnenie maďarského spoločenského, kultúrneho, vzdelávacieho a inštitucionálneho života, predovšetkým v prostredí mladých ľudí, stojacich pred založením rodiny.

D) Napokon sa pristavme pri úlohe slovenského jazyka a jeho výučbe na školách s vyučovacím jazykom maďarským! Slovenský jazyk nie je pre obyvateľov maďarskej národnosti len prostriedkom na komunikáciu s ostatnými obyvateľmi štátu, ale je neodmysliteľnou podmienkou uplatnenia sa na trhu práce, ale často už aj pri ďalšom štúdiu. Preto osvojenie si slovenského jazyka na základnej škole pokladali školské úrady, ale aj rodičia maďarských žiakov a odborníci za dôležitú súčasť vyučovania na maďarských školách. Veľký pokrok znamenali zásady, ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov prijalo aj ministerstvo školstva, podľa ktorých treba pri vyučovaní slovenského jazyka na maďarských školách používať komunikatívne metódy so zreteľom na metodické a obsahové vzťahy používané pri vyučovaní cudzích jazykov. Má sa to uskutočňovať dvoma formami: formou základného jazykového vzdelávania a doplnkového jazykového vzdelávania.

V rámci základného jazykového vzdelávania sa povinne zaviedli hodiny slovenského jazyka už od predškolskej výchovy, ďalej na každom stupni školského systému prebieha intenzívne vyučovanie slovenského jazyka vo vyššom počte vyučovacích hodín. Okrem toho sa ako nepovinný predmet zaviedla slovenská konverzácia a odborná konverzácia. Medzi doplnkové formy jazykového výcviku patrí od piateho ročníka osvojovanie odbornej terminológie prírodovedných predmetov aj po slovensky, v 8. a 9. ročníku zas opakovanie tematických celkov z týchto predmetov po slovensky.

Popritom všetkom je úroveň ovládania slovenského jazyka maďarskými žiakmi základných škôl veľmi rozdielna. Úroveň ovládania slovenského jazyka totiž nezávisí len od úrovne školskej výuky, ale aj od toho, v akom jazykovom, spoločenskom a sociálnom prostredí je žiak vychovávaný. Začiatkom deväťdesiatych rokov rezort školstva preveril vedomosti žiakov maďarských základných škôl zo slovenského jazyka a zistil, že v prípade jednej pätiny žiakov sa ukazujú veľké nedostatky v oblasti komunikatívnej zručnosti. Na základe skúseností neprekvapuje ani to, že medzi úrovňou vedomostí zo slovenského jazyka sú u žiakov jednotlivých škôl príliš veľké rozdiely. Situácia je zrejme podobná aj v prípade iných predmetov. Schodnou cestou by bolo systematické monitorovanie vyučovania jednotlivých predmetov, teda aj slovenského jazyka, vrátane pravidelných previerok, aby boli učitelia a školy v záujme zvyšovania kvality vzdelávania neustále konfrontovaní s výsledkami iných škôl.

Treba tu však spomenúť aj to, že maďarské školy majú záujem na tom, aby ich žiaci mohli úspešne študovať ďalej aj na slovenských stredných školách. Preto sú žiaci takmer na každej škole aj osobitne pripravovaní na prijímacie skúšky na slovenské školy.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17