2.2.4. Stredné školy
Žiaci základných škôl maďarskej národnosti pokračujú v štúdiu na gymnáziách, stredných odborných školách a na stredných odborných učilištiach. Vo všetkých troch typoch stredných škôl sú aj školy s vyučovacím jazykom maďarským, resp. školy, kde sú aj maďarské triedy. Existujú dokonca aj také školy – vedené ako slovenské -, kde sa v niektorých triedach vyučujú určité predmety po slovensky, iné po maďarsky. Žiaci maďarských základných škôl môžu samozrejme študovať aj na slovenských stredných školách.
Z oficiálnej štatistiky sa nedá zistiť, či sú dvojjazyčné triedy v slovenských školách, ktoré boli zriadené pre žiakov maďarskej národnosti, klasifikované ako slovenské alebo maďarské triedy. Štatistika totiž nepočíta s dvojjazyčnými triedami. Zároveň však aj na školách s vyučovacím jazykom maďarským sú triedy zriadené pre žiakov slovenskej národnosti, ktoré sú zrejme celkom slovenské, ale sú aj také triedy, ktoré navštevujú žiaci maďarskej národnosti, ale sú už prísne dvojjazyčné. Pri zohľadnení takejto zložitej štruktúry stredných škôl možno na základe štatistických údajov považovať za presné z hľadiska školského vzdelávania žiakov maďarskej národnosti tie údaje, ktoré sa vzťahujú na školy a triedy s vyučovacím jazykom maďarským. Uvedený stav je charakteristický predovšetkým pre stredné školy a v oveľa menšej miere je príznačný pre materské a základné školy.[68]
2.2.4. I. Gymnáziá
Analýza vývoja situácie po roku 1990 nám môže poskytnúť cenné ponaučenia. V období rokov 1990 až 1996 došlo v oblasti gymnaziálneho vzdelávania k podstatným zmenám. Ich príčiny sa dajú premietnuť do troch oblastí. Po prvé, v spoločnosti sa významne zvýšila prestíž gymnázií, pretože spomedzi stredných škôl gymnáziá najlepšie pripravujú žiakov na univerzity a vysoké školy. Po druhé, vznikla možnosť zriadenia súkromných a cirkevných škôl, medzi nimi aj gymnázií. Po tretie možno spomenúť, že aj podľa zákona vznikali gymnáziá rozličného typu a celkom novým prvkom bola možnosť zriaďovania osemročných gymnázií. Ak zohľadníme aj rozmanitosť a pestrosť obsahu vzdelávania, tak sa stane ešte zrejmejším, prečo sa zvýšil záujem o gymnaziálne vzdelávanie a prečo sa výrazne zvýšil počet gymnázií, aj počet žiakov v triedach.[69]
A) Najprv si všimnime údaje o hustote gymnaziálnej siete v dvoch rokoch sčítania obyvateľov. Roku 1991 pripadá na Slovensku jedno gymnázium na 35 880 obyvateľov a jedna gymnaziálna trieda na 3 128 obyvateľov.
V uvedenom roku fungovalo 12 gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským s 96 triedami. V 8 gymnáziách pod spoločným riaditeľstvom bolo 44 tried s vyučovacím jazykom maďarským. Okrem toho existovali aj dve slovensko-ukrajinské gymnáziá. Takto pripadlo na 36 155, resp. 33 477 obyvateľov slovenskej národnosti jedno slovenské gymnázium, resp. také gymnázium, kde sa dá študovať aj po slovensky. Od týchto údajov sa podstatne líšia údaje vzťahujúce sa na maďarskú menšinu. Na jedno gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským pripadlo totiž roku 1991 47 275 obyvateľov maďarskej národnosti a na také gymnázium, kde sa dá študovať aj po maďarsky, pripadlo 28 365 maďarských obyvateľov. Tabuľka 19 znázorňuje údaje za oba roky (1991 a 2001), v ktorých sa uskutočnilo sčítanie obyvateľov.
