Maďarskí katolíci na Slovensku žijú na území viacerých diecéz. V najväčšom počte žijú na území bratislavsko−trnavskej arcidiecézy, ďalej v košickej arcidiecéze, potom v rožňavskej a nitrianskej diecéze.Na Slovensku je v súčasnosti šesť rímskokatolíckych diecéz (bratislavsko−trnavská, nitrianska, banskobystrická, spišská, rožňavská,košická, z nich sú bratislavsko−trnavská a košická arcidiecézami) a dve diecézy byzantskej liturgie (prešovské biskupstvo a košický exarchát).
Zmena režimu zastihla cirkev nepripravenú, bola zariadená iba na prežitie, nie na obnovu. Náboženská sloboda umožnila riadne fungovanie cirkvi. Katolícka cirkev sa riadi rozhodnutiami II. vatikánskeho koncilu a nariadeniami Cirkevného zákonníka. Nový Cirkevný zákonník bol vyhlásený 25. januára 1983.
V duchu cirkevných zákonov sa začala obnova cirkvi.
Na čelo každej diecézy vymenovala Svätá stolica diecézneho biskupa, v ďalšom kole bol k diecéznemu biskupovi vymenovaný aj pomocný biskup. Všetkých dovtedajších dekanov zbavili funkcie, pred vymenovaním nových dekanov boli voľby. Takto sa na čelo dekanstiev na územiach obývaných Maďarmi dostali maďarskí dekani. Začalo sa vyučovanie náboženstva na školách; na maďarských školách si absolútna väčšina detí vybrala ako voliteľný predmet náboženstvo. Prácu katechétov napomáha študijný dozor, tzv. školskí dekani.
V každej diecéze boli vytvorené oficiálne orgány, inštitúcie katolíckej cirkvi. Bol vytvorený kňazský senát, ktorý je poradným orgánom biskupa, a doň sa dostali aj maďarskí kňazi. Do cirkevného súdu vymenoval dekan aj maďarských sudcov. Do jednotlivých diecéznych výborov sa dostali aj maďarskí kňazi a civilné osoby. Na Rímskokatolíckej teologickej fakulte Univerzity Komenského v Bra-tislave vyučujú aj maďarskí externisti, samozrejme po slovensky.
Obnovili sa rehole. Väčšina reholí na Slovensku má aj maďarských členov.
Maďarské cirkevné obce nie sú samostatné, sú súčasťou diecéz, biskupstiev, kde je väčšina veriacich slovenskej národnosti. Všetky dôležité rozhodnutia sú v rukách diecézneho biskupa. Všetci biskupi sú slovenskej národnosti. Ani jeden biskup nie je poverený duchovnou starostlivosťou o maďarských veriacich, hoci by to Cirkevný zákonník a rozhodnutia II. vatikánskeho koncilu umožňovali (podľa 476. kánonu Cirkevného zákonníka: „Ak si to dobré riadenie diecézy vyžaduje, diecézny biskup môže vymenovať jedného alebo viacerých vikárov. Títo majú na istom určenom území diecézy alebo vo veciach istého druhu, alebo vzhľadom na istú skupinu veriacich, či na niektorý rítus takú istú riadnu moc, aká prislúcha podľa všeobecného práva všeobecným vikárom podľa nasledujúcich kánonov.“ (Egyházi Törvénykönyv. A Codex Iuris Canonici szövege magyar fordítással és magyarázattal [Cirkevný zákonník. Preklady a vysvetlenia maďarských textov Codex Iuris Canonici.] Redigoval, preložil a vysvetlivky dopísal Péter Erdő. Budapešť: Szent István Társulat, az Apostoli Szentszék Könyvkiadója 1985, s. 393.)
Pretrvávajúcim problémom je nedostatok maďarských kňazov. Za komunizmu existoval na teológii tzv. numerus clausus, bol stanovený počet uchádzačov, ktorých možno prijať.
V niektorých rokoch to bolo desať, inokedy dvadsať uchádzačov a z toho mohlo byť len desať percent maďarskej národnosti. Počas štyridsiatich rokov sa v dôsledku tohto opatrenia značne znížil počet maďarských kňazov. Maďarskí katolíci žijú v 5 biskupstvách na území 250 farností, v takomto členení:
– bratislavsko-trnavská arcidiecéza: 155 väčšinovo maďarských farností;
– rožňavská diecéza: 49 väčšinovo maďarských farností;
– košická arcidiecéza: 25 väčšinovo maďarských farností;
– nitrianska diecéza: 6 väčšinovo maďarských farností;
– košický gréckokatolícky exarchát: 15 farností maďarského charakteru.
Tretina farností, v ktorých žijú maďarskí katolíci, je bez kňaza, v druhej tretine pracuje kňaz v dôchodkovom veku, alebo je slovenskej národnosti. Priemerný vek kňazov pôsobiacich na území s maďarským obyvateľstvom je v bratislavsko-trnavskej arcidiecéze 52 rokov, v rožňavskej diecéze 48 rokov, v košickej arcidiecéze 38 rokov.
