György Herdics – János Zsidó:Rímskokatolícka cirkev


Cieľom komunistickej moci bola úplná likvidácia cirkvi. Keď však zistila, že táto snaha je nerealizovateľná, začala v cirkvi hľadať spo-lupracovníkov. Takto vzniklo mierové hnutie duchovných. Samozrejme, jeho cieľom nebola ochrana mieru, ale podpora socializmu.

II. vatikánsky koncil (1962 – 1965) dodal katolíckej cirkvi nový rozlet. Cirkev sa otvorila svetu, popri latinskej liturgii bola zavedená aj liturgiu v jazyku ľudu, obnovil sa bohoslužobný poriadok svätej omše a obnovili sa všetky cirkevné obrady.

Pražská jar 1968 dodala cirkvám nové nádeje. Uskutočnila sa v praxi Náboženská sloboda sa stala de facto realitou, cirkvi začali s obnovou. Po sovietskej okupácii sa útlak obyvateľstva obnovil, síce nie so surovosťou päťdesiatych rokov, ale oveľa rafinovanejším spôsobom. Aj mierové hnutie kňazov sa obnovilo. Aj mnohí maďarskí kňazi sa zúčas-tňovali tzv. mierových schôdzí, prirodzene zo strachu. Takto sa pokúšali zabezpečiť si aspoň čiastočný pokoj od štátu. Svoje postavenie väčšinou využívali na to, aby opravovali kostol, stavali faru. Od polovice osemdesiatych rokov sa útlak postupne zmierňoval. Voľnejšie sa mohlo chodiť na náboženstvo, na mnohých miestach predseda okresného národného výboru raz ročne pozýval na stretnutie kňazov okresu.

Právne však situácia diecéz preťatých trianonskými hranicami nebola vysporiadaná. To vykonal 30. decembra 1977 pápež Pavol VI. vo svojej konštitúcii, začínajúcej slovami „Praescriptionum sacrosancti“ usporiadal hranice trnavskej, rožňavskej a košickej diecézy podľa štátnych hraníc. Konštitúciou, ktorá sa začína „Qui divino“ pozdvihol Trnavskú apoštolskú administratúru na arcidiecézu a podriadil jej všetky ostatné diecézy na Slovensku. Takto vznikol samostatný slovenský správny obvod. Pápež Ján Pavol II. 31. marca 1995 pozdvihol košické biskupstvo na arcibiskupstvo, jeho sufragánmi sú rožňavská a spišská diecéza.

žijú na území bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ďalej v košickej arcidiecéze, potom v rožňavskej a nitrianskej diecéze.

Na Slovensku je v súčasnosti šesť rímsko-katolíckych diecéz (bratislavsko-trnavská, nitrianska, banskobystrická, spišská, rožňavská, košická, z nich sú bratislavsko-trnavská a košická arcidiecézami) a dve diecézy byzantskej liturgie (prešovské biskupstvo a košický exarchát).

2.1. Nové možnosti

3. SITUÁCIA MAĎARSKÝCH KATOLÍ-KOV PO ZMENE REŽIMU

Zamatová revolúcia roku 1989 obnovila náboženskú slobodu. Aktivity, ktoré sa dovtedy mohli realizovať len tajne, v podzemnom hnutí, sa dostali na verejnosť. Cirkev mala k zmenám pozitívny vzťah. Mnohí maďarskí kňazi sa aktívne zapojili do spoločenských aktivít spojených so zmenou režimu. Vystupovali na zhromaždeniach, vyjadrovali sa v tlači, povzbudzovali veriacich, zúčastnili sa na vytváraní nového demokratického poriadku.

Ak chceme zhrnúť všetky úspechy, ktoré maďarskí katolíci na Slovensku po mocenskom zvrate 1989 dosiahli, a chceme načrtnúť ich súčasnú situáciu, bude dobré, ak si najprv spravíme prehľad o vývoji počtu maďarských katolíkov. Podľa sčítania ľudu roku 1991 – vtedy ešte v rámci Československa -, sa na Slovensku hlásilo k maďarskej národnosti 567 296 osôb, čiže 10,76 % obyvateľstva, podľa ostatného sčítania obyvateľov roku 2001 ich bolo 520 528, čiže o 47 tisíc menej. V percentách to predstavuje 9,7 %. Čo sa týka Maďarov katolíckeho vierovyznania, roku 1991 sa k rímskokatolíckej cirkvi hlásilo 368 416 osôb a 6764 osôb ku gréckokatolíckej cirkvi. Podľa údajov z roku 2001 žilo na Slovensku 378 700 Maďarov rímskokatolíckeho a a 8 086 gréckokatolíckeho vierovyznania.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7