Uvedené údaje svedčia o tom, že za desať rokov došlo v gymnaziálnom vzdelávaní k veľkému pokroku, veď v porovnaní s rokom 1991 do roku 2001 sa znížil počet obyvateľov pripadajúcich na jedno gymnázium o 30,91 %, počet obyvateľov slovenskej národnosti pripadajúcich na gymnázium, kde sa vyučuje aj po slovensky, klesol o 30,73 %. Jedným z ukazovateľov ústupu maďarského gymnaziálneho vzdelávania je to, že počet obyvateľov maďarskej národnosti pripadajúcich na jedno gymnázium, kde sa vyučuje aj po maďarsky, sa oproti predchádzajúcemu obdobiu znížil o 26,60 %, čo predstavuje menšiu mieru znižovania ako v prípade vyššie uvedených údajov vzťahujúcich sa na celoslovenskú populáciu, resp. obyvateľstvo slovenskej národnosti.
V období rokov 1991 až 2001 vykazuje hustota siete maďarských gymnázií a ich dostupnosť istý relatívny pokles v tom zmysle, že kým na Slovensku sa v danom období zvýšil počet gymnázií o 47,62 %, zatiaľ počet gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským sa zvýšil len o 25 %.
Pre obyvateľov maďarskej národnosti je však v celoštátnom porovnaní dostupnosť gymnaziálneho vzdelávania v maďarskom jazyku stále lepšia ako dostupnosť premietnutá na celú krajinu, tzn. hustota siete gymnázií vyučujúcich aj v maďarskom jazyku je v regiónoch obývaných maďarskou menšinou ešte vždy lepšia ako hustota celoštátnej siete. Mládež maďarskej národnosti má dobré možnosti ďalšieho štúdia na gymnáziách s vyučovacím jazykom maďarským. Deti navštevujúce základné školy s vyučovacím jazykom maďarským majú teda väčšiu šancu pokračovať v štúdiu na maďarských gymnáziách ako je to v prípade záujmu detí navštevujúcich slovenskú základnú školu o štúdium na slovenských gymnáziách.
Priaznivé štatistické údaje však nevypovedajú o tom, do akej miery je rozloženie gymnázií optimálne. Tak napríklad v oblastiach na sever od línie Šahy – Želiezovce – Nové Zámky neexistovala donedávna možnosť študovať ani na jednom gymnáziu v maďarskom jazyku, keďže už pred viac ako štvrťstoročím boli zrušené gymnaziálne triedy s vyučovacím jazykom maďarským v Nitre. Cirkevné gymnázium otvorené roku 2001 v Leviciach je nútené pre blízkosť dvoch šahianskych gymnázií a želiezovského gymnázia verbovať študentov zo vzdialenejších oblastí s rozptýleným maďarským obyvateľstvom, čo môže byť z dlhodobého hľadiska úspešná stratégia len vtedy, ak škola dokáže ponúknuť nejaký osobitý, jedinečný program. S podobnými problémami čiastočne zápasí aj maďarské cirkevné gymnázium v Kolárove.
B) V záujme priblíženia vnútornej štruktúry gymnázií prostredníctvom štatistických údajov sa pristavme najprv pri údajoch o veľkosti gymnázií! Roku 1991 bolo napríklad v jednom gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v priemere 7 tried, tento údaj sa do roku 2001 zvýšil na 7,72 triedy. Celoslovenský priemer je podstatne vyšší: 12,66, resp. 13,44 triedy. Podobná situácia je aj v priemernom počte žiakov navštevujúcich jedno gymnázium. Tu je rozdiel ešte väčší, veď roku 1991 aj roku 2001 predstavoval priemerný počet žiakov pripadajúcich na jedno gymnázium poskytujúce vyučovanie v maďarskom jazyku len polovicu celoštátneho priemeru (tabuľka 20). Gymnáziá vyučujúce aj v maďarskom jazyku sa z hľadiska počtu maďarských žiakov počítajú medzi malé gymnáziá, kde sa pre absenciu paralelných tried nedajú realizovať špeciálne odborné programy. Okrem Gymnázia Jánosa Selyeho v Komárne a Gymnázia Armina Vámbéryho v Dunajskej Strede otvárajú ostatné gymnáziá len triedy s vyučovaním cudzích jazykov alebo informatiky. Len s takýmito programami však už maďarské gymnázium nemôže byť atraktívnejšie ako slovenské (tabuľka 20).
