Št, 28. marca 2024.

György Herdics – János Zsidó:Rímskokatolícka cirkev

HERDICS, GYÖRGY; ZSIDÓ, JÁNOS. Rímskokatolícka cirkev. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004.

1. ÚVOD

Situácia maďarských katolíkov na Slovensku je iná ako situácia tu žijúcich maďarských reformovaných veriacich. Kým Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku je samostatná, nezávislá, maďarskí katolíci sú súčasťou svetovej cirkvi, ktorej hlavou je rímsky pápež. Kým reformovaní veriaci na Slovensku sú väčšinou maďarskej národnosti, zatiaľ tu žijúci maďarskí katolíci tvoria súčasť slovenských diecéz. Diecézy nevznikli na národnostnom základe, a tak je väčšina veriacich aj v diecézach obývaných Maďarmi slovenskej národnosti. Situácia tu žijúcich maďarských katolíkov je iná ako situácia maďarských katolíkov žijúcich v iných postkomunistických štátoch.

V Rumunsku je väčšinový národ ortodoxného vyznania, Maďari sú buď katolíci alebo reformovaní. V Srbsku je situácia podobná. V dôsledku týchto skutočností sú aj biskupi tam žijúcej maďarskej menšiny Maďari. Na Slovensku je situácia iná. U nás sa neoddeľujú od seba maďarskí a slovenskí katolíci, ale tvoria úplnú jednotu z právneho i územnospráv-neho hľadiska.

2. KRÁTKY POHĽAD DO HISTÓRIE

Po trianonskom diktáte sa situácia katolíkov na území dnešného Slovenska formovala svojským spôsobom, veď nové hranice rozdelili aj pôvodné diecézy. Rozpadol sa systém cirkevnej štruktúry, vytvorený Svätým Štefanom. Nitrianska, banskobystrická a spišská diecéza sa stali súčasťou Československa.  Aj sídla rožňavskej a košickej diecézy sa ocitli v novom štáte, mnohé farnosti však ostali v Maďarsku a stali sa súčasťou jágerskej (Eger) diecézy. Zo 493 farností ostrihomskej arcidiecézy sa 404 dostalo za hranice aj s tromi štvrtinami majetku. Spočiatku stáli na čele diecéz s maďarským obyvateľstvom slovenskí biskupi, ktorí vedeli dobre po maďarsky; v súčasnosti sa situácia zmenila.

Svätá stolica roku 1922 vytvorila Trnavskú apoštolskú administratúru, a tým sa skončila kompetencia ostrihomského arcibiskupa v severných častiach arcidiecézy. Maďarskí kňazi na Slovensku reagovali na novú situáciu a už v lete 1924 – v záujme efektívnejšej ochrany svojich práv – založili v Komárne Katolícky veľký výbor. Táto organizácia sa stala hovorcom maďarských katolíkov. Výsledkom jej práce vzniká Maďarský katolícky malý seminár a Maďarský katolícky internát, obidva v Komárne.

Maďarskí kňazi v Československu sa museli naučiť po slovensky, aby dostali štátny plat. Tam, kde sa utvorila slovenská obec kolonistov, museli sa zaviesť slovenské bohoslužby. Maďarskí katolíci sa usilovali zastať si miesto aj v zmenených podmienkach. Rozbehli sa rozličné duchovné hnutia, vnútornú obnovu cirkevných obcí napomáhali ľudové misie, vychádzali noviny a knihy.

Po opätovnom pripojení prihraničných oblastí roku 1938 k Maďarsku sa každý vrátil do svojej pôvodnej diecézy a všetko pokračovalo       ako pred rokom 1918.

Bezprávie po druhej svetovej vojne maďarskými katolíkmi veľmi otriaslo. V záujme docieliť výmenu obyvateľstva s Maďarskou republikou za každú cenu, začala československá vláda deportáciu maďarského obyvateľstva do Čiech za neľudských podmienok, za najkrutejšej zimy, v nákladných vagónoch. Spomedzi slovenských hlavných duchovných protestoval jedine biskup Pavol Jantausch, trnavský apoštolský administrátor, v obežníku odsúdil deportáciu Maďarov. Viacerí maďarskí kňazi navštívili svojich deportovaných veriacich v Čechách. Utešovali ich, duchovne im pomáhali, pochodili celý kraj, kde boli Maďari. Tieto aktivity však štátna moc zakrátko zakázala.

V rámci tzv. výmeny obyvateľstva vysťahovali do Maďarska aj mnoho katolíckych kňazov. V mnohých obciach Maďari v strachu pred vysídlením „reslovakizovali“. Na takýchto miestach a aj tam, kde úrady usídlili presťahovaných slovenských katolíkov, biskupi ihneď nariadili bohoslužby v slovenskom jazyku.

Počas rokov bezprávia (1945 – 1948) mnoho maďarských kňazov na Slovensku, ako aj mnoho príslušníkov svetskej inteligencie sa pokúsilo pomôcť Maďarom, ktorí sa dostali do ťažkostí. Obracali sa na zahraničie, pravidelne informovali svetovú verejnosť o pošliapavaní práv veriacich maďarskej národnosti, ku ktorému tu dochádzalo. Pravidelne informovali aj kardinála Mindszentyho, ktorý sa v záujme Maďarov ozval na viacerých zahraničných fórach. Keď ho v Maďarsku odsúdili, aj na Slovensku štátne úrady zadržali a uväznili tých kňazov a svetských intelektuálov, ktorí sa zastali záujmov maďarských veriacich.

Po prevzatí moci komunistami (február 1948) sa situácia ešte zhoršila. Rehole boli rozpustené, cirkevné školy poštátnené, cirkevné inštitúcie zrušené. Mnohí biskupi a kňazi sa dostali do väzenia, o vyučovanie náboženstva v školách bolo potrebné osobitne žiadať atď. Štát chcel v plnej miere ovládať cirkev. Ako protiváha k tomuto tlaku vznikla pod-zemná cirkev, v ktorej pracovali najmä rehoľníci. Tajne vydávali rozličnú tlač, udržiavali kontakty s Rímom a so zahraničím. Pripravovali mladých na kňazské povolanie, na rehoľníctvo, vysväcovali kňazov, biskupov. Najznámejším tajným biskupom bol Ján Chryzostom Korec. Spomedzi Maďarov sa k nim pridával len málokto, predovšetkým tí, ktorí chceli byť rehoľníkmi. Maďarskí kňazi alebo svetskí ľudia sa do práce podzemnej cirkvi zapájali len v jednej – dvoch oblastiach, a to najmä v oblasti starostlivosti o mládež, pri organizovaní mládežníckych táborov, pri tajnom prepravovaní kníh z Maďarska a rozširovaní náboženskej literatúry.

    Related Posts

    Živá reťaz pre naše školstvo aj v Komárne
    Komu sú určené dnešné školské učebnice? Učebnica a národná identita (2. časť)
    Protestná akcia pred parlamentom – prečo je slovenská vláda voči menšinám naďalej netolerantná?