Menšie sú naopak rozdiely v priemernom počte žiakov pripadajúcich na jednu triedu. Táto skutočnosť znamená pre gymnaziálne vzdelávanie v maďarskom jazyku výhodu, ktorá však môže byť neutralizovaná skutočnosťou, že sú veľké rozdiely v schopnostiach a záujmoch študentov v danej triede.
Zreteľne sa tu prejavuje dilema, pred ktorou stojí maďarské stredoškolské, teda aj gymnaziálne vzdelávanie na Slovensku. Úsilie priblížiť maďarské gymnáziá k maďarským študentom (prípadne v spojení s konfesionálnymi záujmami ako napríklad v prípade Šiah, Kolárova, Rimavskej Soboty), pretavené do systému gymnázií s malým počtom žiakov, sa dostalo do protikladu s reálnou potrebou vytvorenie takého systému, ktorý v rámci viacerých paralelných tried dokáže poskytnúť aj špeciálne odborné vzdelávanie.
C) V oblasti gymnaziálneho vzdelávania sa v období rokov 1990 až 2002 udiali prevratné zmeny. Za toto obdobie vzrástol počet gymnázií o 94, čiže o 74,60 %, počet tried o 1 376, t. j. o 81,61 %, počet žiakov o 37 126, teda o 68,08 %. Táto skutočnosť je jedným z najväčších prínosov rozvoja školského systému na Slovensku po roku 1989.
Tento celkový rozvoj však nebol sprevádzaný nárastom podielu žiakov maďarskej národnosti, ani rozvojom siete maďarských gymnázií. I keď za uplynulých trinásť rokov vzrástol počet maďarských gymnázií a tried s vyučovacím jazykom maďarským a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podstatne vzrástol počet žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich gymnáziá, resp. gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským, krivka tohto nárastu je predsa len výrazne miernejšia ako v prípade celoštátnych ukazovateľov.[72]
V oblasti maďarského gymnaziálneho vzdelávania vzrástol počet škôl len o 7, čiže o 38,89 %, počet tried o 72, teda o 52,17 % a počet žiakov o 1 667, t. j. o 44,07 %. Tieto čísla však vzhľadom na mieru celoštátneho nárastu predstavujú v skutočnosti 25 – 35 percentný relatívny pokles, regres.
Pre úplnosť treba tieto údaje doplniť ešte tým, že v období rokov 1990 až 2002 vzrástol počet študentov gymnázií maďarskej národnosti o 1 717, teda o 35,36 %. V tom istom období však vzrástol počet žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským o 1 643, t. j. o 43,71 %, tu je teda relatívny nárast vyšší, je však ešte stále hlboko pod celoštátnym nárastom.
Ak sa na tento jav pozrieme aj z inej strany, naskytne sa nám ešte nepriaznivejší obraz. Už roku 1990 malo byť 9,63 % študentov gymnázií maďarskej národnosti. Skutočný stav bol len 8,90 %, čo znamená deficit 396 osôb. Percentuálny podiel študentov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským je už len 6,93 %, čo znamená aj to, že roku 1990 navštevovalo 1 097 maďarských študentov, čiže 22,59 % príslušnej vekovej skupiny gymnáziá s vyučovacím jazykom slovenským. Za uplynulých 13 rokov sa tieto ukazovatele ešte viac zvýšili.
Podľa údajov z roku 2002 tvoria študenti maďarskej národnosti len 8,24 % vekovej skupiny žiakov gymnázií, pričom gymnazisti maďarskej národnosti sa podieľajú na počte všetkých študentov gymnázií už len 7,17 percentami. Napokon, študenti gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským predstavujú len 5,84 % všetkých gymnazistov na Slovensku. To jednoznačne poukazuje na to, že medzi príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny klesá počet absolventov gymnázií.
Roku 2002 malo podľa skladby príslušnej vekovej skupiny študovať na gymnáziách 7 553 študentov maďarskej národnosti, v skutočnosti študovalo len 6 573 študentov, schodok je teda 980 študentov.
Aj samotný schodok sa za ostatných 13 rokov vyvíjal nerovnomerne. Na začiatku deväťdesiatych rokov 8,15 percentný deficit z roku 1990 sa do roku 1993 zredukoval na minimálnych 6,05 %, potom nasledoval rýchly nárast, ktorý roku 1999 dosiahol až 21 percentné maximum. Deficit žiakov maďarskej národnosti v gymnaziálnom vzdelávaní ukazuje klesajúcu tendenciu najmä v ostatných dvoch rokoch: roku 2002 predstavoval schodok 980 osôb, čo zodpovedá 14,91 %. Za ostatných 13 rokov schodoki keď s veľkými výkyvmi – narástol z 8,15 % na 14,91 %.
V porovnaní s rokom 1990 sa do roku 2002 síce v absolútnych číslach mierne zvýšil (z1097 na 1171) počet žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich gymnáziá s vyučovacím jazykom slovenským, predstavuje to však len 17,81 % percent žiakov maďarskej národnosti, čo znamená pokles o 4,78 %.
Počnúc rokom 2000 možno pozorovať vyše 2 percentné – v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšené – tempo poklesu počtu žiakov maďarskej národnosti, ktorí sa učia po slovensky. Je priaznivým signálom pre maďarskú menšinu, že od roku 2001 sa ako keby začal vyrovnávať schodok v počte študentov gymnázií.
Na základe štatistických údajov sa dá vo vzťahu k maďarskej národnostnej menšine hovoriť o týchto dvoch pozitívnych, priaznivo sa vyvíjajúcich javoch. Až v nasledujúcich rokoch sa však ukáže, či trend pozorovateľný od roku 2000, t. j. znižovanie podielu maďarských študentov trend navštevujúcich slovenské gymnáziá, resp. zrýchlené vyrovnávanie schodku študentov maďarskej národnosti, je trvalý jav.
K presadeniu sa uvedených dvoch vývinových tendencií mohlo napomôcť viacero faktorov, okrem iného napríklad starostlivosť Maďarskej republiky o zahraničných Maďarov,
uvoľnenie hraníc po spoločnom pristúpení k Európskej únii, umožňujúce voľnejší pohyb občanov, ako aj podstatne zvýšené možnosti vysokoškolského vzdelávania v Maďarsku. Nezanedbateľnou mierou mohli formovanie spomínaných vývinových tendencií pozitívne ovplyvniť aj vnútorné spoločenské zmeny na Slovensku, vďaka ktorým sa menšinová politika štátu pozdvihla na úroveň Európskej únie.
D) Napriek týmto dvom, z pohľadu maďarskej menšiny pozitívnym zmenám môžeme na základe analýzy štatistických údajov za ostatných 13 rokov – aj so zohľadnením predchádzajúcich rokov – konštatovať, že tak ako v gymnaziálnom vzdelávaní mládeže maďarskej národnosti, aj v oblasti gymnaziálneho vzdelávania v maďarskom jazyku sa v porovnaní s celoštátnymi údajmi ukazuje tendencia najväčšieho relatívneho poklesu a regresu. Čo môže byť príčinou tohto stavu?
Môžeme azda začať tým, že v rámci vekovej skupiny gymnazistov postupne klesá podiel osôb maďarskej národnosti, čo je spôsobené najmä prirodzeným poklesom populácie a postupujúcou asimiláciou. Z hľadiska relatívneho poklesu je veľmi dôležité aj to, že v období rokov 1990 – 2002 bolo na Slovensku novozriadených 33 štátnych, 45 cirkevných a 17 súkromných gymnázií, čo predstavuje spolu 95 nových škôl, kým za to isté obdobie vzrástol počet gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským len o 7 (1 + 5 + 1). Podobné ukazovatele vidíme aj v prípade novootvorených tried. V prostredí maďarskej komunity na Slovensku sú nároky na vzdelanie aj túžba po vyššom vzdelaní stále nižšie ako v celoštátnom meradle. Podmienky života sú na územiach obývaných Maďarmi horšie ako v iných oblastiach krajiny, aj nezamestnanosť je vyššia. Maďarské rodiny zápasiace s existenčnými problémami uprednostňujú možnosť skoršieho zárobku pred školským vzdelávaním. Maďarská národnostná menšina nedokáže efektívne zmobilizovať svoje vnútorné politické, kultúrne a hospodárske rezervy v záujme dosiahnutia vyššej vzdelanostnej úrovne, nedokáže sformulovať svoje strategické ciele presahujúce provinciálne záujmy a nedokáže jednotne vystúpiť v záujme ich uskutočnenia.
